Návrh smeru o odchode do dôchodku: Hľadanie rovnováhy medzi štátnym a súkromným zabezpečením

Politici sa predbiehajú v návrhoch, ako občanom uľahčiť a predĺžiť obdobie dôchodku, no ekonómovia varujú pred prílišným spoliehaním sa na štát. Otázka dôchodkového systému a veku odchodu do dôchodku je na Slovensku neustále živá a vyvoláva vášnivé diskusie. Aktuálne nastavenie, ktoré automaticky mení vek odchodu do dôchodku podľa strednej dĺžky dožitia, sa stretáva s kritikou odborárov, ktorí žiadajú jeho zastropovanie. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi tejto problematiky a hľadá optimálne riešenie pre zabezpečenie dôstojného života na dôchodku.

Spor o vek odchodu do dôchodku: Odbory verzus analytici

Odborári, na čele s Jozefom Kollárom, prezidentom Konfederácie odborových zväzov, kritizujú automatické zvyšovanie dôchodkového veku. Upozorňujú, že zvyšovanie o štyri mesiace a sedemnásť dní v priebehu dvoch rokov nezodpovedá priemernému veku dožitia ani zdravotnému stavu slovenskej populácie. Obávajú sa, že súčasní tridsiatnici by mohli ísť do dôchodku až vo veku 68 rokov a preto žiadajú zastropovanie veku odchodu do dôchodku na 64 rokoch.

Tento návrh získal podporu koaličných strán Smer a SNS, čo otvára možnosť presadenia cez ústavný zákon. Proti takémuto postupu sa však ohradili odborníci združení v Klube ekonomických analytikov. V otvorenom liste varovali, že by to znamenalo krok späť pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ohrozenie budúcich dôchodkov. Poukázali na to, že automatický mechanizmus predchádza politickým bojom o zvyšovanie dôchodkového veku.

Dôsledky zastropovania dôchodkového veku

Ak by sa vek odchodu do dôchodku zastropoval, štát by musel nájsť spôsob, ako financovať dlhší čas strávený občanmi v dôchodku. To by mohlo viesť k zvýšeniu už dnes vysokých odvodov, zníženiu priznávaných dôchodkov alebo akceptovaniu väčšieho počtu kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia. Ministerstvo financií navrhlo podmieniť ústupok odborárom priaznivým vývojom verejných financií. Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz sa obáva, že naviazanie veku odchodu do dôchodku na dlhovú brzdu by mohlo viesť k uvoľneniu tejto brzdy zo strachu pred posúvaním veku odchodu do dôchodku. Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela upozorňuje, že neodborné návrhy na stropovanie dôchodkového veku môžu mať negatívny dopad na dôveru v riadenie verejných financií, čo by mohlo zvýšiť rizikovú prirážku na štátne dlhopisy a ovplyvniť úverovanie podnikov a domácností.

Súčasný systém a jeho nedostatky

Aj v súčasnosti platný model dôchodkového systému nemusí stačiť na zabezpečenie slušného dôchodku. J. Šebo upozorňuje, že mechanizmus zabezpečuje len to, aby ľudia strávili v dôchodku približne rovnaký počet rokov ako dnes, ale nerieši problém rastúceho počtu dôchodcov a klesajúceho počtu pracujúcich, ktorí prispievajú do systému. R. Ďurana dodáva, že na Slovensku ide do prvého piliera viac ako 25 percent odvodov, zatiaľ čo napríklad vo Švédsku je to 18 percent. Slovenské dôchodky spotrebujú nielen odvody na starobné poistenie, ale aj rezervný fond solidarity a všetky prebytky ostatných fondov Sociálnej poisťovne. J. Šebo zdôrazňuje potrebu ďalších reforiem, ktoré systém stabilizujú, a varuje pred neodbornými zásahmi, ktoré ho destabilizujú a znižujú jeho udržateľnosť a predpovedateľnosť dôchodkov do budúcnosti.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Priebežný a kapitalizačný pilier: Hľadanie optimálneho pomeru

Najväčším problémom súčasného priebežného systému je, že na penzie dôchodcov bude platiť odvody čoraz menej pracujúcich. Vlády sa to snažia riešiť dlhodobo, najvýraznejšou zmenou bolo vytvorenie druhého kapitalizačného piliera. Pôvodne smerovalo deväť percent mzdy do prvého piliera a rovnako deväť percent do druhého. Pre deficit Sociálnej poisťovne sa však pomer zmenil na 14:4 v prospech prvého piliera. Od začiatku nového roka prebieha postupné preklápanie, v roku 2023 by to malo byť 12:6. Miro Kotov z Allianzu - Slovenskej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti hovorí, že pomer odvodov medzi prvým a druhým pilierom odzrkadľuje politické rozhodnutie, akú váhu jednotlivým pilierom spoločnosť prikladá pri zabezpečení dôchodkov. Väčšina odvodov stále bude smerovať do prvého piliera, čo znamená, že hlavný zdroj dôchodkov by mal aj v budúcnosti byť štátny prvý pilier. M. Kotov dodáva, že posilnenie druhého piliera zvýšením odvodov by znamenalo zníženie budúcej záťaže financovania dôchodkov zo strany štátu.

Vláda tiež po finančnej kríze presunula automaticky sporiteľov do dlhopisových fondov a mnohí tam stále sú. M. Kotov potvrdzuje, že podiel sporiteľov v dlhopisových fondoch je stále veľký, ale dlhodobo postupne klesá. Noví sporitelia už na dôchodkové sporenie využívajú predovšetkým negarantované (akciové) fondy. Za najdôležitejšie považuje u klientov princíp dlhodobého pravidelného investovania, aby pri prvom vážnejšom poklese fondy v panike neopúšťali. Pri sporení v horizonte 20 až 30 rokov by výkyvy na trhu v prvotných fázach sporenia nemali sporiteľov trápiť, aj keď sú konzervatívne zameraní.

Potreba individuálneho zabezpečenia na dôchodok: Až štyri piliere

Odborníci sa zhodujú v tom, že ani druhý pilier stačiť nemusí a je potrebné využiť aj súkromné schémy. J. Šebo hovorí, že základný cieľ pri sporení na dôchodok by mal byť dosiahnutie miery náhrady, teda schopnosti mať na dôchodku príjem, ktorý by mal byť v ideálnom prípade okolo 70 percent hrubej mzdy pred odchodom do dôchodku. Priebežný pilier dokáže dnes kryť okolo 45 percent. Ak by si človek sporil 40 rokov, teda od vstupu na trh práce, na vykrytie zvyšných 30 percent miery náhrady by si musel odkladať 10 percent svojej mzdy. Radovan Valko, spolumajiteľ Sophistic Pro finance, vysvetľuje, že každý by si mal dať najskôr jasný cieľ, čo a ako chce v dôchodku robiť a ako dlho. Čím skôr si človek začne šetriť v kvalitných produktoch, tým menej musí odkladať, aby mal v budúcnosti slušný kapitál. Marián Búlik, analytik OVB, poukazuje na vysokú cenu odloženého rozhodnutia. Napríklad 28-ročný muž s čistým príjmom 761 eur dostane pri dnešnom nastavení zákona z prvého a druhého piliera dôchodok len 456 eur. Ak chce mať v penzii 700 eur mesačne, potrebuje si sporiť 34 eur mesačne. Ak však rozhodnutie odloží a začne si odkladať až o desať rokov neskôr, bude si musieť sporiť už 70 eur mesačne.

Smerovanie k systému bez štátnej pomoci?

Nízka miera náhrady zo štátneho priebežného piliera otvára otázku, či nie je lepšie znížiť odvody a ľuďom nechať voľnejšie ruky. R. Ďurana hovorí, že takýto stav je vecou politického presvedčenia. Vo viacerých krajinách existuje systém, ktorý poskytuje základnú dôchodkovú dávku z prvého piliera, a zvyšok si musí človek nasporiť sám. Rozdiely sú akurát v tom, koľko musí sporiť povinne a koľko dobrovoľne. Je to možné pri vyšších príjmových skupinách, ktoré sú schopné sporiť si vyššie sumy z vlastného príjmu, vysvetľuje J. Šebo s tým, že veľké množstvo krajín má práve takto nastavený dôchodkový systém. Základná časť z priebežného piliera kryje pri nižších príjmových skupinách väčšiu časť ich príjmu a pri vyšších príjmových skupinách od určitého príjmu nekryje nič. V tom prípade nemusia vyššie príjmové skupiny prispievať do priebežného systému a využívajú dobrovoľné formy sporenia, ktoré sú z veľkej časti regulované štátom. Tieto dobrovoľné schémy sú daňovo zvýhodňované a vo veľkej miere napojené aj na zamestnávateľov, ktorí do nich svojim zamestnancom prispievajú.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

tags: #návrh #smeru #o #odchode #do #dôchodku