
V súčasnom ekonomickom prostredí sa mnohí dlžníci stretávajú s ťažkosťami pri splácaní svojich záväzkov. Jednou z možností, ako riešiť túto situáciu, je prechod dlhu na spoludlžníka, často spojený s reštrukturalizáciou podmienok. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty prechodu dlhu na spoludlžníka s dôrazom na reštrukturalizáciu v zmysle platnej legislatívy Slovenskej republiky.
Základná právna úprava tejto problematiky je obsiahnutá v niekoľkých kľúčových zákonoch:
V kontexte spotrebiteľských zmlúv, ustanovenia Občianskeho zákonníka a iné právne predpisy upravujúce vzťahy so spotrebiteľmi sa aplikujú vždy, ak sú v prospech spotrebiteľa.
Ak dlžník mešká so splácaním svojho peňažného záväzku voči banke viac ako 90 kalendárnych dní, banka má právo postúpiť svoju pohľadávku inej osobe, a to aj bez súhlasu dlžníka. Postupovanie pohľadávok však musí byť v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom.
Veriteľ nemôže postúpiť pohľadávku, ak dlžník predtým uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva.
Prečítajte si tiež: Podmienky prechodu dôchodku
Súdy často posudzujú poplatky spojené s úvermi, ako napríklad paušálne náklady na uplatnenie pohľadávky, zmluvné sankcie, úroky z omeškania a cenu odplaty za poskytnutie úveru, ako neprijateľné.
Ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, súd môže zmluvu vyhlásiť za neplatnú a dlžník môže byť povinný uhradiť len istinu bez poplatkov a úrokov.
Aj keď dlžník nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd je povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu a v prípade zistenia nedostatkov konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom.
Podľa Zákona o bankách (č. 483/2001 Z. z.) môže dlžník požiadať o zmenu podmienok úveru, ako napríklad predĺženie splatnosti alebo zníženie splátok. Banka nie je povinná vyhovieť žiadosti, ale často je to v jej záujme, ak existuje šanca, že dlžník bude schopný úver splácať.
Vláda Slovenskej republiky predložila návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorý zavádza preventívne konania na riešenie situácie podnikateľov, ktorým hrozí úpadok z dôvodu platobnej neschopnosti. Cieľom je poskytnúť dlžníkom priestor na účinnú reštrukturalizáciu a predísť konkurzu. Preventívne konanie môže byť verejné alebo neverejné.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca prechodom na starobný dôchodok
Nová právna úprava rieši požiadavku zvýšených požiadaviek na odbornosť a nezávislosť správcov tým, že zavádza špeciálnu správcovskú skúšku pre správcov, ktorí budú môcť byť ustanovení do obzvlášť náročných konkurzných či reštrukturalizačných konaní, pričom títo správcovia budú vykonávať funkciu aj v tzv. preventívnych konaniach.
V zákone č. 7/2005 Z. z. sa vymedzujú základné povinnosti dlžníka súvisiace s hroziacim úpadkom. Tento zákon následne osobitne zavádza povinnosť dlžníka zvážiť využitie poradcu v rámci riešenia hroziaceho úpadku, nakoľko jeho účasť je v tejto situácii dlžníka priam nevyhnutná, a jeho výber konzultovať s veriteľmi na účely zabezpečenia riadneho, transparentného, efektívneho a včasného preventívneho konania. Osobitne sa upravuje povinnosť dlžníka využiť poradcu v prípade, ak evidentne má záujem o riešenie svojej situácie verejnou preventívnou reštrukturalizáciou, avšak nezískal potrebný súhlas veriteľov na poskytnutie dočasnej ochrany.
V rámci preventívneho konania má poradca svoju nezastupiteľnú úlohu a je povinný postupovať v súlade so zákonom, ako aj so spoločnými záujmami dlžníka a veriteľov. Upravujú sa niektoré základné úlohy poradcu v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ktorých plnenie je nevyhnutné pre naplnenie účelu preventívneho konania.
Prečítajte si tiež: Oznamovacia povinnosť pri rodičovskom príspevku
tags: #prechod #dlhu #na #spoludlznik #restrukturalizacia #podmienky