
Slovenský dôchodkový systém čelí vážnym výzvam. Starnutie populácie, rekordne nízka pôrodnosť a rýchly pokles počtu pracujúcich sú faktory, ktoré ohrozujú jeho udržateľnosť. Tento článok sa zaoberá problematikou dôchodkového systému na Slovensku a v Európe, dôvodmi jeho finančnej neudržateľnosti a možnými riešeniami, vrátane tzv. "nepopulárnych opatrení".
Primárnym problémom slovenského dôchodkového systému je starnutie populácie a nízka pôrodnosť. Minulý rok sa narodilo o 10 000 detí menej ako pred štyrmi rokmi. V 70. rokoch sa ročne rodilo okolo 100 000 detí, zatiaľ čo v minulom roku to bolo len 46 000, čo je najnižší ročný počet narodených detí v histórii samostatného Slovenska. Slovensko má zároveň jeden z najvyšších deficitov verejných financií a druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu v EÚ. Tieto faktory si vyžadujú riešenie zo strany politikov.
Existuje niekoľko spôsobov, ako riešiť krízu dôchodkového systému:
Mnohé európske krajiny už začali zvyšovať vek odchodu do dôchodku. OECD predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ bude v roku 2060 67 rokov, pričom niektoré krajiny budú atakovať 70 rokov a viac. Dánsko plánuje zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 70 rokov do roku 2040.
Dánsky model je založený na postupnom a predvídateľnom zvyšovaní veku v súlade s rastúcou dĺžkou života. Od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok. Zástancovia tohto prístupu tvrdia, že zvýšenie dôchodkového veku by znížilo celkovú sumu vyplácaných dôchodkov, zvýšilo podiel ekonomicky aktívnych ľudí a poskytlo ľuďom viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia.
Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie
V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Česko plánuje postupne zvyšovať dôchodkový vek do roku 2050 až na 67 rokov. Vo väčšine krajín existujú rozdiely medzi pohlaviami, ale OECD predpokladá, že do roku 2060 sa tieto rozdiely v Európe takmer vytratia.
Téma dôchodkového plánovania je dôležitá, pretože populácia starne a zároveň vymiera. Tento problém je alarmujúci najmä v spojení s štedrým dôchodkovým systémom. Vo väčšine členských štátov EÚ rastie populácia vďaka prílevu cudzincov, čo však neplatí pre Slovensko.
Súčasný dôchodkový systém na Slovensku funguje na princípe priebežného financovania, kde pracujúci odvádzajú odvody, z ktorých sa vyplácajú dôchodky súčasným seniorom. Kedysi na jedného dôchodcu pripadalo 5 pracujúcich, dnes sú to len dvaja. Priemerný dôchodok na Slovensku sa pritom od roku 2019 zvýšil o takmer polovicu na 701 eur.
Miera náhrady mzdy po odchode do dôchodku je pomer priemerného dôchodku k priemernej mzde. Na Slovensku predstavuje 77 %, čo je v porovnaní s inými krajinami EÚ vysoké číslo. Otázkou je, či si Slovensko môže dovoliť takéto štedré dôchodky vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj a problémy v ekonomike.
Podľa analytikov sa pracovná sila na Slovensku do roku 2035 zmenší o 7 %. To znamená, že práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 000 menej ako v súčasnosti. Zároveň sa zvýši počet obyvateľov starších ako 64 rokov až o 20 %. To povedie k zníženiu príjmov do sociálnej poisťovne a zvýšeniu výdavkov, čo môže viesť k zrúteniu systému. Už dnes je deficit sociálnej poisťovne 3 miliardy eur. Vyšší hospodársky rast by mohol pomôcť, ale opatrenia ako zvýšenie odvodov do sociálnej poisťovne a daň z transakcií brzdia rast ekonomiky.
Prečítajte si tiež: Tipy na úspešné zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach
Vzhľadom na tieto výzvy je dôležité, aby si ľudia zabezpečili finančnú stabilitu v starobe. Jednou z možností je založenie druhého piliera dôchodkového systému. Pre mladých ľudí sa odporúčajú indexové alebo akciové fondy, nie dlhopisové. Okrem toho je dôležité investovať aj individuálne, aby sa predišlo práci do vysokého veku.
Prečítajte si tiež: Denné svietenie a bezpečnosť