
Slovensko, krajina bohatá na prírodné krásy, ponúka množstvo miest, kde môžeme obdivovať rozmanitosť fauny a flóry. Od zoologických záhrad až po ekocentrá, naša krajina ukrýva poklady, ktoré stoja za preskúmanie. Medzi najzaujímavejšie živočíchy, ktoré kedysi obývali naše vody, patrí vyza veľká. V tomto článku sa pozrieme bližšie na túto majestátnu rybu, jej historický výskyt, príčiny jej zmiznutia a na súčasné snahy o jej ochranu. Zároveň preskúmame ekocentrá, ktoré sa venujú ochrane prírody a vzdelávaniu o nej.
Vyza veľká (Huso huso) bola kedysi majestátnou rybou, plávajúcou v Dunaji pri Bratislave. Jej model, ktorý meria 6,4 metra, je súčasťou expozície Prírodovedného múzea Slovenského národného múzea. Táto starobylá ryba bola súčasťou dunajských legiend a každý rok tiahla z Čierneho mora do Dunaja, kde sa chodila neresiť. Ešte pred pár desiatkami rokov bola vyza bežnou súčasťou života Prešporčanov.
Vyza veľká je najväčší druh jesetera a zároveň najväčšia sladkovodná ryba na svete. Vyznačuje sa robustným telom a pretiahnutým tvarom, ktorý pripomína torpédo. Môže dosiahnuť hmotnosť až 1,5 tony a dĺžku až 8 metrov, pričom obvyklé maximum je do 5 metrov. Hlava vyzy vybieha do krátkeho špicatého rypca. Pred ústami sa nachádzajú 4 dlhé fúzy visiace dole a dosahujúce k ústam. Na chrbte, na bokoch a na rozhraní boku a brucha má rady kostených štítkov. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší než spodný.
Vyza sa dožíva veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, pričom vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov. Samotný rast je pomerne rýchly, desaťročná vyza z Azovského mora merala 166 cm, dvadsaťročná 214 cm.
Väčšinu roka žijú vyzy v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybujú i vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržujú v hlbokých miestach v prúdnici. V mladosti prevažujú v potrave vyzy vodní bezobratlovci, najmä niektoré druhy kôrovcov. S postupujúcim vekom sa stále viac objavujú v potrave mladých výz ryby a dospelé exempláre už sú vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokážu nasať i ryby o hmotnosti niekoľko kg. Pohlavná dospelosť nastupuje u tohto dlhovekého druhu pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. Do riek tiahnu vyzy k nereseniu v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest.
Prečítajte si tiež: Mestský park Nitra: Nový vzhľad
Kedysi bola vyza veľká bežnou súčasťou Dunaja a vyskytovala sa aj v okolí Bratislavy. V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu. Žiaľ, tento rybí obor zmizol z našich končín začiatkom 60. rokov minulého storočia, v čase výstavby vodnej priehrady Železné vráta medzi Rumunskom a Srbskom. Táto priehrada prerušila migračné trasy vyzy a znemožnila jej prístup k neresiskám. Na naše územie vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). Po prvýkrát prenikla vyza na naše územie v 20. rokoch minulého storočia a to cez Moravu.
Smutným dôvodom, prečo je týchto majestátnych rýb čoraz menej, je ich lov. Ich mäso bolo také kvalitné, že sa stalo obľúbenou pochúťkou starých Bratislavčanov a hrdo ho servírovali aj na Štedrovečernom stole. Boli kruto lovené napriek tomu, že mesto po ich značnom úbytku vydalo zákaz. Naši predkovia ju doslova vyhubili. Aj slávny Beluga kaviár pochádza z najvzácnejšieho a najdrahšieho jesetera na svete - z vyzy veľkej. Lov kvôli ikrám je ďalší významný dôvod, prečo dnes už vyzy takmer nevidíme. Okrem výstavby priehrad prispeli k ohrozeniu vyzy aj ďalšie faktory. Jedným z nich je nadmerný lov pre kaviár. Kaviár z vyzy je považovaný za mimoriadne lahodný, čo viedlo k intenzívnemu lovu tejto ryby. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu.
Vyza veľká je v súčasnosti ohrozeným druhom a figuruje v Zozname prísne chránených živočíšnych druhov. To znamená, že je zakázané ju loviť, chytať alebo inak poškodzovať. Na území Ruska je lov tejto ryby považovaný za trestný čin. V súčasnosti zostali stabilné a životaschopné populácie vyzy už zrejme len v rieke Ural a na dolnom toku Volgy. Ryby tu žijú aspoň do istej miery ako za starých čias a doposiaľ sa tu vyskytujú jedinci s hmotnosťou niekoľko sto kilogramov. Ich početnosť dovoľuje praktikovať i organizovaný športový rybolov a prostredníctvom niektorých cestovných kancelárií je tento nevšedný zážitok sprístupnený aj našim rybárom.
Ochrana vyzy si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa:
Inštalácia modelu vyzy v novej expozícii SNM-Prírodovedného múzea má za cieľ priblížiť rozmanitosť živočíšnych druhov, ktoré sa v minulosti nachádzali na Slovensku. Návštevníci múzea tak majú možnosť vidieť, ako vyzerala táto impozantná ryba a dozvedieť sa o jej osude. Model slúži ako pripomienka toho, aké dôležité je chrániť prírodu a biodiverzitu.
Prečítajte si tiež: Taliansky priemyselný park Šamorín: Detská rehabilitácia
Ochrana vyzy veľkej má význam nielen pre zachovanie tohto druhu, ale aj pre udržanie zdravého ekosystému Dunaja. Vyza ako vrcholový predátor zohráva dôležitú úlohu v regulácii populácií iných rýb a udržiavaní rovnováhy v ekosystéme.
História kaviáru z vyzy je fascinujúca. V stredoveku bol kaviár bežnou a lacnou potravou, dostupnou aj pre najchudobnejších obyvateľov. Dnes je kaviár z vyzy luxusnou lahôdkou, ktorá je vyhľadávaná gurmánmi po celom svete.
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg.
Na Slovensku sa nachádzajú aj ekocentrá, ktoré sa zameriavajú na ochranu prírody a vzdelávanie verejnosti. Tieto centrá ponúkajú rôzne workshopy, vzdelávacie programy a exkurzie. A viete si predstaviť, že sa vaše deti učia ako obnoviť zdravý riečny či lesný ekosystém? Workshopy, vzdelávacie programy pre žiakov a študentov, exkurzie, dobrovoľnícke dni, letné tábory, cezhraničné konferencie, nové turistické atrakcie, prezentácia prírodných zaujímavostí. Toto všetko, a ešte viac, nájdu obyvatelia a návštevníci v Bratislavskom samosprávnom kraji, v regióne Marchfeld v Rakúsku, v Národnom parku Donau-Auen a v Národnom parku Neusiedler See-Seewinkel. A zapojí sa aj Štátna ochrana prírody SR a DAPHNE - Inštitút aplikovanej ekológie.
Hlavná myšlienka projektu je zjednotiť inštitúcie, ktorých odborné vedomosti o stave prírodného dedičstva pomôžu širokej verejnosti pochopiť súčasný stav chránených území. Tým sa prispeje k zachovaniu chránených území, ich rozširovaniu a obnovovaniu tých častí, ktoré boli vplyvom človeka narušené a poškodené. V projekte pôsobí viacero partnerov zo Slovenska a Rakúska, ktorí sa budú vzájomne učiť jeden od druhého. Deti sa naučia vnímať prírodné zákonitosti tým, že prejdú zo školských lavíc do terénu. Učiť sa budú priamo v praxi, kde si overia teóriu. Hlavné investície projektu idú na obnovu Národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa v Čunove, v ktorej vznikne Ekocentrum. Taktiež sa o zaujímavú zážitkovú oblasť rozšíri návštevnícke centrum v Illmitzi. Financovanie projektu zabezpečuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, prostredníctvom programu cezhraničnej spolupráce Interreg V-A SK-AT 2014-2020.
Prečítajte si tiež: Fleet manažment: Ako na to?
Ekocentrum Čunovo je pre verejnosť otvorené každý víkend od 10:00 do 18:00.
Ekocentrom, ktoré stojí za návštevu a zameriava sa na krajinu dunajských luhov, je Ekofarma na Veľkolélskom ostrove. Práve tu BROZ realizuje projekt obnovy tradičnej pastvy, pomocou ktorej pomáha zachovať nielen kultúrnu krajinu, ale aj časť našej histórie a kultúry obhospodarovania lužnej krajiny. Ostrov je aj samostatným Územím európskeho významu SKUEV0183 Veľkolélsky ostrov.
Okrem ekocentier a informácií o vyze veľkej, Slovensko ponúka aj ďalšie zaujímavé miesta pre milovníkov prírody.
Na Slovensku nájdete niekoľko zoologických záhrad, ktoré sa líšia svojou rozlohou, počtom zvierat a špecializáciou. Každá z nich ponúka jedinečný zážitok pre návštevníkov všetkých vekových kategórií.
Zoologická záhrada Bratislava sa nachádza v Mlynskej doline, v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves. Patrí k najnavštevovanejším zoo vďaka svojej veľkej rozlohe i rozmanitosti zvierat. Bratislavskú zoo otvorili už v roku 1960 a hrdo sa dnes pýši krásnym pavilónom šeliem pre levy, jaguáre a leopardy, pavilónom primátov pre šimpanzy a orangutany, ako aj teráriom s exotickými zvieratami, lesným výbehom pre vlky eurázijské či karpatskú faunu.
ZOO Kontakt Liptovský Mikuláš je miestom, kde môžu návštevníci zažiť priamy kontakt s rôznymi druhmi zvierat. Nachádza sa na okraji Liptovského Mikuláša, pri obľúbenom aquaparku Tatralandia, neďaleko priehrady Liptovská Mara. V ZOO žije viac ako 400 zvierat, ktoré sa radia k takmer 120 druhom. Jedná sa o jedince, ktoré nemôžu žiť vo voľnej prírode a potrebujú pomoc človeka. Súčasťou ZOO je Motýlia záhrada, ktorá je zároveň aj oázou kvetov. Uvidíte tu poletovať 3 000 druhov exotických motýľov. V motýlej škôlke môžete sledovať tento prekrásny hmyz pri vyliahnutí z kukly či pri prvom vzlete.