
V súčasnej dobe sa v čoraz vyššej miere stretávame s rizikovým správaním či potrebou predchádzať segregácii detí a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Prácu školy uľahčuje sociálny pedagóg, ktorý je nenahraditeľný pre rozvoj spolupráce medzi školou, zariadeniami poradenstva a prevencie a zákonnými zástupcami žiaka. Sociálny pedagóg zohráva nezastupiteľnú úlohu v systéme náhradnej starostlivosti na Slovensku. Jeho komplexná práca sa sústreďuje na zabezpečenie optimálneho psychosociálneho vývinu detí a mladých dospelých, ktorí nemôžu vyrastať vo vlastnom rodinnom prostredí.
V súčasnej dobe sa čoraz viac zdôrazňuje potreba komplexnej podpory detí a mládeže v školskom prostredí. S narastajúcimi sociálnymi problémami a zmenami v spoločnosti sa tradičné školstvo stretáva s výzvami, ktoré presahujú rámec bežnej pedagogickej činnosti. Práve tu zohráva kľúčovú úlohu sociálny pracovník, ktorý prináša do školského prostredia jedinečné znalosti a skúsenosti. V slovenských školách sa nachádza množstvo detí, ktoré potrebujú pomoc a podporu. Doba a životný štýl so sebou priniesol rôzne vedľajšie účinky, nároky a vplyvy na deti sa zvyšujú, v spoločnosti rastie nezamestnanosť, mení sa spoločenské postavenie, dochádza k migrácii na regionálnej aj medzinárodnej úrovni, mení sa štruktúra rodinných vzťahov. Toto všetko si vyžaduje, aby dieťa reagovalo na zmeny a prispôsobilo sa im. Práve táto oblasť je pre školskú sociálnu prácu na Slovensku výzvou, pretože učitelia a klasicky chápané školstvo už túto problematiku nedokážu obsiahnuť.
Vznik školskej sociálnej práce sa datuje od školského roku 1906/1907 v USA. Bola to reakcia na potrebu podpory detí a študentov. Školskí sociálni pracovníci, vtedy známi ako "visiting teachers", navštevovali deti a rodiny a pomáhali im riešiť problémy súvisiace so školou. Počas desaťročí sa školská sociálna práca vyprofilovala na samostatnú časť sociálnej práce, ktorá má za cieľ spájať dieťa, rodinu, školské prostredie a komunitu. Odborníci označujú školského sociálneho pracovníka ako prostredníka medzi školou, rodinou a komunitou. Školská sociálna práca na Slovensku nemá dlhú históriu. V 90-tych rokoch boli prvé pokusy realizovať niektoré aktivity školskej sociálnej práce na jednom z bratislavských gymnázií. Vznik oficiálneho miesta školského sociálneho pracovníka sa však datuje až od školského roku 2006/2007, keď prví školskí pracovníci prišli na základné školy v Považskej Bystrici a Trnave. Praktické etablovanie do školského systému na Slovensku je zložité. V roku 2009 s príchodom nových zákonov do školstva sa pre označenie tohto odborného zamestnanca používa termín sociálny pedagóg.
Pozícia sociálneho pedagóga dáva škole možnosti efektívne riešiť problémy, na ktoré nie je zo strany učiteľov a vedenia dostatok času a odbornosti. Osobné problémy detí, prejavujúce sa v škole vyrušovaním, krádežami, šikanovaním, provokovaním, agresivitou, majú často svoj pôvod v rodine, v komunite kamarátov, spolužiakov, nezriedka aj v škole samotnej, ktorá môže svojimi nejasnými pravidlami produkovať napätie, prípadne správaním sa niektorých učiteľov, ktorí môžu svojim prístupom negatívne pôsobiť na deti. Nestačí využívať len opatrenia, ktoré ponúka školský zákon a hodnotenie zníženou známkou zo správania. Význam školskej sociálnej práce je v preventívnej činnosti v oblasti kriminality, CAN syndrómu, závislostí ako aj vo vyhľadávacej činnosti v rámci sociálnej práce, ktorú dnes reálne nevykonáva žiaden subjekt na celoplošnej úrovni. Veľkou témou školskej sociálnej práce je tiež spolupodieľanie sa na sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele detí.
Sociálny pedagóg sa zameriava na prevenciu a riešenie rizikového správania detí a žiakov, ako aj na predchádzanie a elimináciu sociálno-patologických javov. Poskytuje poradenstvo a intervenciu pre deti a žiakov, ktorí majú sklony k rizikovému správaniu alebo sú ohrození sociálno-patologickými javmi, a tiež pre tých, ktorí pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Konzultuje a radí zákonným zástupcom, pedagógom a odborným zamestnancom. Podľa S. Varšovej a L. Kvašňákovej (2022) je sociálny pedagóg expertom na sociálne prostredie, rozumie procesom vplyvu sociálneho prostredia na dieťa a na žiaka, dokáže posúdiť a vyhodnotiť jeho vplyv. Podľa J. Koláčkovej (2022) a N. Bizovej (2022) môže sociálny pedagóg predstavovať jeden z hlavných prvkov inkluzívneho vzdelávania a je súčinný pri riešení rôznych problémov a situácií v školskom prostredí.
Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie
Kompetencie sociálnych pracovníkov je možné definovať ako funkcionálny prejav uznávanej profesionálnej role sociálneho pracovníka, ktorého súčasťou sú ako odborné znalosti, tak aj schopnosti zhodnotiť problémovú situáciu klienta a vhodne aplikovať zvolené metódy práce, ktoré reflektujú hodnoty sociálnej práce. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je z pohľadu odborníkov prevencia sociálno-patologických javov. Kompetencie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí sú definované v štandardoch rôznych asociácií a organizácii, ktoré zastrešujú činnosť sociálnych pracovníkov v školskom prostredí, ako napríklad Americká asociácia školských sociálnych pracovníkov (School Social Work Association of America), Medzinárodná sieť školskej sociálnej práce (International Network for School Social Work) a Národná asociácia sociálnych pracovníkov (National Association of Social Workers), ktorá vydala štandardy pre výkon sociálnej práce v školskom prostredí. Základným cieľom týchto štandardov je vymedziť očakávania od školských sociálnych pracovníkov a ich služieb, ich etický kódex, postupy pre obhajovanie klientových práv. Od tejto vedomostnej základne sa odvíjajú aj metódy a techniky, ktoré sociálny pracovník vo svojej praxi v škole môže uplatňovať.
Sociálna práca v školstve je v súčasných slovenských podmienkach legislatívne neukotvenou aplikovanou disciplínou sociálnej práce. Odborných zamestnancov škôl vymedzuje Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), kde sociálny pracovník ako odborný zamestnanec úplne absentuje. V súčasnosti je na Slovensku v platnosti Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblastí sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje podmienky na výkon sociálnej práce, ako aj postavenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny. Najväčším problémom pri realizácii sociálnej práce v školskom prostredí je chýbajúce jasné vymedzenie kompetencií odborných zamestnancov v školskom prostredí. Vzhľadom na deklarované poskytovanie sociálneho poradenstva chýba v zákone odborník, ktorý by bol kompetentný sociálne poradenstvo v školách a školských zariadeniach poskytovať. Jednou z možných príčin, ktoré pôsobia ako prekážka v rozvoji sociálnej práce v škole na Slovensku, môže byť neukotvenie tejto oblasti praxe sociálnej práce v legislatíve SR. Ak chceme, aby sa sociálna práca v školskom prostredí rozvíjala aj na Slovensku, je potrebné venovať sa jej teoretickému rozpracovaniu, ktoré by sa primárne malo sústrediť na kompetencie a uplatnenie sociálnych pracovníkov v školskom prostredí.
Sociálna práca a sociálna pedagogika predstavujú dve oblasti pomoci človeku a obe sú zhodne radené medzi pomáhajúce profesie. Kvôli podobnému predmetu záujmu sa sčasti tieto vedné disciplíny prekrývajú. Sociálny pedagóg je odborník na sociálno-výchovnú činnosť, ktorej cieľom je zvyšovať kvalitu života žiakov a študentov prostredníctvom sociálnej prevencie a sociálneho poradenstva. Základný rozdiel medzi sociálnym pedagógom a sociálnym pracovníkom je vo všeobecnosti v cieľovej skupine. Sociálny pedagóg sa venuje cieľovej skupine detí a mládeže, sociálna práca sa však orientuje na široké spektrum cieľových skupín. V školskom prostredí sa však v rámci sociálnej prevencie a intervencie môžu zapojiť odborníci z oboch vedných disciplín.
V zahraničí je vnímanie sociálnej práce v školách rôznorodé, taktiež je rozličné metodické vedenie a chápanie významu školskej sociálnej práce. Napríklad švédski školskí sociálni pracovníci vytvárajú u žiakov sociálne a psycho-sociálne kompetencie na individuálnej úrovni, na úrovni skupiny a spoločenstva za účelom osobnostného rozvoja. Ich práca je zameraná na vytváranie príležitostí pre zmenu a rast z komplexného pohľadu osobnosti. A to ako v poskytovaní služieb jednotlivým študentom, rovnako v prevencii a ochrane zdravia. Školskí sociálni pracovníci dosahujú svoje ciele prostredníctvom spolupráce vo vnútri organizácie aj externe. Na Novom Zélande pomáhajú zlepšiť životy detí a mladých ľudí v každodenných aktivitách. Pracujú na základných a stredných školách. Spájajú školu, zdravie, rodinu a sociálne potreby, v snahe nájsť to najlepšie v dieťati. V zahraničí, naopak, reflektujú meniace sa potreby spoločnosti a služby školskej sociálnej práce sa stali prirodzenou súčasťou školy v mnohých krajinách v Európe a vo svete. V súčasnosti sociálni pracovníci v školstve pracujú v približne 50 krajinách po celom svete. Medzinárodná komunikácia medzi školskými sociálnymi pracovníkmi vzrastá aj vďaka publikáciám, konferenciám a rôznym aktivitám organizácii pracujúcich v tejto oblasti, ako napr. Národná asociácia sociálnej práce (NASW) vypracovala pre amerických sociálnych pracovníkov štandardy školskej sociálnej práce.
V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka a z neho plynúcu sociálnu oporu a sociálnu akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí so zámerom efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené. Žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne (ako napríklad zvládanie respektíve nezvládanie školskej záťaže) a interpersonálne aspekty (napríklad rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi, trávenie voľného času a v súčasnosti je tu možné zaradiť aj virtuálne prostredia a sociálne siete. Jednotlivé intrapersonálne a interpersonálne aspekty, tak môžu spôsobovať sociálne, emocionálne, akademické, behaviorálne, ekonomické, kultúrne a vzdelávanie problémy a predikovať vznik a rozvoj problémového správania detí.
Prečítajte si tiež: Tipy na úspešné zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach
V snahe o rozšírenie školskej sociálnej práce bolo podniknutých niekoľko krokov, osvetových činností a seminárov, ktoré mali motivovať samosprávy, školy, ako aj samotných absolventov sociálnej práce, aby vypracovali projekty na zavedenie školskej sociálnej práce do škôl. V školskom roku 2007/2008 vyhlásilo mesto Nová Dubnica konkurz. Dôležité je sledovať aktuálne zmeny v legislatíve, ktoré sa týkajú sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Prečítajte si tiež: Denné svietenie a bezpečnosť