Prečo by sme nemali žalovať: Dôvody a alternatívy

Tento článok analyzuje otázku prípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právneho úkonu, pričom sa prikláňa k záveru, že žaloby o neplatnosť právnych úkonov by mali byť považované za zásadne neprípustné. Civilný sporový poriadok (CSP) priniesol do tejto úpravy určité zmeny, ktoré majú za cieľ vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti alebo platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré len vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelom určovacích žalôb.

Úvod do problematiky žalôb o určenie neplatnosti

V právnej praxi sa často stretávame s otázkou, či je prípustné podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Táto otázka je dôležitá, pretože ovplyvňuje možnosti ochrany práv účastníkov právnych vzťahov. V tomto článku sa budeme zaoberať dôvodmi, prečo by sme sa mali vyhnúť podávaniu takýchto žalôb a aké alternatívy máme k dispozícii.

Zásadná neprípustnosť žalôb o neplatnosť právnych úkonov

Judikát R 61/2007 (1 Cdo 91/2006), vydaný ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP), označil tieto žaloby za zásadne neprípustné. Otázka platnosti zmluvy je totiž len predbežnou otázkou k otázke existencie práva alebo právneho vzťahu, ktoré malo na jej základe vzniknúť.

Dôvody neprípustnosti žalôb o neplatnosť

Existuje niekoľko dôvodov, prečo by žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov mali byť považované za zásadne neprípustné:

1. Zbytočnosť žaloby: Vo väčšine prípadov je žaloba o určenie neexistencie alebo neplatnosti právneho úkonu zbytočná, keďže zákon umožňuje žalovať priamo na určenie práva alebo právneho vzťahu. Napríklad, pri žalobe o neplatnosť výpovede z dlhodobej nájomnej zmluvy sa žalobca domáha určenia neplatnosti výpovede len preto, aby sa ustálilo, že nájomný vzťah naďalej trvá. Zákon ale žalobcovi dáva možnosť žalovať priamo o určenie existencie nájomného vzťahu.
2. Rozhodujúci stav v čase vykonania úkonu: Pre posúdenie platnosti právneho úkonu je rozhodný stav v čase jeho vykonania. Určenie neplatnosti právneho úkonu tak nemôže zachytiť zmeny právneho stavu, ktoré nastali od vykonania úkonu do vyhlásenia rozsudku.
3. Právne skutočnosti nie sú len právne úkony: Právnymi skutočnosťami nie sú len právne úkony, ale aj iné skutočnosti predvídané právnymi normami, ako napríklad vznik škody alebo existencia príčinnej súvislosti. Ak by sme pripustili žaloby o neplatnosť právnych úkonov, neexistoval by legitímny dôvod nepripustiť žaloby na určenie iných právnych skutočností.

Zahraničná judikatúra

Vyššie uvedená slovenská, česká aj rakúska judikatúra potvrdzuje, že žaloby o určenie neexistencie alebo neplatnosti právnych úkonov treba považovať za zásadne neprípustné. Český najvyšší súd vo veci 23 Cdo 1379/2007 vyslovil, že ak možno žalovať o určenie práva (alebo právneho vzťahu), nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, na základe ktorej malo toto právo vzniknúť alebo zaniknúť. Rakúsky najvyšší súd (OGH) takisto žaloby o určenie neplatnosti úkonov zásadne nepripúšťa.

Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie

Výnimky z neprípustnosti

Napriek zásadnej neprípustnosti žalôb o určenie neplatnosti právnych úkonov, CSP naďalej predpokladá ich výnimočnú prípustnosť, ak to ustanoví osobitný zákon. Keď analyzujeme tieto prípady bližšie, zistíme, že tam, kde zákon pripúšťa žalobu o neplatnosť, je táto úprava vždy spojená s tým, že žalobu môže podať len určitá osoba, a to spravidla len v určenej lehote. Žaloba o neplatnosť tu predstavuje osobitnú formu (obdobu) dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka).

Alternatívy k žalobám o určenie neplatnosti

Ak žaloba o určenie neplatnosti nie je prípustná, aké alternatívy máme k dispozícii?

Žaloba na plnenie

Žaloba na plnenie je žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby mu žalovaný niečo plnil, napríklad zaplatil dlžnú sumu alebo vydal vec. Táto žaloba je vhodná v prípadoch, keď už došlo k porušeniu práva a žalobca sa domáha jeho nápravy.

Žaloba o určenie práva

Žaloba o určenie práva je žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd určil, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Táto žaloba je vhodná v prípadoch, keď existuje neistota ohľadom existencie práva alebo právneho vzťahu a žalobca sa domáha jej odstránenia.

Iné možnosti

Okrem žaloby na plnenie a žaloby o určenie práva existujú aj iné možnosti ochrany práv, napríklad:

Prečítajte si tiež: Tipy na úspešné zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach

• Návrh na začatie konania pred správnym orgánom: V niektorých prípadoch je možné podať návrh na začatie konania pred správnym orgánom, ktorý môže rozhodnúť o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu.
• Alternatívne spôsoby riešenia sporov: V niektorých prípadoch je možné využiť alternatívne spôsoby riešenia sporov, ako napríklad mediáciu alebo arbitráž, ktoré môžu viesť k rýchlejšiemu a efektívnejšiemu vyriešeniu sporu.

Problém nekonzistentného prístupu Najvyššieho súdu

Hoci z právneho hľadiska sa otázka neprípustnosti žalôb o neplatnosť javí ako pomerne jednoznačná, nekonzistentný a nesystematický prístup najvyššieho súdu robí jej posúdenie v konkrétnom prípade nepredvídateľným. Ide o negatívny jav, ktorý je v praxi slovenských súdov bohužiaľ častý. Možno hovoriť o „pocitovej justícii“-o rozhodovaní, ktoré sa nezakladá na jasných a predvídateľných pravidlách, ale na vnútorných pocitoch sudcu alebo neznámych kritériách, ktoré v rozhodnutí nie sú vyjadrené. Tento jav zakladá nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí a podkopáva právnu istotu účastníkov právnych vzťahov.

Prečítajte si tiež: Denné svietenie a bezpečnosť

tags: #preco #nemame #zalovat #dovody