
Žalovanie, najmä u detí, je bežný jav, ktorý však často vyvoláva negatívne reakcie. Mnohí rodičia a pedagógovia sa pýtajú, prečo deti žalujú a ako tento problém riešiť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, odhalenie skrytých motivácií a ponúknutie konštruktívnych prístupov.
Na pozadí žalovania sa skrývajú rôzne dôvody, ktoré sú často spojené s nízkou sebahodnotou dieťaťa. Dieťa prichádza na svet s očakávaním, že jeho potreby budú naplnené. Ak sa tak nestane, dieťa to pripisuje sebe a začne sa považovať za nedostatočné. Nenaplnené potreby však pretrvávajú a dieťa hľadá spôsoby, ako ich uspokojiť.
Snaha presadiť svoje záujmy a požiadavky: Deti sa snažia dosiahnuť to, čo chcú, a žalovanie vnímajú ako prostriedok na dosiahnutie svojho cieľa.
Upútanie pozornosti: Žalovaním sa deti snažia získať pozornosť dospelých a cítiť sa dôležito.
Vyhnutie sa trestu: Deti sa snažia vyhnúť trestu tým, že zvalia vinu na niekoho iného.
Prečítajte si tiež: Kedy sa žaloba neoplatí?
Získanie zdanlivej odmeny: Žalovaním sa deti snažia získať výhodu alebo odmenu, napríklad pochvalu alebo uznanie.
Pomsta: Deti sa snažia pomstiť za niečo, čo sa im stalo, alebo za niečo, čo im niekto urobil.
Impulzívne správanie: Niektoré deti majú nutkavú potrebu informovať o všetkom, čo sa deje naokolo, a žalovanie je pre nich spôsob, ako túto potrebu uspokojiť.
Nedostatok kompetencií zvládať konflikt: Dieťa nemusí mať dostatočné zručnosti na riešenie konfliktov a žalovanie vníma ako jediný spôsob, ako sa s problémom vyrovnať.
Žalovanie je často prejavom negatívnych presvedčení dieťaťa o sebe samom. Ak dieťa neverí, že je dosť dobré, hodnotné alebo kompetentné, hľadá spôsoby, ako tieto pocity zakryť. Žalovanie môže byť jedným z týchto spôsobov.
Prečítajte si tiež: Úvahy o žalovaní
Dôležité je, aby rodičia a pedagógovia reagovali na žalovanie konštruktívnym spôsobom. Moralizovanie, výčitky alebo kritika nie sú účinné. Namiesto toho je potrebné nadviazať s dieťaťom spojenie a presmerovať ho k lepšiemu riešeniu.
Nadviazanie spojenia: Snažte sa pochopiť dôvod, prečo dieťa žaluje. Buďte empatickí a prejavte záujem o jeho pocity. Položte si otázku: Keby žalovalo moje dieťa, aký by na to mohlo mať dôvod?
Presmerovanie: Pomôžte dieťaťu nájsť iné spôsoby, ako riešiť problém. Nasmerujte ho k tomu, aby si problém vyriešilo samo.
Aničkina mama by mohla vnútorne popátrať nad nejakým dobrým dôvodom na žalovanie dcérinej spolužiačky. Namiesto moralizovania by sa mohla opýtať: "Ďakujem, že ti na Aničke záleží (alebo že ma informuješ o tom, čo sa dialo v škole). Len si hovorím, či vieš, ako by sa mohla teraz cítiť Anička."
Predtým, ako zareagujete na žalovanie, uistite sa, že ste si vyregulovali svoj stres. Reagovať pokojne a racionálne je kľúčové pre úspešné presmerovanie dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Pohľad na súčasnú generáciu a jej správanie
Dieťa sa nemusí presmerovať okamžite. Môže sa obhajovať alebo snažiť vyviniť, pretože sa cíti obvinené. Buďte trpezliví a dajte mu čas, aby si uvedomilo, že existujú aj iné spôsoby riešenia.
Uspokojovanie potreby byť kompetentné je jednou zo základných psychických potrieb dieťaťa. Pomôžte dieťaťu rozvíjať jeho zručnosti a kompetencie, aby sa cítilo istejšie a schopnejšie riešiť problémy.
Niektoré deti žalujú extrémne často. V takýchto prípadoch je potrebné hľadať hlbšie príčiny. Môže ísť o odzrkadlenie niečoho, čo sme vo výchove urobili zle, alebo sme to zanedbali.
Nedôslednosť v dodržiavaní pravidiel: Ak rodičia alebo pedagógovia nestoja za svojimi slovami a nedodržiavajú pravidlá, deti sa cítia neisto a hľadajú spôsoby, ako upútať pozornosť.
Nízke sebavedomie: Deti s nízkym sebavedomím využívajú časté žalovanie na to, aby upútali na seba pozornosť a cítili sa dôležito.
Rodičia a pedagógovia by mali ísť deťom príkladom a dodržiavať pravidlá. Nemôžeme od detí chcieť to, čo sami nerobíme. Dospelí by nemali nikdy a na nikoho žalovať, ohovárať, zhadzovať alebo posmievať sa mu.
V škole je dôležité rozoznávať obyčajné žalovanie a skutočné volanie o pomoc. Aj tu treba k tomuto problému pristupovať veľmi zodpovedne. Možno že sa nám zdá v určitých situáciách, že ide len o žalovanie, ale popri tom chce dieťa dospelému oznámiť závažnú skutočnosť.
S nástupom do školy dieťa preberá sociálne normy zo širšieho okolia a formuje si náhľad samo. Už v školskom veku sa vytvárajú základné hodnotové orientácie a normy sociálneho správania - dieťa sa učí čo je a čo nie je dovolené, a čo sa smie a čo už nie, spoznáva zmysel pre pravdu a česť.
Snažme sa deti viesť k zodpovednosti a vysvetľovať im, že každý čin má logicky nejaký následok. A že pravda väčšinou vyjde najavo a následky môžu byť horšie. Pokiaľ si v mladosti zvykne všetky neúspechy a problémy zvaľovať na okolie, nebude sa nikdy schopné v dospelosti postaviť problémom čelom a efektívne ich riešiť.
Aktívne počúvanie je najlepším spôsob, ako správne v tejto situácii zareagovať. Najlepšie je na chvíľu prerušiť svoju prácu, vypočuť si dieťa do konca, neskákať mu do reči, ale hlavne sa mu nevysmievať a neponižovať ho.
I keď aktívne počúvanie a následný rozhovor nemusí hneď poskytovať riešenie, buduje dôveru dieťaťa a motivuje ho k tomu, aby si v budúcnosti dokázalo vyriešiť svoje záležitosti samo. A tak deťom dodávame odvahu, aby prevzali iniciatívu do svojich rúk.
Deťom budú ich emocionálne reakcie a motívy žalovania jasnejšie vtedy, ak sa rodičia budú pri aktívnom počúvaní dotýkať aj ich citov. Nikdy sa deťom neposmievajme a nezosmiešňujme ich.
Ak sa dieťaťu udeje nejaká krivda, nespravodlivosť či bolesť, ono to vníma ako určitý žiaľ. A keďže si nevie samo poradiť s týmto žiaľom, obracia sa na nás dospelých. Rodičia si často ani neuvedomujú, že ak dieťa za nimi príde a žaluje, je to vlastne pre nich česť. Ak by sa obrátili na iných dospelých a nie na nás, tak to svedčí o tom, že nám už nedôverujú, lebo sme ich sklamali. A práve preto nesmieme sklamať ich dôveru.
Odmietnutie: Človek nevie prijať svoj žiaľ a bude robiť všetko preto, aby ho okamžite dostal mimo seba, aby ho vylúčil zo svojho života. Môže sa teda brániť útokom a ako nástroj môže pritom používať pomstu.
Prijatie a sebaobviňovanie: Človek prijme svoj žiaľ a bude si myslieť, že mu právom patrí a že si nič iné ani v živote nezaslúži. Takýto človek si necháva ubližovať, lebo si zvnútornil posolstvá rodičov z detstva, že za všetky problémy si môže sám. Takíto ľudia sa ľahko stávajú obeťami šikanovania, fyzického a psychického týrania.
Deti žalujú z rôznych dôvodov, ktoré súvisia s ich vývojom a potrebami.
Malé deti sú úprimné. To, čo si myslia, často hneď aj povedia. Nedokážu ešte uvažovať abstraktne a logicky premýšľať. Keď si okolo piateho alebo šiesteho roka vytvoria silnejší zmysel pre spravodlivosť, začnú lepšie chápať význam rôznych sociálnych konvencií a pravidiel. Začnú rozumieť tomu, čo je povolené a čo zakázané, čo sa smie a čo by sa naopak nemalo.
Dieťa, ktoré v jednom kuse upozorňuje na zlé alebo z jeho pohľadu zakázané správanie ostatných, svojich súrodencov alebo spolužiakov v škôlke či škole, môže jednoducho hľadať väčšiu pozornosť. Túži po pochvale a uznaní za svoje vlastné činy.
V predškolskom a v mladšom školskom veku začínajú deti presadzovať vlastnú vôľu, a to aj tým, že skúšajú experimentovať. Zisťujú, do akej miery môžu ovplyvňovať svojich rovesníkov a ako majú sociálne vzťahy pod kontrolou.
Deti v tomto veku ešte nevedia, ako riešiť najrôznejšie nezhody, dohady a konfliktné situácie. Nevedia, ako jednať so svojimi rovesníkmi, keď neprebieha všetko tak, ako si to ony predstavujú. Alebo sa nedokážu zorientovať v situácii, keď sa voči nim alebo ostatným niekto správa agresívne. Preto očakávajú, že pocit istoty a bezpečia im zaistia rodičia alebo iní dospelí ľudia, ktorí zakročia a všetko vyriešia.
Existuje mnoho spôsobov, ako odnaučiť deti žalovať a naučiť ich riešiť problémy konštruktívnym spôsobom.
Ak sa dieťaťu udeje nejaká krivda, nespravodlivosť či bolesť, ono to vníma ako určitý žiaľ. A keďže si nevie samo poradiť s týmto žiaľom, obracia sa na dospelých. Rodičia si často ani neuvedomujú, že ak dieťa za nimi príde a žaluje, je to vlastne pre nich česť. Ak by sa obrátili na iných dospelých a nie na vás, tak to svedčí o tom, že vám už nedôverujú, lebo ste ich sklamali. A práve preto nesmiete sklamať ich dôveru.
Začnite tým, že sa s dieťaťom porozprávate o rozdiele medzi tým, keď žaluje alebo sa chce len posťažovať, alebo porozprávať, čo sa mu cez deň prihodilo.
Odolajte pokušeniu a nekritizujte. Dajte naopak najavo, že vás to, čo dieťa hovorí, zaujíma, že rozumiete jeho obavám alebo rozčúleniu. Poďakujte, že vás upozornilo a zdôraznite, že je dobre, že sa vám zverilo.
Napríklad, keď sa dieťa sťažuje, že mu kamarát hovorí škaredú alebo smiešnu prezývku, pokúste sa mu vysvetliť, že má na výber. Buď si to bude všímať a bude s ním ďalej hrať jeho hru, alebo si ho jednoducho nebude všímať a radšej sa bude hrať s iným spolužiakom.
Ak uvidíte iné dieťa, ako žaluje, využite to pre „učenie hrou“. Upozornite na správanie žalujúceho dieťaťa svoju ratolesť. A vysvetlite jej na konkrétnych prípadoch, čo si myslíte o tom, čo ktoré dieťa robí a ako koná.
Jednajte s dieťaťom na rovinu, povedzte mu, že niekedy ľudia nedodržiavajú všetky pravidlá tak, ako by mali. Občas niekto hnevá, porušuje zákazy alebo klame. Zdôraznite, že je to zlé a chápete, že ho to rozčuľuje, pretože vás to tiež hnevá. Zároveň ale vysvetlite, že vy s tým nič nezmôžete a nedokážete to zmeniť.