
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na predbežné pracovné zmluvy, zmluvy o budúcej zmluve a ich uplatnenie v slovenskom právnom systéme. Článok sa zameriava na vysvetlenie kľúčových aspektov, náležitostí a rozdielov medzi Obchodným a Občianskym zákonníkom, aby čitateľ získal jasnú predstavu o tejto problematike.
Zmluva o budúcej zmluve predstavuje dôležitý nástroj v obchodnom a občianskom práve. Umožňuje stranám dohodnúť sa na uzavretí konkrétnej zmluvy v budúcnosti, čím poskytuje právnu istotu a plánovanie. Táto forma zmluvy sa často využíva v rôznych oblastiach, od predaja nehnuteľností až po obchodné transakcie.
V kontexte Obchodného zákonníka (§ 289 - § 292) sa zmluva o budúcej zmluve uzatvára spravidla medzi dvoma podnikateľmi. Jej podstatou je vznik povinnosti uzavrieť v budúcnosti určitú zmluvu, napríklad zmluvu o dielo. Dôležité je, aby bol predmet budúcej zmluvy aspoň všeobecne vymedzený už pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve, pričom presné špecifikácie môžu byť doplnené až v realizačnej zmluve.
Pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve je nevyhnutné, aby bolo zrejmé, aká zmluva má byť v budúcnosti uzavretá a v akom časovom rámci. Zmluva by mala obsahovať presný dátum alebo lehotu, v ktorej má byť realizačná zmluva uzatvorená. Nedodržanie týchto náležitostí môže viesť k neplatnosti zmluvy.
V prípade, že jedna zo strán odmietne uzavrieť realizačnú zmluvu, má druhá strana právo domáhať sa rôznych právnych prostriedkov. Môže sa obrátiť na súd alebo rozhodcu, aby určili obsah zmluvy, prípadne žiadať náhradu škody, ktorá jej vznikla neuzatvorením realizačnej zmluvy. Právo na určenie obsahu zmluvy súdom alebo uplatnenie náhrady škody však zaniká po uplynutí jedného roka od uplynutia lehoty na uzavretie realizačnej zmluvy, pokiaľ sa strany nedohodli inak.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa v zložitých situáciách
Spoločnosť A, s.r.o., a Spoločnosť B, s.r.o., uzatvoria zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej sa dohodnú, že v budúcnosti uzatvoria kúpnu zmluvu na dodanie určitého množstva tovaru. Ak Spoločnosť A, s.r.o., pred uplynutím jedného roka vyzve Spoločnosť B, s.r.o., na uzatvorenie kúpnej zmluvy, ale Spoločnosť B, s.r.o., odmietne, Spoločnosť A, s.r.o., má právo domáhať sa na súde, aby určil obsah zmluvy, a to najneskôr do jedného roka od uplynutia lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy.
Zmluva o budúcej zmluve je upravená aj v Občianskom zákonníku. Podľa tohto zákonníka sa zmluvou o budúcej zmluve zaväzuje jedna alebo obe strany, že v určitej dobe uzavrú zmluvu, ktorá má byť v budúcnosti uzatvorená. Dôležité je dohodnúť sa na dobe uzatvorenia budúcej zmluvy, pričom táto doba musí byť určená nepochybným a určitým spôsobom.
Zmluva o budúcej zmluve podľa Občianskeho zákonníka musí mať písomnú formu. Dôvodom je zabezpečenie právnej istoty a preukázateľnosti pre prípadné spory. Písomná forma je nevyhnutná na to, aby bola zmluva platná a aby strany mohli uplatňovať svoje práva.
Ján a Peter uzatvoria zmluvu o budúcej zmluve, predmetom ktorej má byť kúpa rodinného domu. V zmluve sa dohodnú, že kúpna zmluva bude uzatvorená do šiestich mesiacov od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve. Ak Ján nájde krajší a lacnejší dom a odmietne uzatvoriť kúpnu zmluvu, Peter sa môže obrátiť na súd a domáhať sa uzatvorenia kúpnej zmluvy.
Hoci oba zákonníky upravujú zmluvu o budúcej zmluve, existujú medzi nimi určité rozdiely. Obchodný zákonník sa zameriava na vzťahy medzi podnikateľmi, zatiaľ čo Občiansky zákonník upravuje vzťahy medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, ktoré nevystupujú ako podnikatelia. Dôležité je zvážiť, ktorý zákonník sa na daný prípad vzťahuje, aby boli dodržané všetky zákonné náležitosti.
Prečítajte si tiež: Súlad finančnej správy s predpismi
Nasledujúci vzor zmluvy o budúcej kúpnej zmluve slúži ako príklad a je potrebné ho prispôsobiť konkrétnym potrebám a okolnostiam:
Zmluvné strany uzatvárajú podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka túto zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len „Zmluva“):
Budúci predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu ………………….., na liste vlastníctva č. ………….., okres: ……………….., obec: ..-……………, katastrálne územie: …………, a to:
Dohodnutá kúpna cena za predaj Nehnuteľností predstavuje sumu vo výške …………..,- EUR (slovom ……………. EUR) [ďalej len „Kúpna cena“], ktorá bude zaplatená Budúcemu predávajúcemu bezhotovostným prevodom na jeho účet uvedený v záhlaví Zmluvy, a to v troch splátkach nasledovným spôsobom:
Zmluvné strany potvrdzujú, že Kúpnu cenu uvedenú v bode 1 dohodli v súlade s ust. § 589 Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP
Budúci predávajúci sa zaväzuje, že neuzavrie žiadnu takú zmluvu,
Budúci predávajúci sa zaväzuje, že Nehnuteľnosti nezaloží, ani inak nezaťaží v prospech Tretej osoby.
Ak zanikne (umrie) ktorákoľvek zo Zmluvných strán, práva a povinnosti zo Zmluvy prechádzajú na jeho právneho nástupcu (dedičov).
V …………………………., dňa …………………….
Budúci predávajúci: Budúci kupujúci:
Prílohy: 1. Kúpna zmluva
Okrem zmluvy o budúcej zmluve je dôležité spomenúť aj pracovnú zmluvu, ktorá bola novelizovaná. Novela Zákonníka práce nadobudla účinnosť 1. novembra 2022 a priniesla niekoľko zmien, ktoré majú vplyv na práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov.
Pracovná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ako sú:
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, ak tieto informácie neobsahuje pracovná zmluva.
Novela Zákonníka práce upravila aj podmienky skúšobnej doby. U zamestnanca s pracovným pomerom na určitú dobu nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby trvania pracovného pomeru.
Doručovanie písomností je upravené v § 38 Zákonníka práce a ustanovuje povinnosť zamestnávateľa doručovať informácie o vzniku, zániku alebo zmeny povinností zamestnanca vždy do vlastných rúk. Novela Zákonníka však upravila všeobecnú minimálnu dĺžku úložnej lehoty na 10 dní.
Novela konkretizuje písomnú podobu na listinnú formu a zároveň spresňuje podmienky odosielania informácií v elektronickej podobe. Výnimka, kedy zamestnávateľ nemôže poskytovať informácie elektronickým spôsobom, platí v prípadoch, kedy Zákonník práce elektronickú komunikáciu nepripúšťa.
Občianske právo ako základ súkromného práva sa neustále vyvíja. V súčasnosti prebiehajú diskusie o potrebe novej úpravy Občianskeho zákonníka. Cieľom rekodifikácie je odstrániť relikty socialistického prístupu, zmodernizovať súkromné právo, pozdvihnúť význam autonómie vôle, zjednotiť podstatnú časť súkromnoprávnej úpravy a sprehľadniť systém súkromného práva.