
V slovenskom civilnom sporovom konaní zohrávajú dôležitú úlohu inštitúty, ktoré umožňujú súdom pružne reagovať na potrebu dočasnej ochrany práv a záujmov strán. Medzi tieto inštitúty patrí aj neodkladné opatrenie, ktoré nahradilo pôvodné predbežné opatrenie. Cieľom tohto článku je objasniť rozdiely medzi neodkladným opatrením a predbežnou vykonateľnosťou rozsudku, pričom sa zameriame na ich aplikáciu v praxi a dopady na účastníkov konania.
Civilný sporový poriadok (CSP), zákon č. 160/2015 Z. z., priniesol zásadnú zmenu v oblasti zabezpečovacích inštitútov, keď nahradil dovtedajšie predbežné opatrenia neodkladnými opatreniami a zabezpečovacími opatreniami. Táto zmena mala za cieľ zefektívniť a sprehľadniť proces poskytovania dočasnej ochrany práv.
Jednou z kľúčových zmien, ktoré CSP priniesol, je zmena predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť okrem iného aj vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. [1]
V prípade, ak má návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, nová právna úprava neumožňuje aplikovať ustanovenia o odstraňovaní vád podania. To znamená, že súd nemôže vyzvať navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu. [2]
Súd má možnosť, nie povinnosť, nariadiť navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v súdom určenej lehote podal žalobu vo veci samej. Túto povinnosť súd neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. [3]
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa v zložitých situáciách
Účelom neodkladného opatrenia je aj vytvorenie účinného a efektívneho prostriedku na riešenie akútnej situácie osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obete domáceho násilia. [4] Na základe nariadenia súdu za podmienok ustanovených osobitným predpisom je prípustná kontrola dodržiavania povinnosti nariadenej neodkladným opatrením technickými prostriedkami; uvedeným osobitným predpisom je zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami. [5]
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať všeobecné náležitosti podania, tzn. náležitosti žaloby. Najvyšší súd SR sa v uznesení, sp. zn. 4 Obo 239/95, vyjadril, že z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania má byť zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať, aký vzťah má navrhované predbežné opatrenie k predmetu budúceho konania vo veci samej, ktorý sa bude riešiť rozhodnutím súdu na základe žaloby. [6]
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. [7]
Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obdo 6/2010, uvádza, že v konaní o prejednanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na včasné zabezpečenie predbežnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí nárok a potrebu nevyhnutnej predbežnej ochrany práv a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia predbežného opatrenia v prípade, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden dôvod na jeho nariadenie. [8]
V prípade, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nezakladá prekážku rozhodnutej veci (klauzula rebus sic standibus). [9]
Prečítajte si tiež: Súlad finančnej správy s predpismi
Súd je povinný doručiť ostatným stranám návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené; súd je povinný toto uznesenie odoslať najneskôr do 3 dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný ho odoslať do 3 dní od jeho vyhotovenia aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie. Uznesenie o odmietnutí alebo zamietnutí návrhu ani prípadné odvolanie navrhovateľa sa ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu sa im doručí len v prípade, ak ním bolo nariadené neodkladné opatrenie. [10]
Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 6 Cdo 143/2010, uviedol, že takáto úprava vytvára priestor na to, aby sa odporca dozvedel o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je voči nemu účinné. Ak by sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručoval odporcovi skôr, ako o ňom bolo rozhodnuté, odporca by mohol veci zariadiť tak, aby následne nariadené predbežné opatrenie stratilo význam. [11]
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. CSP upravuje jediný spôsob zániku neodkladného opatrenia, ktorým je uplynutie času, na ktorý bolo nariadené. [12]
Súd zruší uznesenie o neodkladnom opatrení, ak žaloba nebola podaná v lehote, ktorú súd uložil navrhovateľovi. Uloženie povinnosti podať žalobu navrhovateľovi je jedným z oprávnením súdu v prípade, ak nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania. Túto povinnosť uvedie súd vo výroku uznesenia, ktorým sa nariaďuje neodkladné opatrenie, a ďalej vo výroku uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie uznesením pred začatím konania a navrhovateľovi neuloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, je súd povinný poučiť strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, o ich možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených; lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa predchádzajúcej vety uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. V prípade, ak bola po nariadení neodkladného opatrenia podaná žaloba vo veci samej a súd žalobe vo veci samej vyhovel, súd zruší uznesenie o neodkladnom opatrení rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. O zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. [13]
Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli, v prípade ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. [14]
Prečítajte si tiež: Všetko o predbežnej vykonateľnosti v CSP
Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Voči uzneseniu prvostupňového súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a voči uzneseniu prvostupňového súdu o zrušení zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. [15]
Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367 zákona č. 161/2015 Z. z. CMP predstavuje špeciálny inštitút. CMP však nepozná takýto špeciálny druh neodkladného opatrenia a preto sa subsidiárne postupuje podľa zákona č. 160/2015 Z. z.
Uvedené neodkladné opatrenie slúži ako dočasná úprava styku s maloletým do rozhodnutia vo veci samej, teda napr. rozsudku o rozvode manželstva a o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Neodkladné opatrenie nepredjudikováva rozhodnutie súdu vo veci samej a preto úprava styku s maloletým pred vydaním rozsudku je v zásade iná ako úprava práv a povinností na čas po rozvode, ktorá je súčasťou rozsudku o rozvode manželstva. [16]
tags: #predbežná #vykonateľnosť #rozsudku #neodkladné #opatrenie #rozdiel