
V civilnom sporovom konaní zohrávajú dôkazy kľúčovú úlohu pri objasňovaní skutkového stavu a následnom spravodlivom rozhodnutí súdu. Medzi rôznymi typmi dôkazných prostriedkov má významné postavenie aj znalecké dokazovanie, ktoré sa využíva v prípadoch, keď si posúdenie veci vyžaduje odborné znalosti. Civilný sporový poriadok (CSP) prináša v tejto oblasti novinku v podobe súkromného znaleckého posudku, ktorý môže strana sporu predložiť súdu. Cieľom tohto článku je podrobne analyzovať postup predkladania súkromného znaleckého posudku, jeho právne postavenie a význam v kontexte civilného sporového konania.
Dôkazovanie je upravené v § 185 až § 211 CSP. Paragraf 187 ods.1 CSP ponúka legálnu definíciu pojmu dôkaz. Podľa tohto ustanovenia ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Následne zákon príkladmo uvádza najčastejšie používané dôkazné prostriedky, a to výsluch strany, výsluch svedka, listinu, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadku. Zostal teda zachovaný demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov z už neúčinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).
Civilný sporový poriadok ustanovuje aj zásadu, podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Rozoznáva pritom sudcovskú a zákonnú koncentráciu. Sudcovská koncentrácia je upravená v § 153, podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Zákonodarca vychádza z toho, že súd je objektívne schopný spor spravodlivo posúdiť a rozhodnúť len ak má k dispozícii všetky potrebné dôkazy a skutočnosti. Dôkazy je preto uplatňovať včas, najlepšie pri prvom úkone a nenechávať si ich takpovediac „v zálohe“.
Podľa § 149 CSP sa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany rozumejú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Strany sporu majú zákonnú povinnosť uvádzať pravdivé a úplné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú sporu a majú význam pre jeho vyriešenie. Súd môže požadovať na objasnenie veci aj ďalšie skutkové tvrdenia. Veľmi dôležitým faktom v novom CSP je to, že ak druhá strana sporu skutkové tvrdenie protistrany výslovne nepoprie súd bude považovať toto tvrdenie za nesporné. V prípade, že s tvrdením protistrany druhá strana nesúhlasí, musí to výslovne uviesť súdu. Nestačí však len povedať, že s tvrdením strana nesúhlasí.
Podľa § 151 ods. 2 CSP Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Je teda potrebné, aby strana, ktorá s tvrdením druhej strany nesúhlasí, toto tvrdenie výslovne poprela a zároveň uviedla, relevantný dôvod. Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Platí, že v súlade so zásadou hospodárnosti nebude súd vykonávať dokazovanie, ak pôjde o zhodné tvrdenia strán o určitej skutočnosti. Podmienkou však je, že tieto tvrdenia musia byť nesporné. Výnimočne môže súd, ak je to účelné a možné, vykonať dôkaz aj mimo pojednávania, avšak primárne je povinný vykonať dôkaz na pojednávaní. Obdobnú výnimku upravoval aj OSP v § 122 ods. 2 Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto vykonávanom dokazovaní.
Prečítajte si tiež: Súkromné domovy dôchodcov Senica
CSP upravuje aj tzv. Edičnú povinnosť a Informačnú povinnosť, ktorá sa obsahovo od OSP nelíši. Edičná povinnosť znamená, že každý, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, teda vec dôležitú pre súdne konanie, je povinný ju predložiť súdu. Rozdielom oproti Občianskemu súdnemu konaniu (ďalej len OSP) je, že osoba, ktorá takúto vec predloží už nebude mať nárok na úhradu vecných nákladov. Informačná povinnosť sa týka povinnosti písomne oznámiť súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.
V Civilnom sporovom poriadku zostáva zachované, že súd hodnotí dôkazy voľnou úvahou pričom ich posudzuje každý osobitne a v ich vzájomnej súvislosti. Keďže podľa CSP majú všetky dôkazy rovnakú procesnú a zákonnú silu, môže byť predložený dôkaz vyvrátený dôkazom opaku. Súdy budú podľa § 193 CSP viazané inými rozhodnutiami: Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.
Tento dôkazný prostriedok je obdobou starej formy- výsluchu účastníkov konania podľa § 131 OSP. Podľa § 195 CSP môže súd nariadiť výsluch strany sporu na návrh. Ak súd rozhodne o tom, že výsluch strany sa uskutoční, je strana sporu povinná sa na výsluch dostaviť. Novinkou však je tzv. písomný výsluch strany. Keďže jednou zo zásad občianskeho súdneho konania je zásada hospodárnosti konania, môže súd výnimočne uložiť strane, aby odpovedala na otázky písomne. Takýto postup však môže súd nariadiť len vtedy, ak sa mu bude javiť dostatočný vzhľadom na povahu veci. Pokiaľ je osoba viazaná povinnosťou mlčanlivosti, nie je povinná na otázky odpovedať. Musí však súdu preukázať dôvod odopretia výsluchu. O tom, či je odopretie dôvodné rozhodne súd. Na výsluch strany sa primerane použijú ustanovenia o výsluchu svedka.
Podľa § 203 ods. 2 CSP Výsluch svedka, ktorý je pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť, možno vykonať len vtedy, ak svedka na podnet súdu oslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v koho záujme má túto povinnosť. Výsluch svedka opäť môže súd nariadiť len na návrh. Povinnosť vypovedať ako svedok má každá fyzická osoba. Svedok je povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom, ako aj o trestnoprávnych následkoch krivej výpovede ho súd poučí. Rovnako ho poučí o jeho práve odoprieť výpoveď. Aj svedkovi môže súd z dôvodu hospodárnosti konania nariadiť, aby na otázky odpovedal písomne. Aj v tomto prípade ho poučí tak, ako by išlo o klasickú „osobnú“ výpoveď.
Výraznou zmenou oproti OSP je skutočnosť, že strana nie len, že svedka navrhuje,ale je povinná zabezpečiť aj jeho účasť na pojednávaní, pričom o tom upovedomí protistranu a súd. Podľa doterajšej právnej úpravy (OSP), účastník oznámil údaje svedka súdu a ten svedka predvolal. Ak sa strane účasť svedka nepodarí zabezpečiť, môže požiadať súd, aby ho predvolal. Súd ho predvolá najskôr z adresy, ktorú uvedie strana (ktorá svedka navrhla). Ak sa nepodarí doručiť predvolanie, predvolá ho z adresy, ktorú má svedok evidovanú v registri obyvateľov SR. Tu sa znova kladie dôraz na dôsledné plnenie si ohlasovacej povinnosti fyzických osôb, teda povinnosti nahlasovať svoj pobyt. Ak sa svedka nepodarí predvolať, súd návrh na jeho výsluch zamietne. Ak sa účasť svedka podarí zabezpečiť, súd ho vyzve, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu. Podľa § 201 CSP môže svedok odoprieť výpoveď len vtedy, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám alebo ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť. Musí však preukázať dôvodnosť.
Prečítajte si tiež: Súkromné domovy dôchodcov Prešov: Výber
Dôkazný prostriedok v podobe listiny, resp. obhliadky sa oproti OSP zásadne nemení. Pokiaľ ide o listinné dôkazy, súd ich vykoná tak, že ju alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. Ak vec možno dopraviť na pojednávanie, tak sa tento dôkaz vykoná na pojednávaní. Ak ju doručiť nemožno (napr. nehnuteľnosť) vykoná sa obhliadka na danom mieste. Aj tu platí edičná povinnosť, teda povinnosť každého, kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, aby ju predložil. Sankciou za nesplnenie tejto povinnosti je možnosť súdu uložiť tejto osobe poriadkovú pokutu.
Ak sa v konaní vyskytne otázka, na zodpovedanie ktorej sú potrebné odborné znalosti, môže strana navrhnúť súdu, aby vyžiadal od odborne spôsobilej osoby vyjadrenie. Znalecké dokazovanie súd nariadi v prípade, ak sú na spravodlivé posúdenie veci potrebné odborné znalosti. Aj v tomto prípade vyžiada súd znalecký posudok na návrh strany. Znalec posudok vyhotovuje písomne, pričom odpovedá na položené otázky a nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnym otázkam sporu.
Novinkou v občianskom súdnom sporovom konaní je súkromný znalecký posudok. Ten môžu strany predložiť aj bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Takýto znalecký posudok je postavený na roveň znaleckému posudku, ktorého vyhotovenie nariadil súd v prípade, ak má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Rovnako, ako v OSP aj v CSP musia osoby poskytnúť pri znaleckom dokazovaní súčinnosť. Strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.
Znalecké dokazovanie má v trestnom konaní často veľký význam, obzvlášť v prípadoch hospodárskej kriminality. Je dôležité rozlišovať medzi odborným vyjadrením a samotným znaleckým posudkom. Orgány činné v trestnom konaní si často vyžadujú odborné vyjadrenia od rôznych inštitúcií, ako napríklad od správcu dane, ktoré majú v trestnom konaní tiež povahu odborného vyjadrenia.
Úlohou znalca je objektívne posúdenie odborných otázok. Znalec by sa mal vyjadrovať len k odborným otázkam, ktoré spadajú do jeho kompetencie, a nemal by riešiť právne otázky. Otázky kladené znalcovi musia byť jasné, presné a nesmú byť sugestívne, úskočné alebo klamlivé. Znalec nie je oprávnený hodnotiť vykonané dôkazy ani robiť právne závery.
Prečítajte si tiež: Denný stacionár ako pomoc pre seniorov a ich rodiny
V prípravnom konaní nemožno upustiť od výsluchu znalca, resp. doplnenia znaleckého posudku. Na hlavnom pojednávaní sa ustanovenia o výsluchu svedka použijú primerane.
V trestnom konaní sa často využíva aj analýza DNA. Je dôležité, aby odber biologického materiálu a analýza DNA boli vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a zákona o DNA.
tags: #predkladanie #súkromného #znaleckého #posudku #postup