Pracovná zmluva predsedu neziskovej organizácie: Povinnosti, možnosti a úskalia

Článok sa zaoberá problematikou pracovného pomeru predsedu neziskovej organizácie, pričom analyzuje jeho povinnosti, možnosti a potenciálne problémy, ktoré môžu vzniknúť v praxi.

Úvod

Otázka pracovnej zmluvy predsedu neziskovej organizácie je komplexná a vyžaduje si dôkladnú analýzu. V článku sa zameriame na právne aspekty, povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a potenciálne riziká spojené s takýmto pracovnoprávnym vzťahom. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike a pomôcť neziskovým organizáciám pri správnom nastavení pracovnoprávnych vzťahov s ich predsedami.

Definícia neziskovej organizácie a jej orgány

Nezisková organizácia je právnická osoba, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok. Zisk neziskovej organizácie sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

Orgánmi neziskovej organizácie sú:

• Správna rada
• Riaditeľ
• Dozorná rada (revízor)
• Ďalšie orgány, ak to určí štatút

Riaditeľ neziskovej organizácie má postavenie štatutárneho orgánu, ktorý koná a rozhoduje o všetkých záležitostiach neziskovej organizácie, ak nie sú zákonom, zakladacou listinou alebo štatútom vyhradené do pôsobnosti iného orgánu neziskovej organizácie.

Prečítajte si tiež: Predseda JDS

Pracovná zmluva riaditeľa neziskovej organizácie

V rámci vami načrtnutého prípadu je nevyhnutné objasniť, či riaditeľ predmetnej neziskovej organizácie má uzatvorenú pracovnú zmluvu na výkon funkcie riaditeľa neziskovej organizácie alebo na výkon inej závislej činnosti pre neziskovú organizáciu.

V zmysle § 19 zákona o neziskových organizáciách dôjde k voľbe riaditeľa zo strany správnej rady, pričom na vznik funkcie riaditeľa sa adekvátne vyžaduje, aby zvolená osoba prijala a akceptovala rozhodnutie správnej rady - zákon žiadnym spôsobom neustanovuje aj nevyhnutné uzatvorenie písomnej zmluvy o výkone funkcie riaditeľa medzi neziskovou organizáciou a zvoleným riaditeľom.

Vychádzajúc z postavenia riaditeľa nemožno výkon jeho funkcie jednoznačne definovať ako výkon závislej práce (v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov „je závislá práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“), nakoľko jeho činnosť sa zameriava na obstarávanie všetkých záležitostí, prijatí rozhodnutí súvisiacich s výkonom pôsobnosti štatutárneho orgánu neziskovej organizácie, ktorá by mala byť z tohto dôvodu upravená v rámci mandátnej zmluvy.

Súbeh funkcie a pracovného pomeru

Otázka možnosti súbežného pracovnoprávneho vzťahu a výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu bola predmetom viacerých rozhodnutí slovenských, ako aj českých súdov. Ťažiskovou otázkou väčšiny súdnych sporov bola otázka, či výkon funkcie člena štatutárneho orgánu možno považovať za závislú prácu, a teda či je prípustné, aby bola vykonávaná v pracovnoprávnom vzťahu (konkrétne v pracovnom pomere, keďže k uzatváraniu niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v takomto prípade prakticky nedochádza). Judikatúra sa k tejto otázke vyjadrila jednoznačne tak, že výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je spôsobilým predmetom práce, keďže nejde o závislú prácu. Na základe uvedeného prvotné rozhodnutia zaoberajúce sa touto otázkou konštatovali neplatnosť takejto pracovnej zmluvy pre rozpor so zákonom.

Súdy sa zaoberali aj otázkou tzv. prípustného súbehu pracovného pomeru a výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu, t.j. prípadu, ak je náplň práce odlišná od činnosti spadajúcej do pôsobnosti štatutárneho orgánu a obchodného vedenia. Najvyšší súd ČR v tomto prípade konštatoval, že ide o platne uzatvorenú pracovnú zmluvu. V posudzovaných prípadoch sa súd zároveň vyjadril, že išlo o výkon práce, ktorý podliehal priamej riadiacej pôsobnosti iného zamestnanca, a teda práca bola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Jednota dôchodcov Piešťany: povinnosti a aktuality

Z predmetných rozhodnutí vyplýva, že člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti a obchodná spoločnosť sa môžu odchýliť od pravidla, na zá­klade ktorého sa ich vzťah primerane riadi ustanoveniami o mandátnej zmluve, aj tak, že si na svoj vzťah dojednajú režim Zákonníka práce. Z pohľadu pracovného práva je potrebné spomenúť záver Najvyššieho súdu ČR, na základe ktorého členovia štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti nevykonávajú činnosť spadajúcu do náplne tejto funkcie (do pôsobnosti štatutárneho orgánu) vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti podľa pokynov obchodnej spoločnosti. Naopak, je to práve štatutárny orgán (jeho členovia), kto (ako výkonný orgán) riadi činnosť obchodnej spoločnosti.

Mandátna zmluva ako alternatíva

V zmysle § 566 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov „mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.“

Zákaz konkurencie

Zákon o neziskových organizáciách nevylučuje možnosť uzatvorenia pracovnej zmluvy medzi neziskovou organizáciou a riaditeľom na výkon určitej práce pre neziskovú organizáciu.

Nakoľko riaditeľ koná v mene a na účet neziskovej organizácie ako jej štatutárny orgán, ak by došlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy medzi neziskovou organizáciou a riaditeľom, musela by byť pracovná zmluva podpísaná aj v mene zamestnávateľa, aj v mene zamestnanca zo strany riaditeľa (v takomto prípade totiž vystupuje tá istá osoba tak v pozícií štatutárneho orgánu zamestnávateľa, ako aj v pozícií zamestnanca).

Je však nevyhnutné prihliadať na ustanovenie § 27 - zákaz konkurencie, ktorým sa členom správnej rady, riaditeľovi a členovi dozornej rady (revízor) zakazuje vo vlastnom mene a na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s činnosťou neziskovej organizácie, rovnako sprostredkúvať pre iné osoby obchody neziskovej organizácie.

Prečítajte si tiež: Pohľad do minulosti Lúk

Pre vylúčenie prípadných pochybností o práve riaditeľa uzatvoriť pracovnú zmluvu s neziskovou organizáciou pre niektorý druh práce, by bolo vhodné takýto prípad upraviť priamo v štatúte neziskovej organizácie a rozšíriť pôsobnosť správnej rady aj o rozhodovanie o schválení pracovnej zmluvy medzi neziskovou organizáciou ako zamestnávateľom a riaditeľom ako zamestnancom.

Právomoci správnej rady

V rámci § 19 sú vymedzené základné oprávnenia (a zároveň aj povinnosti) správnej rady, a to okrem iného:

• schvaľovať rozpočet neziskovej organizácie,
• schvaľovať ročnú účtovnú závierku a výročnú správu o činnosti a hospodárení,
• rozhodovanie o zrušení, zlúčení, splynutí alebo rozdelení neziskovej organizácie,
• voľba a odvolanie riaditeľa a určovanie jeho platu,
• voľba a odvolávanie členov správnej rady, ak štatút neustanovuje inak, a volá a odvoláva členov dozornej rady (revízora),
• rozhoduje o zmenách v štatúte s výnimkou ustanovení, ktoré si zakladateľ vyhradil v zakladateľskej zmluve,
• rozhoduje o obmedzení práva riaditeľa konať v mene neziskovej organizácie.

Vo vyššie uvedených prípadoch je správna rada nielen oprávnená, ale aj povinná konať a rozhodovať, pričom rozhodnutím správnej rady je riaditeľ viazaný a musí postupovať v jeho intenciách.

Problémy súbehu funkcie a pracovného pomeru

Primárnym problémom súbehu, ktorý sa dlhodobo prejavuje tak v aplikačnej, ako aj súdnej praxi, je zneužívanie tohto inštitútu členom štatutárneho orgánu v postavení zamestnanca s cieľom vyhnúť sa režimu zodpovednosti za škodu podľa Obchodného zákonníka. Činnosti a úlohy vykonávané v rámci výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu a pracovnoprávneho vzťahu sa totiž často (zámerne) prekrývajú, prípadne sú totožné a prakticky je mimoriadne náročné identifikovať, či ku škode došlo pri plnení úloh v rámci výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu, alebo v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Existencia paralelného pracovnoprávneho vzťahu je taktiež často využívaná na účely ochrany člena štatutárneho orgánu pred skončením pracovného pomeru v prípade, ak dôjde k jeho odvolaniu z funkcie. Inými slovami, odvolanie z výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu nemá automaticky za následok skončenie pracovného pomeru.

Závislá práca a vzťah nadriadenosti a podriadenosti

a "závislá práca" považuje tzv. Účelom vzťahu nadriadenosti a podriadenosti je, aby zamestnávateľ mal možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval čo, kedy, kde a ako sa má vykonávať a aby bol zamestnanec povinný riadiť sa pokynmi vydanými zamestnávateľom. Vzťah podriadenosti a nadriadenosti je tak úzko previazaný s pokynovou právomocou zamestnávateľa, pričom tieto dva princípy sú súčasne definičnými znakmi legálnej definície pojmu "závislá práca" podľa § 1 ods. nie je daný, keďže zamestnanec a člen štatutárneho orgánu sú v rovnocennom postavení. Aj keď formálne ide o vzťah medzi právnickou osobou, v mene ktorej koná štatutárny orgán, a fyzickou osobou, v skutočnosti na jednej aj druhej strane vystupuje tá istá osoba.

tags: #predseda #neziskovej #organizácie #pracovná #zmluva #povinnosti