
Strata zamestnania je náročná životná situácia, ktorá môže priniesť finančnú neistotu a stres. Našťastie, na Slovensku existuje systém dávok v nezamestnanosti, ktorý má občanom pomôcť preklenúť toto obdobie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti, povinnostiach uchádzačov o zamestnanie, výške dávky a ďalších dôležitých aspektoch, ktoré by ste mali poznať, ak zvažujete odchod zo zamestnania a následné poberanie dávky v nezamestnanosti.
Na Slovensku sa v zmysle zákona neskúma dôvod ukončenia pracovného pomeru, ale iné podmienky. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká bez ohľadu na to, či je pracovný pomer skončený výpoveďou zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, alebo dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani obdobie jej poskytovania. Výška podpory v nezamestnanosti sa určuje na základe príjmu, a nie na základe dôvodu skončenia pracovného pomeru. Sociálna poisťovňa priznáva nárok na dávku v nezamestnanosti na základe splnenia zákonných podmienok a nie podľa toho, či zamestnanec dostal výpoveď alebo skončil pracovný pomer dohodou.
Na to, aby občan mal nárok na dávku v nezamestnanosti, musí splniť niekoľko podmienok stanovených zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Medzi hlavné podmienky patria:
Evidencia na úrade práce: Uchádzač musí byť evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho trvalého alebo obvyklého pobytu. Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 dní kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 3 písm. a) ZSZ. Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, bude zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po ukončení zamestnania.
Poistenie v nezamestnanosti: Základnou podmienkou, ktorá ovplyvňuje vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní, teda 2 roky. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti. Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31.12.2017 platila podmienka troch rokov. Nárok na dávku v nezamestnanosti vám vznikne, ak ste registrovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce v mieste svojho trvalého alebo obvyklého pobytu a pred touto evidenciou ste boli povinne poistená v nezamestnanosti buď ako zamestnankyňa, alebo dohodárka s pravidelným mesačným príjmom na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, alebo ste policajtka alebo profesionálna vojačka (prípadne iná osoba, na ktorú sa vzťahuje zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), ktorá nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, alebo dobrovoľne poistená v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru
Aktívne hľadanie zamestnania: Uchádzač musí aktívne hľadať zamestnanie a preukazovať túto aktivitu úradu práce. Osoba evidovaná na úrade práce si môže sama zvoliť, akou formou preukáže, že si prácu aktívne hľadá. Úrad akceptuje niekoľko typov dokumentov. Najčastejšie ide o žiadosť o prijatie do pracovného pomeru na konkrétne pracovné miesto. Uchádzač môže predložiť aj oficiálne tlačivo úradu, na ktorom zamestnávateľ potvrdí, že sa uňho osobne uchádzal o prácu. Do zoznamu akceptovaných dokladov patrí aj potvrdenie o začatí konania v súvislosti s osobnou či pracovnou asistenciou. Uchádzači môžu úrad presvedčiť o svojom úsilí aj žiadosťou o sprostredkovanie zamestnania u agentúry, ktorá takúto službu poskytuje za peniaze.
Žiadna aktívna živnosť: Uchádzač nemôže mať aktívnu živnosť. Živnosť musí byť buď zrušená alebo pozastavená. Na získanie nárok na dávku v nezamestnanosti platí, že nemôžete mať živnosť aktívnu. Živnosť buď zrušíte alebo stačí ak vykonávanie živnosti pozastavíte na určitú dobu. To znamená v prípade pozastavenej alebo zrušenej živnosti máte nárok na dávku v nezamestnanosti za splnenia ostatných podmienok.
Okrem splnenia podmienok pre nárok na dávku v nezamestnanosti má uchádzač o zamestnanie aj niekoľko povinností:
Úrad práce má právo vyradiť uchádzača z evidencie, ak nastane niektorá zo skutočností vymedzených v § 36 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti. Medzi najčastejšie dôvody patria:
Počas evidencie na úrade práce je možné privyrobiť si na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Výška odmeny za vykonávanú činnosť nesmie presiahnuť v úhrne 273,99 eur (suma platná do 30.6.2025). Dôležité je, že kópiu dohody je potrebné predložiť na úrade práce najneskôr deň pred jej začiatkom. Uchádzač však nemôže mať uzatvorenú dohodu so zamestnávateľom, u ktorého bol bezprostredne pred zaradením do evidencie v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy alebo na dohodu.
Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?
Ak občan SR pracoval v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát EÚ) a zárobkovú činnosť v tomto členskom štáte EÚ skončil, tak sa naňho vzťahujú aj Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia 883/2004 (ďalej len „koordinačné nariadenia EÚ). Nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa koordinačných nariadení EÚ prednostne uplatňuje v štáte EÚ, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný. Ak by si občan uplatňoval nárok na dávku v nezamestnanosti až po návrate do SR, tak sa prísnejšie skúmajú viaceré podmienky súvisiace s väzbami na SR.
Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z vymeriavacích základov zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období (posledné dva roky), z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. Dávka v nezamestnanosti sa podľa § 116 ZSP vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (poštovou poukážkou). Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla o priznaní dávky v nezamestnanosti poistencovi na obdobie 6 mesiacov, a to od 1. 6. Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu podľa rozhodnutia o priznaní dávky spôsobom, aký si poistenec zvolí priamo na tlačive Žiadosť o dávku v nezamestnanosti v časti D. Prednostne sa dávka vypláca na bankový účet uvedený v žiadosti o dávku. DVZ sa podľa § 108 ods. 2 ZSP zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podľa § 108 ods. 2 ZSP podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa ZSP alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je podľa § 108 ZSP obdobie 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.
Maximálna dávka v nezamestnanosti je limitovaná. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok.
Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti. Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili. Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok. Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.
V súčasnosti je možné poberať dávky v nezamestnanosti aj pri dobrovoľne ukončenom pracovnom pomere, napríklad z dôvodu tzv. plánovanej „pracovnej prestávky“ (sabbatical). Hlavnou podmienkou, ktorá sa posudzuje na získanie dávky v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky (730 dní) a aby počas tohto obdobia trvalo poistenie v nezamestnanosti.
Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Zamestnanec úradu pri podávaní žiadosti poskytne občanovi informácie o podmienkach evidencie na úrade a poučí ho, že žiadosť o zaradenie je zároveň žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, ktorú posudzuje, priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa. Ústredie práce tvrdí, že základnou podmienkou pre uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti a jej vyplácanie je, aby bol občan zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zároveň platí, že na dávku majú nárok len ľudia, ktorí si platia poistenie v nezamestnanosti. Povinne si ho platia len zamestnanci. Ostatní si ho môžu platiť dobrovoľne. Od začiatku roka sa každý môže do evidencie uchádzačov o prácu zapísať aj online cez portál verejnej správy. Systém ponúka dve elektronické služby - podanie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a podanie žiadosti o sprostredkovanie vhodného pracovného miesta.
Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a naopak, zaniká po šiestich mesiacoch (po uplynutí podporného obdobia).
Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej.
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. Medzi hlavné výhody registrácie na úrade práce patrí aj to, že uchádzač o zamestnanie nemusí platiť zdravotné poistenie, ale bude ho za neho platiť štát. Avšak úrad môže prerušiť vyplácanie dávky, ak uchádzač poberá nemocenské, materské, ošetrovné alebo rodičovský príspevok.
Častou otázkou je, či je možné prihlásiť sa na úrad práce, keď ste stratili zamestnanie a poberáte odstupné od predošlého zamestnávateľa. Je možná podpora v nezamestnanosti a odstupné v súbehu? Na oboje otázky môžeme odpovedať áno. Aby ste mohli poberať dávky v nezamestnanosti aj pri 5 mesačnom odstupnom, prihlás…
Striedanie zamestnaní je na Slovensku bežný jav. Prísť o prácu nie je hanba a návštevou úradu práce nič nestratíte, skôr môžete získať. Ak už vás práca kvôli niečomu nebaví, nemusíte rozmýšľať, či je výhodnejšie ukončiť pracovný pomer dohodou alebo štandardnou výpoveďou. Ako je to s podporou v nezamestnanosti pri výpovedi zo strany zamestnanca? Je iný nárok na dávky v nezamestnanosti ak ukončíte pracovný pomer „len tak bez udania dôvodu“? Na Slovensku sa neskúma dôvod ukončenia pracovného pomeru. Je úplne jedno, či dáte výpoveď vy, alebo vás nešťastnou náhodou prepustia. Podpora v nezamestnanosti bude úplne rovnaká a bez žiadnych obmedzení. Skúma sa len to, či ste vy alebo váš zamestnávateľ platili poistenie v nezamestnanosti. Na rozdiel od iných štátov, ako napríklad Česko alebo Nemecko, na Slovensku si môžete platené voľno naplánovať. Každé 2 roky môžete mať polročnú platenú dovolenku.
Strata práce môže prísť nečakane - bez varovania, bez rezervy. Podpora v nezamestnanosti je dočasná dávka, ktorá vám pomôže preklenúť obdobie bez práce. Zaevidovanie sa na úrade práce po strate zamestnania nie je povinné, no môže vám ušetriť starosti. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti. Aj krátky výpadok vás tak môže vyjsť na desiatky eur z vlastného vrecka. Viacerí experti na osobné financie preto odporúčajú mať odloženú sumu, ktorá pokryje všetky vaše výdavky na 6 mesiacov.
Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Podporu v nezamestnanosti nezískate vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný.
Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Samozrejme, úrad práce má medzitým človeku pomáhať s hľadaním práce. Môže sa teda stať, že čerpanie bude kratšie ako šesť mesiacov. Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok. Ako hovorí Zákon o sociálnom poistení, poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne.
Každý, kto má nárok na sociálne dávky ako podpora v nezamestnanosti alebo aktivačný príspevok, sa musí pravidelne „hlásiť“ na úrade práce. Cieľom je, aby človek „nezaspal“ a nezobudil sa po pol roku, keď sa už práca bude hľadať ťažko. V tomto má pomáhať aj úrad práce. Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. Zdravotné poistenie: Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate. Poistenie v nezamestnanosti: Poistenie v nezamestnanosti je súčasťou sociálneho poistenia a počas zamestnania ho za vás odvádza zamestnávateľ. Pre živnostníkov je dobrovoľné, avšak väčšina živnostníkov si ho neplatí. Po strate práce a zaradení do evidencie už toto poistenie neplatíte, pretože dávku v nezamestnanosti čerpáte z predchádzajúcich odvodov. Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.