Premlčanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím o väzbe

Tento príspevok rozoberá a porovnáva slovenskú a rakúsku právnu úpravu týkajúcu sa podmienok vzniku a spôsobu uplatnenia náhrady škody v trestnom konaní. V mene štátu túto činnosť vykonávajú príslušné štátne orgány, ktorým Ústava a zákony realizáciu tejto činnosti zverujú. Sú nimi predovšetkým polícia a prokuratúra, ktoré ako orgány činné v trestnom konaní na základe oznámení alebo ex offo preverujú, či došlo alebo nedošlo k spáchaniu trestnej činnosti a k porušeniu noriem trestného práva. V rámci realizácie tejto činnosti sú orgány činné v trestnom konaní povinné dodržiavať určitý procesný postup, ktorý je podrobne upravený predovšetkým v Trestnom poriadku.

V prípadoch neskoršieho zastavenia trestného stíhania alebo zrušenia uznesenia o vznesení obvinenia dochádza v mnohých prípadoch k tomu, že osoby, ktoré podliehali vyšetrovaniu a boli povinné strpieť procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, si v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov uplatňujú nárok na náhradu škody.

Právna úprava náhrady škody v SR

Uvedená zákonná právna úprava Slovenskej republiky v oblasti náhrady škody v trestnom konaní je obsiahnutá v zákone č. 514/2003 Z. z. Problematika náhrady škody v trestnom konaní v podmienkach Slovenskej republiky je bližšie upravená v zákone číslo 514/2003 Z. z.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone samosprávy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o náhrade škody vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 zákona o náhrade škody, koná v mene štátu:

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súd alebo justičný orgán činný v trestnom konaní,
2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil policajt,
3. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej správy alebo poverený orgán.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o náhrade škody, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa § 4 ods. 1 zákona o náhrade škody, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

S poukazom na vyššie uvedenú právnu úpravu možno vyvodiť, že zákon o náhrade škody upravuje postup a podmienky náhrady škody vzniknuté v dôsledku nezákonného výkonu celej verejnej moci. Teda jeden zákon, jedna právna norma upravuje spôsob a podmienky uplatnenia náhrady škody v dôsledku nezákonného výkonu všetkých druhov verejných mocí v štáte. Už táto skutočnosť predstavuje základný a zásadný rozdiel medzi právnou úpravou náhrady škody v Slovenskej republike a vo vybranom členskom štáte Európskej únie, ktorým je Rakúska republika.

Pre účely tohto príspevku sa budeme ďalej venovať výlučne problematike náhrady škody v trestnom konaní.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená:

1. nezákonným rozhodnutím,
2. nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
3. rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., štát sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škodu si spôsobila výlučne poškodená osoba svojím konaním.

Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., štát sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že škoda bola spôsobená aj konaním poškodenej osoby alebo okolnosťami, ktoré sa pri výkone verejnej moci nedali odvrátiť.

Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola škoda spôsobená aj konaním poškodenej osoby alebo okolnosťami, ktoré sa pri výkone verejnej moci nedali odvrátiť, štát uhradí len časť škody.

Predmet náhrady škody ako aj rozsah náhrady škody sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody z dôvodu odňatia osobnej slobody zahŕňa primerané odškodnenie za spôsobenú škodu väzbou alebo zadržaním.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody podľa § 1 zákona sa premlčí po uplynutí 3 rokov od uplynutia dňa, odkedy boli poškodenej osobe oznámené zákonné predpoklady odôvodneného nároku na náhradu škody, nie skôr ako pred 1 rokom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia alebo uznesenia, od ktorého možno nárok na náhradu škody odvodiť.

Premlčanie nároku na náhradu škody

Právo na náhradu škody sa premlčuje v období do troch rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, resp. odo dňa doručenia oznámenia (rozhodnutia), kedy sa zrušilo alebo zmenilo právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčuje za desať rokov odo dňa, kedy bolo poškodenému doručené oznámenie (rozhodnutie), ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím o zatknutí, zadržaní alebo inom pozbavení osobnej slobody, ako aj v prípade rozhodnutia o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe.

Rozdiely v právnej úprave SR a Rakúska

Ďalším podstatným zisteným rozdielom medzi vyššie uvedeným právnymi úpravami je, že slovenská právna úprava neobsahuje dostatočnú konkretizáciu postupov a rozhodnutí vydaných orgánmi činnými v trestnom konaní, pri ktorých je možné uplatniť nárok na náhradu škody. Podľa rakúskej (tiež nemeckej) právnej úpravy totiž nie každý nezákonný postup alebo nezákonné rozhodnutie, či opatrenie vydané orgánom činným v trestnom konaní je spôsobilé mať za následok vzniknutý nárok na náhradu škody.

Rakúska právna úprava presne stanovuje, ktoré nezákonné rozhodnutia vydané v trestnom konaní môžu a majú za následok vznik nároku na náhradu škody. Podľa zahraničnej právnej úpravy sú nimi: rozhodnutie o nezákonnej väzbe, rozhodnutie o nedôvodnej väzbe a právoplatné odsudzujúce rozhodnutie súdu na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý bol aspoň čiastočne vykonaný a ktorý bol následne právoplatne zrušený.

Rakúska právna úprava neumožňuje a nepripúšťa uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní pri inom druhu rozhodnutia, uznesenia alebo opatrenia vydaného orgánom činným v trestnom konaní ako pri tom, ktorým bola nezákonne alebo nedôvodne odňatá sloboda. Procesné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní vydávané v štádiu do rozhodnutia veci samej súdom, nepredstavujú taký neprimeraný zásah do práv, slobôd a integrity jednotlivca, za ktorý by mal štát niesť zodpovednosť.

Podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu sa vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok, a to:

1. nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste alebo ochrannom opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup,
2. škoda,
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

V prípade, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie sa požaduje, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Je potrebné, aby poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, avšak toto neplatí, ak sa jedná o prípady hodné osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení neskorších predpisov.

Škodou podľa zákona č. 514/2003 Z. z., v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a ušlý zisk. Osobitosťou tejto úpravy je to, že tento zákon poškodenému výslovne priznáva aj nárok na náhradu straty na zárobku, a to aj v prípade, že nebola spôsobená škoda na zdraví (§ 25 ods. 2 cit. zákona). Tak ako má poškodený právo na náhradu majetkovej škody, má poškodený právo aj na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy a to v prípade, že by konštatovanie porušenia práva, nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu. Nemajetkovou ujmou je určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére fyzickej osoby. Je dôležité tu prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Výška náhrady v peniazoch je voľne vyjadriteľná súdom, ktorý sa musí opierať o preskúmateľné hľadiská.

V prípade uplatnenia náhrady škody, má poškodený právo aj na náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe a pod.

Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou. Tento nárok má uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na prerokovanie nároku. V prípade, že kompetentný orgán v lehote do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok poškodeného čo i len sčasti, poškodený sa môže domáhať uspokojenia nároku na súde a tiež môže podať sťažnosť za prieťahy v konaní.

Navrhovaná novela zákona o zodpovednosti za škodu

V súčasnosti sa rokuje o novele zákona o zodpovednosti za škodu. V navrhovanej novele sa stanovuje povinnosť verejným funkcionárom uhradiť škodu, ktorú spôsobia vedomým konaním, alebo vedomou nedbanlivosťou, verejný činiteľ sa však môže voči tomuto riziku poistiť. V prípade, že by vznikla škoda, ktorú konštatoval niektorý kontrolný orgán, alebo súd, a neuhradí ju poisťovňa, generálna prokuratúra bude vymáhať náhradu škody občiansko-právnou cestou. To znamená, že novela zákona zavádza hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov za porušenie ich povinnosti pristupovať k verejným zdrojom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára, zavádza tiež poistenie verejného funkcionára, v prípade, že nastane škoda spôsobená ním samým, a tiež oprávnenie generálneho prokurátora podať v mene štátu alebo samosprávy žalobu o náhrade škody, ktorá je tiež v niektorých prípadoch koncipovaná ako povinnosť. Dôležité je však pripomenúť, že podľa navrhovanej novely je možné škodu požadovať iba od verejného činiteľa, ktorý túto škodu zavinil úmyselne. Bude veľmi ťažké dokázať, či spôsobená škoda bola zavinená úmyselne alebo nie.

tags: #premlčanie #náhrady #škody #spôsobenej #nezákonným #rozhodnutím