Premlčanie zmenky: Komplexný prehľad

Zmenka je obchodovateľný cenný papier, ktorý predstavuje platobný príkaz (cudzia zmenka) alebo platobný prísľub (vlastná zmenka) zaplatiť zmenkovú sumu. V slovenskom právnom systéme sa zmenky riadia zákonom č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Tento článok sa venuje problematike premlčania zmenky, jej náležitostiam, vymáhaniu pohľadávok z nej a zmenám v právnej úprave, ktoré ovplyvnili jej postavenie v exekučnom konaní.

Čo je zmenka?

Zmenka je dlžnícky cenný papier vystavený v zákonom stanovenej forme, prostredníctvom ktorého sa určité osoby zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť určitú peňažnú sumu na určitom mieste a v určitom čase. Podstatou zmenky je záväzok určitých osôb zaplatiť jej majiteľovi sumu určenú touto zmenkou v mieste a čase vyplývajúcich zo zmenkovej listiny. Každá zmenka musí byť označená slovom „zmenka“.

Náležitosti zmenky

Zmenka musí obsahovať nasledovné náležitosti:

1. Označenie, že ide o zmenku, a to v jazyku, v ktorom je vystavená.
2. Bezpodmienečný príkaz alebo sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu.
3. Meno toho, kto má platiť (pri cudzej zmenke).
4. Údaj o splatnosti.
5. Miesto, kde sa má platiť.
6. Meno toho, komu alebo na čí rad sa má platiť (remitent).
7. Dátum a miesto vystavenia zmenky.
8. Podpis vystaviteľa.

Ak zmenka niektorú z týchto náležitostí neobsahuje, nie je zmenkou.

Premlčanie a zánik pohľadávok

Pohľadávka predstavuje oprávnenie veriteľa požadovať od dlžníka plnenie. V prípade premlčania pohľadávky je potrebné odlišovať dve časové roviny plynutia premlčacej doby.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Všeobecná premlčacia doba

V rámci občianskoprávnych vzťahov je všeobecná premlčacia doba tri roky. Ak veriteľ nepodá žalobu na súde včas, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná. V takomto prípade sa pohľadávka stane právne nevymáhateľnou, avšak nezanikne. Dlžník môže svoj dlh voči veriteľovi aj naďalej dobrovoľne splniť.

Je dôležité zdôrazniť nevyhnutnosť vznesenia námietky premlčania v súdnom konaní, pretože súd nie je povinný skúmať uplynutie premlčacej doby, ale je právom dlžníka, aby premlčanie pohľadávky namietal. Ak by dlžník námietku premlčania nevzniesol, súd by veriteľovi právo z pohľadávky priznal.

Nová premlčacia doba po súdnom rozhodnutí

Ak veriteľ preukáže svoje tvrdenia pred súdom a dlžník nevznesie námietku premlčania, právoplatnosťou súdneho rozhodnutia začne plynúť nová - desaťročná premlčacia doba, v rámci ktorej si veriteľ môže uplatniť právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím v exekučnom konaní.

Vymáhanie pohľadávok zo zmenky

V minulosti existoval zmenkový platobný rozkaz, ktorý umožňoval majiteľovi zmenky vymáhať pohľadávku v skrátenom konaní. Tento inštitút bol však zrušený a nahradený novou právnou úpravou v Civilnom sporovom poriadku (CSP).

Súčasný postup vymáhania

V súčasnosti súd vydá platobný rozkaz, ak z povahy veci vyplýva, že je možné rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom, a to aj bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania. Ak sú splnené všetky zákonom stanovené náležitosti, platobný rozkaz bude vydaný najneskôr do desiatich pracovných dní od ich splnenia.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Dlžník má možnosť podať proti platobnému rozkazu odpor v lehote 15 dní. V odpore musí dlžník vecne odôvodniť, prečo sumu zo zmenky neuznáva, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Ak by dlžník podal odpor bez takéhoto odôvodnenia, súd ho uznesením odmietne.

Zmeny v procese vymáhania

Mnohé zmeny v procese súdneho vymáhania pohľadávky zo zmenky pôsobia skôr v prospech dlžníka ako veriteľa. Zmenky sa totiž v minulosti často zneužívali, preto je zvýšená opatrnosť súdu pri ich vymáhaní opodstatnená. Nová právna úprava zároveň nijakým spôsobom nesťažuje úspešné vymáhanie oprávnených pohľadávok.

Pri výbere správneho postupu v procese vymáhania pohľadávky zo zmenky súdnou cestou je dôležité zvážiť, či je žalovaný právnickou osobou alebo fyzickou osobou v pozícii spotrebiteľa. V prípadoch, kedy sa v procese vymáhania pohľadávky bude postupovať v rámci štandardného súdneho konania, je treba spomenúť aj novelu CSP z roku 2018, ktorou bolo do zákona doplnené ustanovenie § 444 ods. 4, na základe ktorého má dovolanie podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky automaticky odkladný účinok.

Na prejednanie sporov týkajúcich sa zmeniek v konaní podľa CSP je príslušných 8 okresných súdov v sídle krajského súdu resp. v prípade hlavného mesta Okresný súd Bratislava V a v prípade Košíc Okresný súd Košice I.

Zmenkové ručenie

Zaplatenie zmenky možno zaručiť zmenkovým ručením. Ručenie na zmenkovej listine možno vyznačiť slovami „ako ručiteľ“ alebo „ako aval“. Za ručiteľa sa pritom považuje aj akákoľvek osoba podpísaná na prednej strane zmenky, ak nejde o podpis vystaviteľa zmenky alebo zmenečníka. V prípade, ak nie je uvedené, za koho sa ručiteľstvo prijíma, platí, že ide o ručiteľstvo v prospech vystaviteľa zmenky. Zmenkový ručiteľ je osoba zaviazaná rovnako ako ten, za ktorého sa zaviazal.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Zmenka ako platidlo

Zmenku možno použiť ako platidlo, ak sa účastníci zmluvného vzťahu dohodnú namiesto inej úhrady odovzdanie zmenky. Osoba, ktorá má platiť, zmenku napr. indosuje (prevedie) na osobu, ktorej má plniť. Podstata dohody o platení zmenkou tkvie v tom, že sa zmluvné strany dohodnú na vylúčení platby hotovostnou formou a túto tradičnú formu nahradia platením zmenkou.

Zmenka nemusí byť len platidlom ako takým, ale môže byť využitá ako nástroj platenia v budúcnosti. Vystavenie zmenky, prostredníctvom ktorej sa má splniť peňažný záväzok, nespôsobuje zánik záväzku ako takého zo zmluvy. Právny vzťah, ktorý vznikne vystavením zmenky, existuje popri pôvodnom záväzku. Okamihom vystavenia zmenky sa mení iba priorita formy platenia peňažného záväzku. Veriteľ je povinný prednostne využiť bezhotovostnú formu platby, pokúsiť sa o plnenie zo zmenky.

Subjekty obchodných vzťahov majú možnosť voľby rôznych foriem platieb. K plneniu dôjde, až keď veriteľ peniaze prijme, pri bezhotovostnej platbe pripísaním na účet v banke. Samotné prijatie zmenky teda ešte neznamená uzavretie dohody o zaplatení peňažného dlhu zmenkou. Až do momentu poukázania peňazí na účet veriteľa je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku.

Novela Občianskeho súdneho poriadku a jej dopad na zmenky

Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Táto novela priniesla viaceré významné zmeny, ktoré výrazne zasiahli do inštitútu zmeniek.

Zrušenie zmenkového platobného rozkazu

Novela zrušila Zmenkový platobný rozkaz a Šekový platobný rozkaz.

Vyvrátiteľná domnienka pri spotrebiteľských zmluvách

Zavedenie vyvrátiteľnej domnienky v § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorej „ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou“. To súvisí aj so zavedením poučovacej povinnosti súdu pri doručovaní návrhu o možnosti uplatňovania námietok podľa § 17 zmenkového a šekového zákona.

Zmeny v Exekučnom poriadku

Novela zmenila Exekučný poriadok a zásadne ovplyvnila prebiehajúce exekučné konania, a to najmä doplnením ustanovenia § 57 ods.1 Exekučného poriadku o písmeno m), v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na:

1. Neprijateľné zmluvné podmienky.
2. Obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky.
3. Rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

S predmetným ustanovením súvisí aj doplnenie § 39 Exekučného poriadku o odsek 4 a Prechodné ustanovenia Novely, ktoré stanovili 30 dňovú lehotu na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, čiže na doplnenie opísania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojeniu príslušných dôkazov.

Dôsledky novely

Tieto zmeny významným spôsobom zasahujú do prebiehajúcich exekučných konaní a do práv veriteľov. Oprávnení uplatňujúci si v exekučnom konaní nárok na základe zmenky voči fyzickej osobe mali 30 dní od účinnosti Novely na doplnenie návrhov na vykonanie exekúcie. Aktuálne exekučné súdy preskúmavajú, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), alebo či rozhodnú o pokračovaní exekúcie.

Spôsob uvedenia Novely do praxe naznačuje rozhodnutie Okresného súdu Partizánske zo dňa 09.02.2016 pod sp. zn. 4Er/406/2012, ktorým súd exekúciu zastavil a v odôvodnení uviedol, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Možnosti veriteľov po účinnosti novely

Ak opomenieme odvolanie, tak prichádza do úvahy podanie návrhu na obnovu konania podľa taktiež novelizovaného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťa, aby účastník napadol právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania, ak bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená.

Procesné spoločenstvo zmenečníka a avalistu

Zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom zo zmenky, na rozdiel od ručenia podľa civilného práva nie je dlžníkom akcesorickým, ale pri postihu zodpovedá za dlh solidárne so všetkými ostatnými dlžníkmi. Dlžník zo zmenky a avalista sú priamymi dlžníkmi a majiteľ zmenky môže proti každému z nich aj samostatne uplatniť právo na vyplatenie zmenky, proti avalistovi bez toho, aby ho osobitne na plnenie vyzýval. Z tohto dôvodu je aj procesné spoločenstvo zmenečníka (dlžníka zo zmenky) a avalistu (zmenkového ručiteľa) ako žalovaných spoločenstvom samostatným, ktoré sa v konaní prejavuje tým, že úkony jedného zo žalovaných nemajú vplyv na práva a povinnosti druhého žalovaného.

tags: #premlcanie #zmenky