Premlčanie zmenky: Komplexný pohľad na problematiku

Zmenka predstavuje dôležitý nástroj v oblasti finančného trhu. V tomto článku sa budeme venovať problematike premlčania zmenky, s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť. Právnou normou upravujúcou zmenky je zákon č. 191/1950 Zb., nazývaný aj ako zmenkový a šekový zákon.

Zmenka a jej funkcie

Zmenka môže plniť funkciu zabezpečenia určitej pohľadávky na základe dohody účastníkov. Zmenou dohody o zabezpečení pohľadávky zmenkou možno zmeniť obsah pôvodnej dohody a zabezpečiť ňou aj iné pohľadávky.

Základné pojmy

• Zmenka: Dlžnícky cenný papier, ktorý má zákonom predpísanú formu a predstavuje prísľub vystaviteľa zmenky (dlžníka) zaplatiť určitú čiastku k dátumu splatnosti oprávnenému majiteľovi zmenky (veriteľovi).
• Blankozmenka: Zmenka, ktorá neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti (napr. dlžnú sumu) a stáva sa platnou až po ich doplnení v zmysle vopred dohodnutého postupu.
• Aval (zmenkové ručenie): Osobitný prostriedok na zabezpečenie záväzkov zmenkovým dlžníkom, ktorý zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenky.

Zánik a premlčanie pohľadávok

Všeobecné princípy

Pohľadávka predstavuje oprávnenie veriteľa požadovať od dlžníka plnenie (napr. zaplatenie peňažnej sumy) vzniknuté z určitého právneho dôvodu - záväzku. Pri premlčaní pohľadávok je potrebné odlišovať dve časové roviny plynutia premlčacej doby. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku (napr. z nezaplatenej faktúry), uplatní si takýto nárok voči dlžníkovi na súde žalobou.

V rámci občianskoprávnych vzťahov je všeobecná premlčacia doba tri roky. Ak veriteľ nepodal žalobu na súde včas - v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná. V takomto prípade sa teda pohľadávka uplynutím premlčacej doby stala právne nevymáhateľnou (súd veriteľovi právo nepriznal) avšak nezanikla. Znamená to teda, že dlžník môže svoj dlh voči veriteľovi aj naďalej dobrovoľne splniť.

Zároveň je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť vznesenia námietky premlčania v súdnom konaní, pretože nie je povinnosťou súdu skúmať uplynutie premlčacej doby, ale právom dlžníka, aby premlčanie pohľadávky v prípade uplynutia premlčacej doby namietal. Ak by však nastala situácia, že by veriteľ po podaní žaloby na súde ako žalobca preukázal svoje tvrdenia pred súdom a dlžník ako žalovaný nevzniesol námietku premlčania, prípadne aj vzniesol námietku premlčania, no premlčacia doba ešte neuplynula, súd by veriteľovi právo z pohľadávky priznal.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Tu sa dostávame k druhej časovej rovine, kedy by právoplatnosťou takéhoto súdneho rozhodnutia začala plynúť nová - desaťročná premlčacia doba, v rámci ktorej by si veriteľ právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím mohol uplatniť v exekučnom konaní.

Špecifiká premlčania zmenky

Na premlčanie zmenky sa vzťahujú špecifické pravidlá, ktoré sú upravené v Zmenkovom a šekovom zákone.

Zmenkové ručenie (aval)

Zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo jej časť zaručiť zmenkovým ručením. Ručenie na zmenkovej listine možno vyznačiť slovami „ako ručiteľ“ alebo „ako aval“, preto sa zmenkovému ručiteľovi hovorí aj avalista. Za ručiteľa sa pritom považuje aj akákoľvek osoba podpísaná na prednej strane zmenky, ak nejde o podpis vystaviteľa zmenky alebo zmenečníka. V prípade, ak nie je uvedené, za koho sa ručiteľstvo prijíma, platí, že ide o ručiteľstvo v prospech vystaviteľa zmenky.

Postavenie zmenkového ručiteľa

Zmenkový ručiteľ je osoba zaviazaná rovnako ako ten, za ktorého sa zaviazal. Ak je avalátom priamy dlžník, t.j. príjemca cudzej zmenky a výstavca vlastnej zmenky je aj avalista priamym dlžníkom. Zmenečné ručenie sa od ručenia podľa OZ líši okrem iného aj tým, že veriteľ sa nemusí obrátiť najskôr na dlžníka a až potom na ručiteľ, ale môže sa obrátiť na ručiteľa priamo a priamo od neho požadovať plnenie zo zmenky. Takto sa ručiteľ zo zmenky zaraďuje medzi zmenkových dlžníkov.

V prípade zaplatenia zmenky ručiteľom, ručiteľ vstupuje do práv osoby, za ktorú sa zaviazal, a to voči všetkým osobám, ktoré sú voči tejto osobe zaviazané. Zároveň nadobúda právo požadovať zaplatenie zmenky od dlžníka, za ktorého zmenku zaplatil.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Procesné spoločenstvo zmenečníka a avalistu

Zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom zo zmenky, na rozdiel od ručenia podľa civilného práva nie je dlžníkom akcesorickým, ale pri postihu zodpovedá za dlh solidárne so všetkými ostatnými dlžníkmi. Z uvedeného vyplýva, že dlžník zo zmenky a avalista sú priamymi dlžníkmi a majiteľ zmenky môže proti každému z nich aj samostatne uplatniť právo na vyplatenie zmenky, proti avalistovi bez toho, aby ho osobitne na plnenie vyzýval. Z tohto dôvodu je aj procesné spoločenstvo zmenečníka (dlžníka zo zmenky) a avalistu (zmenkového ručiteľa) ako žalovaných spoločenstvom samostatným, ktoré sa v konaní prejavuje tým, že úkony jedného zo žalovaných nemajú vplyv na práva a povinnosti druhého žalovaného.

Vymáhanie pohľadávok zo zmenky

Vymáhanie pohľadávok z nezaplatených zmeniek je možné realizovať prostredníctvom súdneho konania. Do decembra 2015 existovala právna úprava tzv. zmenkového platobného rozkazu, prostredníctvom ktorého mal majiteľ zmenky možnosť vymáhať pohľadávku zo zmenky v tzv. skrátenom zmenkovom konaní. V tomto konaní sa odrážala zásada dôvery v listinný cenný papier, ktorým je aj zmenka a skutkový stav veci nebolo potrebné dokazovať vo vlastnom zmysle slove. Súd pri posudzovaní vychádzal len z dôkazov a tvrdení, ktoré predložil navrhovateľ, teda majiteľ zmenky.

Zrušenie zmenkového platobného rozkazu

Zmenkový platobný rozkaz bol zrušený a nový civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. Súd takýto platobný rozkaz vydá, ak z povahy veci vyplýva, že je možné rozhodnúť na základe predložených listinných dôkazov a skutočností tvrdených žalobcom, a to aj bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania. Ak sú splnené všetky zákonom stanovené náležitosti, platobný rozkaz bude vydaný najneskôr do desiatich pracovných dní od ich splnenia. V platobnom rozkaze súd zároveň žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania, alebo, aby v tej istej lehote podal odpor.

Dôležitou zmenou je, že dlžník môže podať proti platobnému rozkazu odpor v lehote 15 dní a nie námietky v lehote 3 dní tak, ako to bolo v prípade zmenkového platobného rozkazu. Zrušila sa aj tzv. Pri podaní odporu sa postupuje podľa § 267 CSP, podľa ktorého musí dlžník v odpore vecne odôvodniť, prečo sumu zo zmenky neuznáva, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Ak by dlžník podal odpor bez takéhoto odôvodnenia, súd ho uznesením odmietne.

Novela CSP z roku 2018

V prípadoch, kedy sa v procese vymáhania pohľadávky bude postupovať v rámci štandardného súdneho konania, je treba spomenúť aj novelu CSP z roku 2018, ktorou bolo do zákona doplnené ustanovenie § 444 ods. 4, na základe ktorého má dovolanie podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky automaticky odkladný účinok. Na prejednanie sporov týkajúcich sa zmeniek v konaní podľa CSP je príslušných 8 okresných súdov v sídle krajského súdu resp. v prípade hlavného mesta Okresný súd Bratislava V a v prípade Košíc Okresný súd Košice I.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Alternatívne spôsoby riešenia sporov

Aj napriek tomu, že vymáhanie pohľadávok z nezaplatených zmeniek je možné realizovať prostredníctvom súdneho konania, je v záujme veriteľa vyhnúť sa súdnemu konaniu ako aj poplatkom s ním spojeným.

Doplňovacie právo pri blankozmenke

Doplňovacie právo nezaniká ani premlčaním a trvá, kým trvá blankozmenka, pretože z logiky veci vyplýva, že nemožno namietať premlčanie doplňovacieho práva, ak by samotná blankozmenka naďalej platne obiehala. Výnimkou v tomto smere by bol prípad, keby blankozmenka obsahovala doložku o svojej splatnosti, kedy by sa uplatnila trojročná premlčacia doba na zmenkové nároky (§ 70 ods.

Zmluvné právo a zmenky

Zmluvné právo na Slovensku vychádza z Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) pre občianskoprávne vzťahy a z Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) pre obchodné vzťahy. Základným princípom je zmluvná sloboda - strany si môžu dohodnúť obsah zmluvy slobodne, pokiaľ to zákon nezakazuje.

Pri uzatváraní zmluvy odporúčame:

1. Jasne definujte predmet zmluvy, práva a povinnosti oboch strán.
2. Stanovte cenu a platobné podmienky vrátane úrokov z omeškania.
3. Dohodnite sa na spôsobe riešenia sporov (súd, rozhodcovský súd, mediácia).
4. Zabezpečte záväzky - zmluvná pokuta, záložné právo, ručenie.
5. Zmluvu nechajte skontrolovať advokátom pred podpisom.

Pri zmluvách dávajte pozor na neprijateľné zmluvné podmienky (hlavne v spotrebiteľských zmluvách), na správne určenie premlčacích lehôt (3 roky v občianskom práve, 4 roky v obchodnom), na podmienky odstúpenia od zmluvy a na platnosť zmluvných doložiek. Advokáta odporúčame pri uzatváraní zmlúv s vyššou hodnotou, pri medzinárodných zmluvách, pri sporoch z neplatnosti zmluvy a pri vymáhaní plnenia zo zmluvy.

V občianskom práve je premlčacia doba 3 roky, v obchodnom práve 4 roky. Strany si v obchodných vzťahoch môžu dohodnúť inú lehotu (min. 1 rok, max.

tags: #premlčanie #zmenky