
Daňové nedoplatky predstavujú významnú výzvu pre daňové úrady aj pre daňovníkov. Ak daňový úrad nekoná včas, právo na vymáhanie daňového nedoplatku sa mu oslabí alebo úplne zanikne. Tento článok sa zameriava na premlčanie pohľadávky za daň z bytu, podmienky premlčania a dôsledky pre daňovníkov.
Daňový nedoplatok je definovaný zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov ako dlžná suma dane po lehote splatnosti. Daňový nedoplatok vzniká ihneď nasledujúci deň po lehote splatnosti dane, ak daňový subjekt nezaplatil daň v zákonom stanovenej lehote.
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. V tejto lehote môže správca dane (napr. daňový úrad) doručiť daňovému subjektu (dlžníkovi) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku. Po skončení kalendárneho roka, v ktorom bola výzva na zaplatenie daňového nedoplatku doručená začína plynúť nová šesťročná premlčacia lehota.
Právo správcu dane (napr. daňového úradu) na vymáhanie daňového nedoplatku nezanikne automaticky, ale iba ak daňový subjekt (dlžník) vznesie námietku premlčania. Uplynutím premlčacej doby vzniká daňovému subjektu (dlžníkovi) právo na námietku premlčania, ktorý ho môže ale aj nemusí uplatniť. O námietke premlčania rozhoduje správca dane (napr. daňový úrad). Pri podaní námietky premlčania je potrebné postupovať dôsledne, nakoľko správca dane (napr. daňový úrad) prihliadne na premlčanie daňového nedoplatku len v rozsahu uplatnenej námietky. Proti rozhodnutiu správcu dane (napr. daňového úradu) nie je možné podať odvolanie. Podanie námietky má odkladný účinok, čo znamená, že kým správca dane (daňový úrad) o námietke nerozhodne, prípadná lehota na zaplatenie daňového nedoplatku uvedená vo výzve neplynie. Námietku premlčania môže daňový subjekt (dlžník) vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania vo veci, až do jej právoplatného skončenia. Daňový poriadok nevylučuje, aby daňový subjekt (dlžník) uplatnil námietku premlčania aj počas súdneho konania.
Správca dane (daňový úrad) môže daňový nedoplatok vymáhať aj po uplynutí premlčacej doby. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok zaniká aj samotný daňový nedoplatok. Doručenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nemá vplyv na plynutie lehoty pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok je správca dane (daňový úrad) povinný prihliadať zo zákona (automaticky). Daňový subjekt (dlžník) nie je povinný vykonať žiadny úkon pre to, aby došlo k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Hudobné štúdio (s.r.o.) vyplatilo v decembri 2016 autorom licenčné odmeny za použitie ich skladieb, pričom z ich príjmov vybralo daň zrážkou, avšak daňovému úradu túto daň v januári 2017 neodviedlo ani neoznámilo jej zrazenie a odvedenie. V roku 2017 vznikol hudobnému štúdiu (s.r.o.) daňový nedoplatok. Daňový úrad môže vzniknutý daňový nedoplatok vymáhať až do 31.12.2037.
Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a zánik práva vyrubiť daň je potrebné dôsledne odlišovať. Daňový nedoplatok vzniká na základe dane, ktorá bola splatná, t. j. ide o dlžnú sumu dane po lehote splatnosti. V súvislosti s daňou, ktorá nebola splatná (napr. z dôvodu, že nebola priznaná alebo zrazená), nemôže vzniknúť daňový nedoplatok. V prípade vyrubenia dane vzniká daňový nedoplatok až v momente, ak daňový subjekt (dlžník) nezaplatí vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane (napr. daňový úrad) v rozhodnutí. Právo vyrubiť daň zaniká vo všeobecnosti po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť (napr. daňový subjekt bol povinný podať daňové priznanie, daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň bez povinnosti podať daňové priznanie).
Hudobné štúdio (s.r.o.) vyplatilo v decembri 2016 autorovi odmenu za vytvorenie niekoľkých skladieb, pričom uzavrelo s týmto autorom dohodu, že z odmeny nevyberie daň zrážkou. Poučilo autora, že odmenu si musí zdaniť v daňovom priznaní. Autor odmenu za vytvorenie autorského diela v daňovom priznaní k dani z príjmov za rok 2016 neuviedol a daň z príjmov nepriznal. V roku 2020 vykonal daňový úrad u autora daňovú kontrolu, nakoľko mal dôkazy nasvedčujúce tomu, že autor nezdanil autorskú odmenu vyplatenú hudobným štúdiom v roku 2016. V roku 2020 daňovú kontrolu ukončil a vyrubil daň z príjmov vo výške 2 000 eur s lehotou splatnosti ešte v roku 2020. Vyrubenú daň autor nezaplatil, čím mu v roku 2020 vznikol daňový nedoplatok. Koniec roka 2020 je rozhodujúci pre počítanie premlčacej doby a lehoty pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Základná 6 ročná premlčacia doba zaniká 31.12.2026 a právo vymáhať daňový nedoplatok zaniká 31.12.2040 (a to i napriek tomu, že ide o zdaniteľný príjem z roku 2016).
Podaním daňového priznania je začaté vymeriavacie konanie, ktorého poslaním je správne stanoviť daň. Pokiaľ v daňovom priznaní nenájde správca dane nejaké nezrovnalosti alebo mu nie sú známe žiadne iné okolnosti, kvôli ktorým by musel začať postup pre odstránenie pochybností, dochádza k tzv. konkludentnému vymeraniu dane. Správca dane následne môže začať daňovú kontrolu, ktorou zisťuje, či bola daň stanovená v správnej výške. Zásadnou prekážkou pre jej prevedenie je uplynutie tzv. Zánik práva na vyrubenie dane upravuje §69 zákona o správe daní č. 563/2009 Z. z. Daňovník podal daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2019 dňa 13.02.2020. Pri dani z príjmov je zdaňovacie obdobie jednoročné a daňové priznanie za rok 2019 bolo potrebné podať do 31.03.2020, prípadne do 30.06.2020, ak bolo požiadané o odklad, prípadne do 30.10.2020, kedy platili ustanovenia počas pandémie covid-19. Päťročná lehota začala daňovému subjektu plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, t. j. od 31.12.2020.
Pri premlčaní pohľadávok je potrebné odlišovať dve časové roviny plynutia premlčacej doby. Ak má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku (napr. z nezaplatenej faktúry), uplatní si takýto nárok voči dlžníkovi na súde žalobou. V rámci občianskoprávnych vzťahov (právnych vzťahov založených podľa Občianskeho zákonníka) je všeobecná premlčacia doba tri roky (dĺžka premlčacej doby nie je vždy trojročná, preto je potrebné určovať ju v závislosti od konkrétneho právneho vzťahu). Ak veriteľ nepodal žalobu na súde včas - v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby, dlžník môže v súdnom konaní vzniesť námietku premlčania a súd veriteľovi právo z pohľadávky neprizná. V takomto prípade sa teda pohľadávka uplynutím premlčacej doby stala právne nevymáhateľnou (súd veriteľovi právo nepriznal) avšak nezanikla. Znamená to teda, že dlžník môže svoj dlh voči veriteľovi aj naďalej dobrovoľne splniť. Zároveň je potrebné zdôrazniť nevyhnutnosť vznesenia námietky premlčania v súdnom konaní, pretože nie je povinnosťou súdu skúmať uplynutie premlčacej doby, ale právom dlžníka, aby premlčanie pohľadávky v prípade uplynutia premlčacej doby namietal. Ak by však nastala situácia, že by veriteľ po podaní žaloby na súde ako žalobca preukázal svoje tvrdenia pred súdom a dlžník ako žalovaný nevzniesol námietku premlčania, prípadne aj vzniesol námietku premlčania, no premlčacia doba ešte neuplynula, súd by veriteľovi právo z pohľadávky priznal. Tu sa dostávame k druhej časovej rovine, kedy by právoplatnosťou takéhoto súdneho rozhodnutia začala plynúť nová - desaťročná premlčacia doba, v rámci ktorej by si veriteľ právo priznané právoplatným súdnym rozhodnutím mohol uplatniť v exekučnom konaní.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady. Poplatková povinnosť typicky vzniká dňom, keď sa osoba stane užívateľom nehnuteľnosti (alebo má v obci trvalý/prechodný pobyt), a zaniká dňom, keď prestane nehnuteľnosť užívať alebo sa z obce odhlási. Samotný poplatok sa ukladá rozhodnutím obce (platobným výmerom) - obec vyrubí poplatok za príslušné obdobie a sumu podľa svojho všeobecne záväzného nariadenia. Zákon 582/2004 Z. z. však explicitne nerieši premlčacie lehoty pri vymáhaní tohto poplatku.
Preto sa uplatňujú všeobecné predpisy o premlčaní. Občiansky zákonník (OZ) v § 100 ods. 1 uvádza, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe stanovenej zákonom, a na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Štandardná premlčacia doba v občianskom práve je trojročná (§ 101 OZ) a plynie odo dňa, keď mohlo byť právo uplatnené po prvý raz. Ak by sa teda na poplatok za komunálny odpad hľadelo ako na bežnú pohľadávku v občianskoprávnom vzťahu, platila by trojročná lehota od splatnosti poplatku. Poplatok za komunálny odpad je verejnoprávnou povinnosťou obdobnou miestnej dani, preto sa v praxi uplatňuje režim premlčania podľa daňových predpisov.
Ministerstvo financií SR a Finančná správa vo svojich usmerneniach potvrdzujú, že na vymáhanie nedoplatkov miestnych daní a poplatkov (vrátane poplatku za komunálny odpad) sa vzťahuje úprava § 85 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňového poriadku). Podľa tohto predpisu platí, že právo vymáhať nedoplatok sa premlčí po 6 rokoch od konca kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol (t. j. Ak správca dane (obec) doručí dlžníkovi v tejto lehote výzvu na zaplatenie nedoplatku, začína plynúť nová 6-ročná lehota od konca roka, v ktorom bola výzva doručená. Daňový poriadok tiež stanovuje, že počas daňového exekučného konania premlčacia lehota neplynie (počas prebiehajúcej exekúcie sa teda čas stopne). Ministerstvo financií/Finančná správa zdôrazňuje, že na premlčanie v daňovej oblasti sa podobne ako v občianskom práve prihliada iba na námietku dlžníka. Podanie námietky má odkladný účinok a správca dane o nej rozhodne; proti rozhodnutiu o námietke nie je prípustné odvolanie. V prípade uznania námietky musí obec (správca dane) zastaviť vymáhanie premlčaného nedoplatku - daňový poriadok výslovne uvádza, že ak je právo vymáhať nedoplatok premlčané a námietka bola uplatnená, exekúcia sa zastaví podľa § 96 ods. 1 písm. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku ako také zaniká po 20 rokoch od konca roka, v ktorom nedoplatok vznikol (ide o tzv. dlhú prekluzívnu lehotu). Po uplynutí tejto 20-ročnej lehoty už zaniká nielen vymáhateľnosť, ale aj samotný nedoplatok zo zákona (definitívny zánik pohľadávky).
ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) vo svojich metodických materiáloch pre obce taktiež upozorňuje na dodržiavanie lehôt pri vymáhaní miestnych poplatkov. Odporúča, aby obce nenechali uplynúť 6-ročnú lehotu nečinne - mali by včas zasielať výzvy neplatičom alebo pristúpiť k exekúcii, čím sa premlčacia doba preruší. Prax v samosprávach teda vychádza z vyššie uvedeného daňového režimu: pravidelné upomínanie dlžníkov (ročné výzvy) a prípadné vymáhanie cez daňovú exekúciu, aby sa predišlo premlčaniu pohľadávok na poplatku za odpad.
Plynutie času, najmä premlčanie, je aj v súčasnosti častým dôvodom neúspechu veriteľov pri uplatňovaní si svojich práv. Preto je k ochrane svojich práv vždy vhodné pristupovať v primeranom čase a dostatočne obozretne. A pokiaľ si v súvislosti s prípadným premlčaním nie ste istí, obráťte sa na odborníkov, ktorí vám neraz môžu ušetriť veľa času, námahy i prostriedkov.
Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku
tags: #premlčanie #pohľadávky #za #daň #z #bytu