Premlčanie Náhrady Škody: Komplexný Prehľad

Premlčanie náhrady škody je komplexná právna oblasť s viacerými premlčacími dobami, ktoré majú rôznu dĺžku a začiatok plynutia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o premlčaní náhrady škody v slovenskom právnom systéme, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a judikatúru.

Úvod do Problematiky Premlčania

Problematika premlčania odškodňovacích nárokov je komplexná a komplikovaná. Príčiny sú rôzne, no do popredia vystupuje najmä existencia viacerých premlčacích dôb, s rôznou dĺžkou aj začiatkom plynutia. Tento stav je dôsledkom snahy zákonodarcu nájsť rovnováhu medzi záujmami veriteľa, dlžníka a spoločnosti.

Základná právna úprava

Premlčanie je upravené v § 100 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Podľa § 106 Občianskeho zákonníka platí: „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjektívna premlčacia doba). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (objektívna premlčacia doba); to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“

Subjektívna premlčacia doba

Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného.

Objektívna premlčacia doba

Objektívna premlčacia doba je trojročná, resp. desaťročná (pri úmyselne spôsobenej škode) a začína plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Ako je známe, toto právo sa premlčí najneskôr „za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví“ (§ 106 ods. 2).

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Kombinovaná premlčacia doba

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež …

Špecifiká premlčania náhrady škody na zdraví

Pre uplatnenie práva na náhradu škody na zdraví platí výlučne dvojročná premlčacia subjektívna lehota. Objektívna premlčacia lehota tak pri týchto právach normovaná nie je vôbec. Tento pomerne výnimočný konštrukt je teleologicky odôvodniteľný samotnou povahou škody spôsobenej na zdraví, ktorá sa nemusí nevyhnutne prejaviť v krátkom časovom odstupe od protiprávneho konania škodcu či škodovej udalosti. Môže napríklad dochádzať k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu, k prejaveniu ďalších škodlivých následkov a pod.

Je konštantne judikované, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody predstavujú samostatné čiastkové práva, ktoré sa ako také aj samostatne premlčujú (napr. náhrada straty na zárobku, bolestné a odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia a pod.).

Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený okamžikom, kedy sa poškodený dozvie o škode a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamžik, kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a …

Premlčanie a Nesprávny Úradný Postup

Ďalej treba skúmať, či nedostatok úpravy objektívnej premlčacej doby pri nesprávnom úradnom postupe je zámerom zákonodarcu alebo medzerou zákona, ktorú treba vyplniť použitím analógie [19]. Z toho plynie, že odsek 2 nemožno použiť analogicky, pretože notárska zápisnica sa nedoručuje (neoznamuje) a pre doručovanie (oznamovanie) chýba právny základ- neexistuje možnosť, ako by sa dal odsek 2 použiť na posudzovaný prípad. (1) Záver možno primerane použiť aj na teraz platný ZoZodpŠk 2003, ktorý je v relevantnej časti zhodný (pozri § 19 ZoZodpŠk 2003). (2) Záver je sporný. Najvyšší súd odmietol analógiu s odôvodnením, že pri notárskych zápisniciach nemožno pojmovo uvažovať o „doručení“, čo je podľa § 22 ZoZodpŠk 1969 (§ 19/2 ZoZodpŠk 2003) rozhodný čas pre začatie objektívnej premlčacej doby. Pri analógii však obdobné pravidlo nemusíme použiť doslovne, ale môžeme ho vhodne prispôsobiť. Ak zistíme, že v práve je medzera, nájdeme ustanovenie upravujúce obdobnú situáciu a pýtame sa: Ako by obdobné ustanovenie riešilo posudzovanú otázku, ak by ju riešilo? Analógia teda nie je vylúčená len tým, že obdobné pravidlo nemožno použiť doslovne.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Premlčanie a Trestné Činy

V prípade, že poškodenie zdravia bolo spôsobené trestným činom, môže do úvahy prichádzať aj premlčanie trestného stíhania. Skutočnosť, či skutok mal znaky trestného činu alebo nie, by bolo predmetom dokazovania v trestnom konaní, za tým účelom by bolo žiaduce, aby ste disponovali dostatočným a relevantným dôkazovým materiálom, ktoré by preukázali, že skutok by bol trestným činom neposkytnutia pomoci. Trestný zákon však stanovuje premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej trestnosť činu zaniká, a to je v prípade neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods.

Ak Vám v súvislosti s fyzickým útokom vznikli ďalšie zdravotné ťažkosti, ktorých náhradu ste si doteraz neuplatnili, v zmysle § 106 ods.

V prípade, že v odsudzujúcom rozsudku bola páchateľovi uložená aj povinnosť nahradiť Vám škodu spôsobenú na zdraví, máte k dispozícii 10 ročnú premlčaciu lehotu, v ktorej môžete Váš nárok vymáhať.

Špecifické situácie a príklady

Dopravné nehody

V prípade dopravných nehôd, ak ku neúmyselnej škode došlo 01.12.2009 (začiatok plynutia objektívnej lehoty), objektívna 3-ročná lehota uplynie 01.12.2012. Ak sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá povedzme dňa 01.01.2012 (začiatok plynutia subjektívnej lehoty), má čas najneskôr do 01.12.2012, aby uplatnil nárok na náhradu škody, napriek tomu, že inak by subjektívna lehota mala trvať 2 roky a uplynúť až 01.01.2014. Keďže však subjektívna lehota nemôže plynúť po uplynutí objektívnej, musí sa skončiť 01.12.2012, t.j.

Náhrada škody spôsobenej štátom

Škoda vzniknutá v dôsledku nesprávneho nakladania s vecami postihnutými trestom prepadnutia majetku, je škodou spôsobenou rozhodnutím o treste podľa § 6 zákona č. 55/1969 Zb., a nie škodou spôsobenou nesprávnym úradným postupom podľa § 18 cit.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Náhrada škody a Obchodný zákonník

Pri práve na náhradu škody podľa § 268 začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď sa právny úkon stal neplatným. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri ro …

Náhrada škody a lekárske ošetrenie

V prípade, že Vám v trestnom konaní nebola priznaná náhrada škody v presnej výške, musíte si náhradu škody na zdraví uplatniť na civilnom súde. Pre vyčíslenie náhrady škody na zdraví je potrebné nechať si vypracovať lekársky posudok o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. V predmetnom lekárskom posudku lekár zhodnotí všetky Vaše zranenia a vrátane psychických ťažkostí. Každý priznaný bod podľa druhu poškodenia zdravia, je ohodnotený určitou sumou, ktorá tvorí súčasť náhrady škody na zdraví.

Judikatúra

Prax našich najvyšších súdnych autorít takéto jednoznačné stanovisko - ktoré by sa dalo považovať za ustálené - doteraz nezaujala.

tags: #premlčanie #náhrady #škody