Premlčanie definícia a vplyv na vedomosť o udalosti

Vymožiteľnosť práva je dlhodobo aktuálnou témou v politickom diskurze, avšak jej podstata ostáva často prehliadaná. V tomto kontexte sa zameriame na premlčanie, jeho definíciu a vplyv na vedomosť o udalosti, s dôrazom na oblasť náhrady škody za smrť blízkej osoby.

Vymožiteľnosť práva a jej súvislosti

Vymožiteľnosť práva, správnejšie vymáhateľnosť práva, je kľúčová pre fungovanie spravodlivosti. Po efektívnej vymáhateľnosti volajú podnikatelia, banky, poisťovne, politici a jednotlivci. Spravodlivosť, ktorú prinášajú súdne rozhodnutia, však nie je vždy úplná, pretože neúspešná strana často odmieta prijať zodpovednosť. Vtedy nastupuje štátne donútenie prostredníctvom exekúcie.

Exekúcie a legislatívne zmeny

Pojem exekúcie v politickom diskurze často mení svoj význam, pričom prevláda snaha chrániť voličov pred „krutými exekútormi“. To sa prejavuje v legislatíve a činnosti orgánov výkonnej moci. Slovenská právna úprava osobného bankrotu patrí medzi najpriaznivejšie v EÚ, pričom väčšina osobných bankrotov končí zastavením pre nedostatok majetku. Skúmanie poctivého zámeru dlžníka je na iniciatíve a nákladoch veriteľa. Obmedzila sa dĺžka trvania bezúspešnej exekúcie na 30 mesiacov u právnických osôb a 5 rokov u fyzických osôb. Zákonom č. 233/2019 Z. z. sa zastavila väčšina starých exekúcií začatých pred 1. januárom 2004.

Súčasný stav a plánované zmeny

Súčasný Exekučný poriadok je rozdrobený početnými novelizáciami, čo umožňuje dlžníkom zneužívať jeho nedostatky. Programové vyhlásenie súčasnej vlády sľubuje exekučnú amnestiu, ktorá by mohla urobiť nároky vymáhané verejnoprávnymi inštitúciami nevymáhateľnými, ak dlžník zaplatí určenú časť. Ministerstvo spravodlivosti prichádza aj so zmenou nariadenia vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Zrážky zo mzdy a ich úprava

Exekúcia zrážkami zo mzdy je popri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu povinného najčastejší spôsob vedenia exekúcie. Systém tretinových zrážok, ktorý platí od roku 1881, umožňuje zraziť pre neprednostnú pohľadávku jednu tretinu a pre prednostnú pohľadávku dve tretiny príjmu povinného. Limitácia postihnuteľnej sumy sa realizuje vo dvoch rovinách, pričom výpočet základnej nepostihnutej sumy je viazaný na úroveň životného minima.

Prečítajte si tiež: Premlčanie a jeho dopad

Obchádzanie exekúcií a navrhované zmeny

Súdni exekútori sa stretávajú s rôznymi formami obchádzania ustanovení Exekučného poriadku, ako je simulovanie podnikania, vyplácanie zamestnancov „na ruku“ a rozdelenie pracovného pomeru. Exekučné zrážky zo mzdy príliš nezaťažujú dlžníkov s najnižším príjmom, ale až tých, ktorých čistý príjem výrazne presahuje sumu 545,15 EUR.

Návrh novelizácie nariadenia počíta so zvýšením základnej sumy zo 100% na 140% zo životného minima a zvýšením sumy, od ktorej sa zvyšok čistej mzdy zráža bez obmedzenia, na 80 % priemernej mesačnej mzdy. Cieľom je motivovať povinných zaradiť sa na trh práce a uspokojiť pohľadávky oprávnených za súčasného zachovania príjmu povinného.

Kritika a porovnanie s Českou republikou

Argumentácia o zvýšení vymáhateľnosti niektorých pohľadávok je problematická a nie je empiricky podložená. V Českej republike došlo k zásadnému zvýšeniu základnej sumy a sumy, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia, avšak hypotéza, na ktorej je zmena nariadenia založená, nebola overená. Dôležitou skutočnosťou je, že sa zmena výšky nepostihnuteľnej sumy netýka zrážok exekúcií prednostných pohľadávok.

Dôsledky zmien a odporúčania

Neuváženou úpravou rozsahu zrážok sa môže zvýšiť počet dlžníkov, ktorým nemožno vykonať žiadnu zrážku a majú prakticky exekučnú imunitu. Vytvorenie skupiny nepostihnuteľných dlžníkov môže mať za následok stratu viery veriteľov vo funkciu a efektivitu vynucovania práva. Zmena nariadenia bude mať vplyv aj na zamestnávateľov.

Právnu úpravu rozsahu zrážok by bolo treba riešiť komplexne v Exekučnom poriadku, pričom by sa mala zohľadniť administratívna záťaž zamestnávateľov, zložitosť výpočtu zrážok a rozdiely medzi prednostnými a ostatnými pohľadávkami. Dôležitým faktorom pre úpravu nariadenia by mali byť dopady na nízkopríjmové domácnosti a domácnosti ohrozené chudobou.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Vplyv pandémie a postoj UIHJ

Pod vplyvom rodiacej sa krízy spôsobenej pandémiou nemôžeme rezignovať na účinné vynucovanie práva. Fungujúci výkon rozhodnutia nám môže pomôcť krízu prekonať a vyhnúť sa mnohým zásadným problémom. UIHJ varuje pred prijímaním unáhlených riešení, ktoré by mohli ohroziť snahy štátov o odvrátenie možnej ekonomickej krízy.

Odporovateľnosť právnych úkonov

Veriteľ sa môže brániť proti konaniu dlžníka, ktorý „prepisuje" majetok na deti alebo manželku, pomocou inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov.

Princíp a podstata odporovateľnosti

Konanie dlžníka, ktorým chce znemožniť alebo sťažiť uspokojenie pohľadávok veriteľov, nie je v súlade so zákonom. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu dlžníka a domáhať sa žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon je voči veriteľovi právne neúčinný. Takáto žaloba sa volá odporovacia žaloba. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu nastáva stav relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu.

Účel a dôsledky odporovateľnosti

Inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť veriteľovi domôcť sa v exekúcii uspokojenia pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Rozhodnutie súdu, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Návrh na vykonanie exekúcie v takomto prípade smeruje proti tomu, s kým, alebo v koho prospech dlžník právny úkon urobil.

Neplatnosť vs. neúčinnosť

Ak sa vysloví neplatnosť právneho úkonu, jeho právne účinky vôbec nenastávajú. Pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Neplatnosť právneho úkonu „má prednosť" pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Konanie o odporovacej žalobe

Konanie o odporovacej žalobe môže začať len na návrh, pričom predmetom súdneho konania nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Samotný dlžník nie je účastníkom konania. Odporovacia žaloba musí obsahovať určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu.

Vymáhateľná pohľadávka

Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Pre uplatnenie odporu je z tohto hľadiska významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie. Vymáhateľná pohľadávka je taká, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

Rôzne názory na vymáhateľnosť

Najvyšší súd Českej republiky zastáva názor, že vymáhateľnou pohľadávkou sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou exekúcie, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu.

Ukrátenie uspokojenia pohľadávky

Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka.

Lehoty na uloženie pokuty

V kontexte verejného obstarávania je dôležité venovať pozornosť lehotám na uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu.

Režimy lehôt na začatie konania

Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Kombinácia subjektívnej lehoty s objektívnou lehotou v režime preklúzie zabezpečuje právnu istotu. Druhý režim obsahuje výlučne subjektívnu prekluzívnu lehotu, a to s obmedzením, že ÚVO sa musí dozvedieť o porušení ZVO až v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzatvorení zmluvy.

Narušenie princípu právnej istoty

Vyššie uvedené skutočnosti je podľa názoru autorov možné označiť za významne narušujúce princíp právnej istoty, a to zvlášť s poukazom na to, že dokonca aj spoločensky závažnejšie a škodlivejšie konania, ktoré sú svojou intenzitou trestnými činmi, majú svoj režim premlčania.

Porovnanie s Českou republikou

Režim sankcionovania správnych deliktov v oblasti porušenia pravidiel vo verejnom obstarávaní je v Českej republike položený na odlišnej filozofii. V súčasnom nastavení českého ZZVZ teda lehotu na vyvodenie zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu predstavuje objektívna lehota v trvaní 5 rokov odo dňa spáchania správneho deliktu, v kombinácii s prerušením premlčacej doby za súčasného stanovenia tzv. finálneho termínu 10 rokov odo dňa spáchania správneho deliktu.

Závery a odporúčania

Autori tohto príspevku za to, že oba tieto režimy sú z pohľadu základných princípov právneho štátu vhodnejšie a adekvátnejšie ako režim, ktorý je vyjadrený v § 182 ods. Autori tohto príspevku záverom vyjadrujú svoje presvedčenie, že verejný záujem na sankcionovaní porušenia ZVO nemôže nad primeranú mieru zasahovať do zásady právnej istoty.

Ochrana spotrebiteľa a princípy práva

V súčasnosti sa venuje zvýšená pozornosť ochrane spotrebiteľa, čo dokazuje aj zvýšená aplikačná činnosť súdov Slovenskej republiky v tejto oblasti.

Ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany

Podstata ochrany spotrebiteľa spočíva najmä v tom, že zákony, ktoré upravujú túto problematiku, sú koncipované na báze ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Osobitnú pozornosť si zaslúži najmä ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je dodávateľ povinný zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd určil za neplatnú.

Princíp „práva patria bdelým“ vs. ochrana spotrebiteľa

Jedným zo základných princípov právneho poriadku je princíp „práva patria bdelým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Najvyšší súd SR sa kolíziou ochrany spotrebiteľa s uvedeným princípom zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach.

Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach potvrdil správnosť a zákonnosť rozhodnutí okresných a krajských súdov, ktoré považovali rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky za materiálne nevykonateľný, keďže rozhodcovská doložka, tvoriaca súčasť formulárovej zmluvy alebo všeobecných obchodných podmienok, nebola individuálne dojednaná.

Princíp, že práva patria bdelým, je v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí súdov v spotrebiteľskom práve prekonaný práve ochranou spotrebiteľa.

Zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“ vs. ochrana spotrebiteľa

Vyvrátiteľná domnienka znalosti zákonov sa považuje za všeobecne uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva. Vo svojom rozhodnutí sa Najvyšší súd SR zaoberal práve kolíziou ochrany spotrebiteľa so zásadou „ignorantia iuris non excusat“ a konštatoval, že zásada „neznalosť zákona neospravedlňuje“ musí v spotrebiteľských vzťahoch ustúpiť ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany.

Náhrada za smrť blízkej osoby

Smrť blízkej osoby je traumatizujúca udalosť, ktorá môže viesť k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

Právo na ochranu osobnosti po smrti

Podľa § 15 OZ po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom. Ide o neoprávnený zásah práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby.

Zásah do práva na súkromný a rodinný život

Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave uvádza, že medzi fyzickými osobami existujú vzájomné sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. V takomto prípade nie je morálna satisfakcia postačujúca a pozostalí majú právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy

Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa líši podľa okolností prípadu. Súdy pri rozhodovaní berú do úvahy niekoľko faktorov, napr. či subjekt, ktorý je zodpovedný za smrť osoby spôsobil smrť úmyselne alebo z nedbanlivosti, do akej miery došlo k narušeniu, resp. zásahu do práva na rodinný a súkromný život a finančná situácia zodpovednej osoby.

Právo na život a jeho ochrana

Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Právo na život patrí bezpochyby spomedzi všetkých ľudských práv medzi tie najvýznamnejšie. Je ultimátnou hodnotou, ktorú sa štáty prijatím medzinárodných dohovorov o ochrane základných práv a slobôd a následnou transformáciou do ústavného systému zaviazali garantovať a ochraňovať pred nezákonnými zásahmi tretích osôb ale aj štátu samotného.

Neoprávnený zásah a právne následky

Neoprávneným, resp. protiprávnym zásahom môže byť ako konanie tak aj nekonanie iného subjektu, ktoré je v rozpore s platným právom na území daného štátu a v danom čase. O protiprávny zásah nepôjde vtedy ak iná fyzická osoba plní svoju povinnosť alebo využíva svoje právo. V prípade ak subjekt nekoná v súlade s platným právom, vznikajú právne následky, a teda povinnosť znášať negatívne následky svojho konania/správania. Vzniká tu teda právna zodpovednosť.

Ujma a jej rozdelenie

Ujma sa klasicky rozčleňuje na ujmu materiálnu (majetkovú) a nemajetkovú ujmu. Š Táto hodnota nie je možná peniazmi oceniť, pretože ich nie je možné zmerať alebo jednoznačne určiť ich hodnotu. V prípade ak dôjde zásahu do ktorejkoľvek z vyššie spomenutých hodnôt jedná sa o nemajetkovú ujmu.

Primerané zadosťučinenie

Na to aby mala osoba, ktorej bola spôsobená ujma nárok na primerané zadosťučinenie, musí existovať bezprostredný vzťah medzi neoprávneným konaním (zásahom) subjektu a škodlivým následkom (kauzálny nexus), v tomto prípade spôsobenou nemajetkovou ujmou. Primeraným zadosťučinením sa rozumie určitá morálna satisfakcia, napr. verejné ospravedlnenie, či odsúdenie v trestnom konaní.

Príklady rozhodovania súdov

Prvostupňový súd skonštatoval, že išlo o značný zásah do práva na rodinný a súkromný život, pretože následkom zrážky zomrela súčasne manželka aj syn odporcu, čo mu spôsobilo nesmiernu traumu. 23 000,-€.

Zodpovednosť za spôsobenie ujmy

Podľa platného práva SR platí, že fyzická osoba je deliktuálne spôsobilá, čiže spôsobilá na protiprávne konanie dosiahnutím 14 roku života v trestných veciach a 15 roku života v oblasti správneho práva. Ak sa teda fyzická osoba dopustí protiprávneho konania a spĺňa zákonom stanovené podmienky deliktuálnej spôsobilosti je zodpovedná za následky svojich činov, resp. tohto konania.

Ak sa protiprávneho konania dopustila právnická osoba, za vzniknutú škodu zodpovedá právnická osoba. Osoby, ktoré boli v rámci pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu poverené právnickou osobou na výkon určitej činnosti, nezodpovedajú za vzniknutú škodu.

Premlčanie a náhrada nemajetkovej ujmy

Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vo všeobecnosti platí, že premlčaním právo oprávneného subjektu nezaniká, len sa oslabuje. Krajského súdu v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ).

tags: #premlčanie #definícia #a #vplyv #na #vedomosť