Premlčanie: Definícia, Úprava a Zmeny v Novom Občianskom Zákonníku

Úvod

Premlčanie je právny inštitút, ktorý ovplyvňuje vymáhateľnosť práv a nárokov. V tomto článku sa pozrieme na definíciu premlčania, jeho právnu úpravu a hlavné zmeny, ktoré prináša návrh nového Občianskeho zákonníka.

Čo je premlčanie?

Premlčanie nastáva, keď márne uplynie zákonom stanovený čas na vykonanie práva, teda jeho uplatnenie na súde. Ak veriteľ v tomto čase neuplatní svoje právo voči dlžníkovi na súde, právo sa premlčí. Dlžník sa potom môže brániť námietkou premlčania, čo vedie k zániku súdnej vymáhateľnosti práva, nie však k zániku samotného práva.

Právna úprava premlčania

Právna úprava premlčania je obsiahnutá vo viacerých zákonoch, pričom pre podnikateľov je najdôležitejšia úprava v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. V súčasnosti je premlčanie upravené osobitne pre občianskoprávne a obchodnoprávne vzťahy.

Premlčanie podľa Občianskeho zákonníka

Podľa Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva okrem vlastníckeho práva. Všeobecná premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvýkrát vykonať, teda uplatniť na súde podaním žaloby. Akákoľvek dohoda strán o dlhšej alebo kratšej premlčacej dobe, než akú ustanovuje zákon, je neplatná. Pri rôznych právach sú dĺžky premlčacej doby a okamihy začiatku ich plynutia upravené odlišne.

Premlčanie podľa Obchodného zákonníka

Obchodný zákonník upravuje premlčanie v podnikateľských vzťahoch. Podľa neho podliehajú premlčaniu všetky práva zo záväzkových (zmluvných) vzťahov okrem práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Naopak, nepodliehajú mu nemajetkové práva, ako napríklad právo k obchodnému menu alebo obchodnému tajomstvu. Všeobecná premlčacia doba je štvorročná. Pri osobitných právach je dĺžka premlčacej doby rôzna. Obchodný zákonník umožňuje predĺženie premlčacej doby na základe písomného vyhlásenia, avšak celková premlčacia doba nesmie byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala plynúť po prvý raz. Skrátenie premlčacej doby je možné iba pri premlčaní pri zmluve o budúcej zmluve.

Prečítajte si tiež: Premlčanie a jeho dopad

Premlčanie v Novom Občianskom Zákonníku

Nový Občiansky zákonník, ktorý je v legislatívnom procese, navrhuje výrazné zjednodušenie právnej úpravy premlčania zjednotením režimu občianskoprávneho a obchodnoprávneho premlčania vrátane premlčacích lehôt.

Predmet premlčania budú nároky

Premlčaniu budú podliehať len majetkové nároky a nároky, o ktorých to ustanoví zákon, teda nie subjektívne práva ako také. Po novom teda nebude podliehať premlčaniu právo, ktoré nebude mať podobu nároku (napr. právo realizovať určitý právny úkon - právo odstúpiť od zmluvy). Premlčaniu tak budú podliehať len nároky. Nový Občiansky zákonník považuje nárok za právo domáhať sa plnenia zo záväzku, t. j. právo jednej určitej osoby požadovať od druhej určitej osoby, aby niečo konala alebo opomenula (nekonala). Nárok sa premlčí uplynutím premlčacej lehoty. Z hľadiska terminológie sa pojem premlčacia doba mení za pojem premlčacia lehota.

Všeobecná premlčacia lehota bude trojročná

Pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy sa navrhuje jednotná trojročná všeobecná premlčacia lehota. Táto dĺžka premlčacej lehoty (3 roky) sa však bude uplatňovať len vtedy, ak pre konkrétny nárok nebude ustanovená alebo dohodnutá iná dĺžka.

Dohoda o premlčacej lehote: Skrátenie a predĺženie

Zmluvné strany si budú môcť písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu než je zákonom ustanovená všeobecná trojročná premlčacia lehota, no najmenej 1 rok a najviac 10 rokov. Premlčaciu lehotu nebude možné písomnou dohodou skrátiť pod 1 rok ani ju predĺžiť nad 10 rokov.

Začiatok premlčacej lehoty sa v zásade nemení

Východiskom pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je aktuálne platný Občiansky zákonník. V novom znení sa uvádza, že premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, keď možno nárok prvýkrát dôvodne uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak. Taktiež pri nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď možno takýto nárok prvýkrát vykonať, ak nebude ustanovené inak.

Prečítajte si tiež: Ako premlčanie ovplyvňuje vedomosť

Účinky premlčania budú výslovne upravené

Nový Občiansky zákonník jednoznačne určí, že uplynutím premlčacej lehoty sa nárok premlčí. Na rozdiel od aktuálne platnej právnej úpravy výslovne vymedzí následok premlčania, a to, že po premlčaní nároku bude môcť povinná osoba (napr. dlžník alebo ručiteľ) odmietnuť plniť. Avšak nebude sa môcť z dôvodu premlčania domáhať vrátenia plnenia.

Premlčanie práva/nároku na náhradu škody podľa aktuálnej a novej právnej úpravy

Aktuálne platný Občiansky zákonník a tiež Obchodný zákonník rozlišujú pri premlčaní práva na náhradu škody subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu.

Aktuálna právna úprava

Podľa teraz platného Občianskeho zákonníka je subjektívna premlčacia doba dvojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná (pri škode spôsobenej úmyselne až desaťročná) a plynie odo dňa, keď došlo k vzniku škody (to neplatí pri škode na zdraví).

Podľa aktuálne platného Obchodného zákonníka je pri náhrade škody subjektívna premlčacia doba štvorročná (ako všeobecná premlčacia doba) a rovnako plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu. Objektívna premlčacia doba je najviac desaťročná a plynie odo dňa, keď došlo k vzniku škody.

Nová právna úprava

Nový Občiansky zákonník bude vychádzať z koncepcie aktuálnej právnej úpravy a taktiež bude rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu nároku na náhradu škody, a to spoločne pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy. Subjektívna premlčacia lehota bude trojročná (ako všeobecná premlčacia lehota) a bude plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia lehota bude desaťročná a začiatok jej plynutia bude, rovnako ako teraz, viazaný na deň vzniku škody (okrem nároku na náhradu škody na zdraví alebo nároku na náhradu škody pri usmrtení).

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Príklad na subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu/lehotu:

Adam mal zaparkované auto na parkovisku pred bytovkou a dňa 15.5.2025 mu ho niekto poškodil (oškrel). Túto škodu si však všimol až 30.5.2025, kedy zistil, že ju neúmyselne spôsobil jeho sused Juraj. Subjektívna premlčacia doba/lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody začala Adamovi plynúť dňa 30.5.2025 (t. j. odo dňa keď sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá) a uplynie za 3 roky dňa 30.5.2028. Objektívna premlčacia doba/lehota začala plynúť Adamovi už 15.5.2025 (t. j. odo dňa vzniku škody) a uplynie za 10 rokov dňa 15.5.2035.

Účel právnej úpravy premlčania

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva.

Premlčanie - definícia a podstata

Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.

Prečo niečo ako „premlčacia doba“ vôbec existuje?

Vysvetlenie vzniku inštitútu premlčania je celkom jednoduché: pre veriteľov vykonáva funkciu „poháňača“, aby na svoje pohľadávky nezabúdali a čo najskôr ich uplatnili u svojich dlžníkov. Čím viac času od vzniku práva na zaplatenie uplynie, tým zložitejšie je jeho dokazovanie. Preto inštitút premlčania má za úlohu predísť zložitým sporom, pri ktorých by dokazovanie jednej či druhej strany bolo komplikované a tým aj rozhodnutie súdu náročné.

Ak ide o premlčanie podľa Občianskeho zákonníka, uplynutím premlčacej doby dôjde k oslabeniu práva veriteľa, ktorý sa domáha úhrady svojej pohľadávky. Ide o oslabenie práva z dôvodu, že súd na premlčanie prihliadne iba v prípade, ak dlžník premlčanie namietne, v takom prípade nárok veriteľovi neprizná. Ak by dlžník nenamietal, súd právo veriteľovi prizná.

tags: #premlcanie #definicia