Nevyplatenie mzdy a odstupného: Trestnoprávne aspekty a možnosti riešenia

V časoch ekonomických ťažkostí sa čoraz častejšie stretávame s prípadmi, keď zamestnávatelia nevyplácajú svojim zamestnancom mzdu alebo odstupné. Tento článok sa zameriava na trestnoprávny dosah takéhoto konania a na možnosti, ktoré má zamestnanec k dispozícii, ak mu zamestnávateľ nevyplatí mzdu alebo odstupné.

Problém nevyplatenej mzdy: Prípadová štúdia

Zaoberali sme sa prípadom zamestnanca, ktorý vyhral súdny spor o nevyplatenie mzdy. Podľa rozsudku mu mal zamestnávateľ vyplatiť takmer 7 tisíc eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po uplynutí tejto lehoty právny zástupca zamestnávateľa zamestnancovi odkázal, aby si svoju pohľadávku prihlásil do reštrukturalizácie. Je takýto postup v poriadku? Na koho sa ešte zamestnanec môže obrátiť, ak súdny spor právoplatne vyhral?

Ak sa zamestnávateľ v zákonnej lehote neodvolal, rozsudok nadobudol právoplatnosť a uplynutím trojdňovej lehoty nadobudol aj vykonateľnosť. Situáciu však pre daného zamestnanca komplikuje fakt, že jeho zamestnávateľ je podľa všetkého v reštrukturalizácii. Ak bola totiž dlžníkovi povolená reštrukturalizácia, tak pohľadávky voči nemu by sa mali primárne uspokojovať v rámci prebiehajúcej reštrukturalizácie. Zamestnanec počas reštrukturalizácie dlžníka (zamestnávateľa) nemá možnosť podať exekučný návrh, ktorý by viedol k uspokojeniu jeho pohľadávky v rámci exekúcie. Zamestnanec je preto v situácii, kedy si svoju súdom priznanú pohľadávku voči dlžníkovi - zamestnávateľovi musí uplatniť v rámci reštrukturalizácie prihláškou, pretože v opačnom prípade sa svojich nárokov nedomôže.

Pokiaľ by bol dlžník (zamestnávateľ) v konkurze a nie v reštrukturalizácii, zamestnanec by sa mohol domáhať dávky z garančného poistenia. Na to, aby mal zamestnanec nárok na dávku garančného poistenia, je potrebné, aby bol zamestnávateľ považovaný za platobne neschopného aj z pohľadu garančného poistenia. Takáto platobná neschopnosť vzniká doručením návrhu na vyhlásenie konkurzu na zamestnávateľa na príslušný konkurzný súd.

Trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného

Trestný zákon v ustanovení § 214 upravuje trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného. Trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného sa dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Páchateľom tohto trestného činu je špeciálny subjekt, ktorým je štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom alebo ich prokurista.

Základnou skutočnosťou skutkovej podstaty tohto trestného činu je existencia nároku zamestnanca na vyplatenie mzdy, náhrady mzdy, platu a pod. a nevyplatenie mu mzdy, jej náhrady, platu, inej odmeny za prácu alebo odstupného v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal zamestnávateľ peňažné prostriedky na výplatu a tieto nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie svojej činnosti.

Nevyhnutnými potrebami na prevádzku sa rozumejú napríklad platby za suroviny, energie, telefóny, nájom, teda v zásade tie výdavky, ktorých výpadok by výrazným spôsobom ovplyvnil podnikateľskú činnosť a chod firmy. Pod opatreniami smerujúcimi k zmareniu vyplatenia finančných prostriedkov je potrebné rozumieť úmyselné odlievanie peňazí z firmy napríklad spriazneným spoločnostiam, ďalej napríklad nákup potrieb, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné k podnikaniu a pod.

Sankcie a účinná ľútosť

Podľa ust. § 214 ods. 1 Trestného zákona, zamestnávateľ, ktorý nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktoré má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, dopúšťa sa trestného činu, za ktorý mu hrozí trest odňatia slobody až na tri roky. Pokiaľ zamestnávateľ spôsobil takýmto konaním väčšiu škodu (tzn. viac ako 26.600 eur), hrozí mu trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.

Trestnosť trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona zaniká vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu. Zamestnávateľ musí zamestnancovi takto dodatočne zaplatiť v celom rozsahu, inak nedôjde k naplneniu zákonných podmienok účinnej ľútosti, a trestné konanie bude môcť voči zamestnávateľovi začať, resp. pokračovať. Pokiaľ zamestnávateľ nevyužije účinnú ľútosť a zamestnancove nároky nevyplatí, zamestnanec si môže svoje nároky uplatniť ako náhradu škody v trestnom, tzv. adhéznom konaní.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Možnosti zamestnanca pri nevyplatení mzdy

Ak Vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, odstupné alebo iné peňažné nároky, situáciu určite nenechajte len tak a bráňte sa. Podľa ust. § 118 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce platí, že zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V ďalších ustanoveniach Zákonníka práce sú upravené prípady, kedy je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi náhradu mzdy (napr. za sviatok, dovolenku), odstupné alebo odchodné, cestovné náhrady a pod.

1. Okamžité skončenie pracovného pomeru: Pokiaľ si zamestnávateľ nesplní svoje peňažné povinnosti voči zamestnancovi napr. nevyplatením mzdy, zamestnanec má právo okamžite skončiť pracovný pomer podľa ust. § 69 ods. 1) písm. b) Zákonníka práce. Dôležité je aj to, že v zmysle ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, a to bez toho, aby musel pracovať.
2. Uplatnenie nárokov priamo voči zamestnávateľovi: V tomto prípade, ak zamestnanec disponuje relevantnými dôkazmi potvrdzujúcimi, že mu mzda nebola vyplatená, odporúčam podať návrh na súd vo forme platobného rozkazu, ktorý predstavuje zrýchlený spôsob súdneho konania. V prípade úspechu v tomto konaní, trovy konania, t.j. i zaplatený súdny poplatok bude musieť zaplatiť zamestnancovi zamestnávateľ.
3. Trestné oznámenie: Podanie trestného oznámenia pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného v zmysle § 214 Trestného zákona. Trestné oznámenie je možné podať písomne ale i ústne do zápisnice na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru príp. na prokuratúre. Odporúčam však podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. V prípade, že by z nejakého dôvodu nebola naplnená skutková podstata tohto trestného činu, vyhnete sa trestnému konaniu voči Vašej osobe pre trestný čin krivého obvinenia.
4. Podanie sťažnosti, resp. písomnú žiadosť na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne je možné podať v lehote do 60 dní od vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo od dňa skončenia pracovnoprávneho vzťahu.

Inšpektorát práce

Záverom tiež možno spomenúť právo zamestnanca na podanie podnetu na príslušný inšpektorát práce. Inšpektorát práce nemá vo svojej kompetencii vymáhanie dlžnej mzdy pre zamestnanca, nemá právomoc donútiť zamestnávateľa doplatiť zamestnancovi jeho nevyplatenú mzdu. Pokiaľ ide o samotného zamestnávateľa, žiadajte o preplatenie nadčasových hodín za vami uvedené obdobie, a v prípade, že tak neurobí, súčasne oznámte, že vec dávate na inšpektorát práce, ako aj na súd. Uvádzame tiež, že inšpektorát práce peniaze vám nevymôže a preto zrejme vec skončí na súde.

Zánik trestnosti a premlčacia doba

Pri oboch trestných činoch, t.j. pri trestnom čine nezaplatenia dane a poistného ako aj pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného trestný zákon umožňuje akési zbavenie sa viny s tým, že zaniká trestnosť za takéto konanie. Trestnosť trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona zaniká vtedy, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil najneskôr do 60 dní od dokonania trestného činu.

Dôsledkom premlčania trestného stíhania je zánik trestnosti skutku vo vzťahu ku konkrétnej osobe páchateľa, v dôsledku čoho trestné stíhanie tejto osoby musí byť zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku pre neprípustnosť trestného stíhania [§ 9 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku].

Zmeny v trestnom zákone a ich dopad na premlčacie lehoty

Pre všetky trestné činy spáchané do účinnosti návrhu novely TZ, pri ktorých sa po účinnosti novely TZ bude meniť právna kvalifikácia „smerom dole” v dôsledku nových hraníc škody/rozsahu, ale aj zmiernenia trestných sadzieb pri trestných činoch majetkových a hospodárskych a korupcii a osobitne v množine prípadov, kde z obzvlášť závažného zločinu (OZZ) alebo ZLOČINU bude iba PREČIN (skutky so škodou/rozsahom od 133.000 až do 350.0000, resp. pri korupcii od 133.000 až do 700.0000), bude okrem podstatne nižšej trestnej sadzby, zásadne skrátená aj premlčacia doba na 5 rokov, resp. na 3 roky. Aby jej plynutie bolo prerušené, musí dôjsť v premlčacej dobe k právoplatnému odsúdeniu za nový skutok s rovnakou alebo prísnejšou trestnou sadzbou spáchaný v premlčacej dobe. Takéto pravidlá zabezpečia zánik trestnosti viacerých závažných majetkových, hospodárskych a korupčných káuz spáchaných pred účinnosťou navrhovanej novely TZ.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Mnohé skutky obzvlášť závažnej majetkovej a hospodárskej kriminality v rozmedzí škody od 133.000 až do 350.000 eur (od 133.000 ide podľa doterajšej úpravy o veľkú škodu/rozsah) trestné stíhané ako obzvlášť závažné zločiny (OZZ) s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody (TOS) 10 až 15 rokov budú po schválení novely TZ už len PREČINMI s trestnou sadzbou TOS 6 mes. až 3 roky, resp. 1 až 5 rokov s týmito dôsledkami: premlčacia doba 3 roky, resp. 5 rokov.

tags: #premlčanie #trestného #činu #nezaplatenia #mzdy #a