
Notárska úschova predstavuje dôležitý právny inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie plnenia záväzkov v situáciách, keď je to bežným spôsobom komplikované alebo nemožné. Tento článok sa venuje podstate notárskej úschovy, jej využitiu, podmienkam a právnej úprave.
Notárska úschova je forma úschovy hnuteľných vecí, listín alebo peňazí u notára, ktorý s nimi nakladá v súlade s dohodnutými podmienkami. Právne je upravená zákonom č. 323/1992 Zb. a zákonom č. 161/2015 Z. z. Notársky poriadok, ktorý stanovuje, že konanie vo veciach notárskych úschov je notárskou činnosťou. Notár prijíma do úschovy veci na základe žiadosti osoby (zložiteľa) a o prijatí veci spíše notársku zápisnicu.
Notárska úschova sa využíva v rôznych situáciách, najmä vtedy, keď dlžník nemôže splniť svoj záväzok priamo veriteľovi. Typické prípady sú:
Dôležité je zdôrazniť, že notársku úschovu nemožno využiť, ak môže dlžník riadne plniť svojmu veriteľovi. Musí existovať prekážka na strane veriteľa, pre ktorú nemôže dlžník svoj záväzok riadne a včas splniť.
Notársky poriadok rozlišuje niekoľko druhov úschov:
Prečítajte si tiež: Zmluva o úvere a notárska zápisnica
Bežným príkladom využitia notárskej úschovy je kúpa nehnuteľnosti. Kupujúci zloží časť kúpnej ceny do notárskej úschovy. Podmienkou pre vyplatenie peňazí predávajúcemu je zavkladovanie vlastníckeho práva kupujúceho do katastra nehnuteľností. Po splnení tejto podmienky notár bezodkladne prevedie prostriedky na účet predávajúceho. Týmto spôsobom je zabezpečená ochrana oboch strán. Predávajúci má istotu, že dostane zaplatené, a kupujúci, že získa vlastnícke právo k nehnuteľnosti.
Ustanovenia § 333 a nasl. Civilného mimosporového poriadku upravujú konania vo veciach notárskych úschov. Prvé dve konania sa však týkajú len námietok v prípade notárskych úschov na účely splnenia záväzku.
Notárske poplatky sú stanovené vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v platnom znení. Výška poplatku závisí od hodnoty predmetu úschovy a od rozsahu notárskych úkonov.
Ak sa notárovi nepodarí naložiť s predmetom úschovy v lehote do 10 rokov od jej zloženia, notár podá na súd podnet na začatie konania o prepadnutí predmetu úschovy v prospech štátu. To znamená, že ak notár nevydá vec veriteľovi, pretože si ju tento nepríde vyzdvihnúť, potom by ju podľa zákona nemal vrátiť znova dlžníkovi, ale mal by začať predmetné konanie. Ak teda notár podá návrh na súd na začatie konania o prepadnutí veci štátu, začne plynúť trojročná lehota, v ktorej ešte môže oprávnená osoba požiadať o vydanie predmetu úschovy a zabrániť tak prepadnutiu v prospech štátu. Ak žiadosť o vydanie predmetu úschovy nebude podaná v uvedenej lehote, príp. súd žiadosti nevyhovie, súd po uplynutí troch rokov od začatia konania rozhodne o prepadnutí predmetu úschovy v prospech štátu.
Okrem notárskej úschovy existujú aj iné možnosti úschovy, napríklad banková úschova. Rozdiel spočíva v tom, že notárska úschova je upravená zákonom a notár je povinný postupovať podľa zákona a notárskeho poriadku. Banková úschova je upravená zmluvou medzi bankou a klientom.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca: Uznanie dlhu notárskou zápisnicou
Okrem vyššie uvedených prípadov sa notárska úschova môže využiť aj pri zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas manželstva, ako to umožňuje Občiansky zákonník.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o dedičstve