
Inštitút premlčania je dôležitou súčasťou právneho poriadku, ktorá ovplyvňuje aj vlastnícke práva. Cieľom tohto článku je komplexne preskúmať premlčanie vlastníckeho práva, jeho podmienky a dôsledky, s prihliadnutím na aktuálnu právnu úpravu a pripravované zmeny v novom Občianskom zákonníku.
Premlčanie je právny inštitút, ktorého zámerom je zjednodušenie situácií v praxi. Jeho vznik má jednoduché vysvetlenie: pre veriteľov vykonáva funkciu „poháňača“, aby na svoje pohľadávky nezabúdali a čo najskôr ich uplatnili u svojich dlžníkov. V praxi by nebolo efektívne, keby si veritelia svoje pohľadávky nestrážili a uplatňovali ich u dlžníkov po 10, 20, či 30 rokoch. Taktiež, čím viac času od vzniku práva uplynie, tým zložitejšie je jeho dokazovanie.
Asi v každom dostupnom článku sa hneď na začiatku dozviete, že premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka tri roky. Samozrejme, v závislosti od prípadu sa dĺžka premlčacej doby môže líšiť. Vo všeobecnosti to znamená, že ak niekto nesplní svoj záväzok, môžete voči nemu predmetné právo uplatniť súdne v lehote väčšinou od 2 do 10 rokov. Ak nie je nárok alebo právo uplatnené v tomto čase, nezaniká, ale súd vám ho nemôže priznať.
Dôležitá je nielen samotná dĺžka premlčacej doby, ale aj presné stanovenie jej začiatku. Tiež je dôležité zdôrazniť, že niektoré nároky alebo práva môžu mať špeciálne podmienky týkajúce sa premlčania, ktoré sa líšia od bežného obdobia premlčania.
Ak sa ocitnete na súde na strane dlžníka, pričom veriteľ sa snaží od vás vymôcť svoju pohľadávku po uplynutí premlčacej doby, súd na skutočnosť, že premlčacia doba uplynula, bude prihliadať v prípade, že sa na túto skutočnosť odvoláte. Na premlčanie práva súd neprihliada, pokiaľ nie je v predmetnom konaní námietka premlčania uplatnená.
Prečítajte si tiež: Nahradenie prejavu vôle
Je dôležité si uvedomiť, že obrana premlčaním nie je automatická a musí byť uplatnené pred súdom - vznesením námietky premlčania. To znamená, že aj keď uplynulo určité časové obdobie, právo alebo nárok môže byť priznaný, ak protistrana včas nevznesie námietku premlčania.
Aj po uplynutí premlčacej doby môže dlžník svoj dlh dobrovoľne splatiť. Právo na uplatnenie nároku alebo práva premlčaním, ktoré nastáva po uplynutí určitého časového obdobia, síce nezaniká, ale v prípade vznesenia námietky premlčania protistranou, vám súd nemôže Vaše právo priznať.
Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vlastnícke právo nepremlčuje. To znamená, že ak ste vlastníkom nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, vaše právo vlastniť túto vec nezaniká uplynutím času. Toto ustanovenie má zásadný význam pre právnu istotu a ochranu vlastníkov.
Napriek tomu, že samotné vlastnícke právo sa nepremlčuje, premlčaniu podliehajú práva, ktoré obmedzujú vlastnícke právo, ako napríklad záložné právo a právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak je vec vlastníka zaťažená existujúcim vecným právom k cudzej veci, znamená to, že úplnosť jeho vlastníckeho práva je narušená.
Záložné právo, ktoré zabezpečuje pohľadávku veriteľa, sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Z ustanovenia §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka explicitne vyplýva, že sa nepremlčuje len vlastnícke právo. Záložné právo je síce vecné právo, nie je to však vlastnícke právo. Rovnako sa premlčalo aj záložné právo, ktoré zabezpečovalo pohľadávku developera.
Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku
Ustanovenie §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré uvádza, že záložné právo sa nepremlčuje skôr, ako zabezpečená pohľadávka znamená len toľko, že pokiaľ by napríklad došlo k spočívaniu premlčacej doby, neplynula by premlčacia doba ani v súvislosti so záložným právom.
Ak developer začne vykonávať dražbu, musí Vás o začatí výkonu dražby upovedomiť. Je veľmi dôležité, aby ste po začatí dražby čo najskôr vzniesli námietku premlčania záložného práva. Stačí ak opíšete situáciu, teda že pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje sa premlčala 31.12.2020 a záložné právo sa premlčalo 1.1.2021. Môžete predložiť fotokópiu zmluvy o zriadení prípojok a cesty, z ktorej pohľadávka developera vyplýva.
Ak by sa tak nestalo a dražba by pokračovala, je potrebné, aby ste podali návrh na súd a domáhali sa určenia, že záložné právo je nevykonateľné vzhľadom na to, že ste sa dovolali premlčania. Záložné právo totiž nezaniklo, ale je nevykonateľné. Preto si myslíme, že je správne domáhať sa určenia, že záložné právo je nevykonateľné a nie určenia, že záložné právo neexistuje. V praxi sme sa však stretli aj so žalobou o určenie neexistencie záložného práva, prípadne so žalobou o určenie, že záložné právo je premlčané.
Podobne ako pri záložnom práve, aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu podlieha premlčaniu. Premlčanie vecného bremena má za následok, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti sa môže domáhať jeho výmazu z katastra nehnuteľností.
V prípade, že niekto neoprávnene zasahuje do vášho vlastníckeho práva, môžete sa brániť žalobou o určenie vlastníckeho práva. Táto žaloba slúži na to, aby súd určil, že ste vlastníkom danej veci alebo nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody
Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa do katastra nehnuteľností zapisuje na základe notárskej zápisnice, ktorá okrem všeobecných náležitostí notárskej zápisnice musí obsahovať aj vyhlásenie účastníka, že splnil uvedené podmienky vydržania, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá aj vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená.
Vydržanie je spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pri ktorom musí byť splnených niekoľko podmienok:
Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu.
V novom Občianskom zákonníku, ktorý je v legislatívnom procese, sa navrhuje právnu úpravu premlčania výrazne zjednodušiť tým, že by malo dôjsť k zjednoteniu režimu občianskoprávneho a obchodnoprávneho premlčania vrátane premlčacích lehôt.
Premlčaniu budú podliehať len majetkové nároky a nároky, o ktorých to ustanoví zákon, teda nie subjektívne práva ako také. Subjektívnym právom je napríklad právo na vzdelanie, vlastnícke právo, ale taktiež aj právo na majetkový nárok.
Po novom teda nebude podliehať premlčaniu právo, ktoré nebude mať podobu nároku (napr. právo realizovať určitý právny úkon - právo odstúpiť od zmluvy). Premlčaniu tak budú podliehať len nároky. Nový Občiansky zákonník považuje nárok za právo domáhať sa plnenia zo záväzku, t. j. právo jednej určitej osoby požadovať od druhej určitej osoby, aby niečo konala alebo opomenula (nekonala). Záväzok je charakterizovaný ako akýkoľvek súkromnoprávny vzťah, z ktorého má veriteľ právo požadovať od dlžníka, aby niečo plnil, a dlžník má povinnosť to splniť. Napríklad premlčaniu bude podliehať majetkový nárok - právo na náhradu škody, právo na vydanie veci, právo na plnenie z kúpnej zmluvy (ak si kupujúci kúpil pozemok, má právo na to, aby mu ho predávajúci odovzdal). Nárok sa premlčí uplynutím premlčacej lehoty. Z hľadiska terminológie sa pojem premlčacia doba mení za pojem premlčacia lehota.
Pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy sa navrhuje jednotná trojročná všeobecná premlčacia lehota. Táto dĺžka premlčacej lehoty (3 roky) sa však bude uplatňovať len vtedy, ak pre konkrétny nárok nebude ustanovená alebo dohodnutá iná dĺžka.
Zmluvné strany si budú môcť písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu než je zákonom ustanovená všeobecná trojročná premlčacia lehota, no najmenej 1 rok a najviac 10 rokov. Nový Občiansky zákonník tak umožní stranám, aby si mohli dĺžku premlčacej lehoty skrátiť alebo predĺžiť s tým, že premlčacia lehota bude môcť byť min. 1 rok a max. 10 rokov. Upozornenie: Premlčaciu lehotu nebude možné písomnou dohodou skrátiť pod 1 rok ani ju predĺžiť nad 10 rokov.
Východiskom pre určenie začiatku plynutia premlčacej lehoty je aktuálne platný Občiansky zákonník. V novom znení sa uvádza, že premlčacia lehota začne plynúť odo dňa, keď možno nárok prvýkrát dôvodne uplatniť na súde, ak zákon neustanovuje inak. Taktiež pri nároku, ktorý sa neuplatňuje na súde, začne premlčacia lehota plynúť odo dňa, keď možno takýto nárok prvýkrát vykonať, ak nebude ustanovené inak.
Nový Občiansky zákonník jednoznačne určí, že uplynutím premlčacej lehoty sa nárok premlčí. Na rozdiel od aktuálne platnej právnej úpravy výslovne vymedzí následok premlčania, a to, že po premlčaní nároku bude môcť povinná osoba (napr. dlžník alebo ručiteľ) odmietnuť plniť. Avšak nebude sa môcť z dôvodu premlčania domáhať vrátenia plnenia.
Nový Občiansky zákonník bude vychádzať z koncepcie aktuálnej právnej úpravy a taktiež bude rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu nároku na náhradu škody, a to spoločne pre občianskoprávne i obchodnoprávne vzťahy. Subjektívna premlčacia lehota bude trojročná (ako všeobecná premlčacia lehota) a bude plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo musel dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia lehota bude desaťročná a začiatok jej plynutia bude, rovnako ako teraz, viazaný na deň vzniku škody (okrem nároku na náhradu škody na zdraví alebo nároku na náhradu škody pri usmrtení).
tags: #premlčanie #vlastníckeho #práva #podmienky