Premlčanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a súvisiace aspekty

Tento článok sa zaoberá problematikou premlčania v kontexte zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom zohľadňuje relevantné právne predpisy a judikatúru. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, vrátane rozdielov medzi premlčaním a preklúziou, plynutím premlčacích lehôt a špecifikami v obchodnom práve.

Úvod do problematiky premlčania

Premlčanie je právny inštitút, ktorý obmedzuje možnosť veriteľa vymáhať svoje právo na súde po uplynutí zákonom stanovenej doby. Dôležité je rozlišovať premlčanie od preklúzie. Pri preklúzii právo zaniká, zatiaľ čo pri premlčaní právo existuje naďalej, ale je oslabená jeho súdna vymáhateľnosť. Súd na preklúziu prihliada z úradnej moci, zatiaľ čo premlčanie musí dlžník namietať.

Premlčanie a zmluva o budúcej kúpnej zmluve

Zmluva o budúcej zmluve je upravená v § 50a Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia sa účastníci môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Zmluvou o budúcej zmluve sa teda strany dohodnú na inom zmluvnom vzťahu, ktorého podstatu a náležitosti vyplývajúce z OZ sú povinní uviesť v zmluve o budúcej zmluve.

V prípade, ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Náležitosti a platnosť zmluvy o budúcej zmluve

Vo všeobecnosti platí, že zmluva o budúcej zmluve musí obsahovať rovnaké náležitosti ako zmluva, ktorá má byť uzavretá v budúcnosti (t. j. zmluva, ktorej sa zmluva o budúcej zmluve týka). Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 42/2007 zo dňa 31.01.2008 tvrdí, že zmluva o budúcej zmluve sa vždy viaže na inú zmluvu, ktorá sa má na jej základe uzavrieť, v dôsledku čoho obsah i náležitosti zmluvy o budúcej zmluve závisia od toho, aká zmluva má byť uzavretá.

Prečítajte si tiež: Vaše práva pri premlčaní nároku na vrátenie invalidného dôchodku

Dohoda o budúcej zmluvy musí obsahovať všetky nevyhnutné obsahové a formálne náležitosti budúcej zmluvy a ako právny úkon musí tiež vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych úkonov stanoveným v ustanoveniach § 34 a nasl. Obč. zák. Ak chýba čo i len jedna z podstatných náležitostí dohody o budúcej zmluve ustanovených zákonom, má to za následok neplatnosť takejto dohody.

Premlčanie práva na uzavretie budúcej zmluvy

Ak nedôjde k uzavretiu hlavnej zmluvy do dohodnutej doby, môžu sa jej strany domáhať na súde rozhodnutia, ktorým vznikne tomu, kto odmieta splniť svoju povinnosť v zmysle zmluvy o budúcej zmluve, uzavrieť hlavnú zmluvu, napr. kúpnu zmluvu. V tomto prípade je dôležité dodržať jednoročnú lehotu na podanie žaloby, inak právo zanikne preklúziou.

Zánik práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve

Ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR tvrdí, že práva a povinnosti zo zmluvy o budúcej zmluve zanikajú uzavretím hlavnej zmluvy. Napríklad, ak strany uzavrú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorej predmetom je nehnuteľnosť, tak práva a povinnosti zanikajú uzavretím kúpnej zmluvy a vkladom do katastra nehnuteľností.

Všeobecné premlčacie lehoty

V občianskom práve je všeobecná premlčacia doba tri roky. Táto lehota platí pre väčšinu bežných nárokov podľa Občianskeho zákonníka - napríklad na vymáhanie dlhu zo zmluvy o pôžičke, zaplatenie kúpnej ceny, náhradu škody (ak zákon neustanovuje kratšiu lehotu), atď.

V obchodnom práve je všeobecná premlčacia doba štyri roky. Ak ide o obchodný vzťah (napr. medzi firmami), nároky sa premlčujú po štyroch rokoch, pokiaľ osobitný zákon neustanoví inak.

Prečítajte si tiež: Všetko o premlčaní nároku na náhradu škody

Dôležité je, že v roku 2018 sa Občiansky zákonník zmenil tak, že zaviedol absolútnu desaťročnú lehotu pre premlčanie - či už je všeobecná alebo špeciálna, beží najneskôr 10 rokov od momentu, kedy právo mohlo byť uplatnené prvýkrát. Po uplynutí 10 rokov od vzniku nároku už spravidla nie je možné uplatniť ho, ani keby ste o ňom nevedeli.

Špeciálne premlčacie lehoty

Niektoré typy práv majú v zákone špeciálnu dĺžku premlčania. Tieto lehoty môžu byť kratšie aj dlhšie než všeobecné 3 roky, podľa povahy nároku.

Náhrada škody

Právo na náhradu škody má dvojitú lehotu: subjektívnu a objektívnu. Subjektívna lehota sú 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Objektívna lehota sú 3 roky od udalosti, ktorá škodu spôsobila (t. j. bez ohľadu na vedomosť poškodeného); ak však škodu spôsobil páchateľ úmyselne, objektívna lehota je predĺžená na 10 rokov od udalosti.

Bezdôvodné obohatenie

Občiansky zákonník stanovuje, že aj právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o obohatení a o tom, kto ho získal, najneskôr však za 3 roky od čoho došlo k obohateniu (ak bolo získané úmyselne, tak 10 rokov).

Pravidelné (opakujúce sa) plnenia a úroky

Jednotlivé opakujúce sa dávky (napr. splátky nájomného, úroky z omeškania, dávky výživného atď.) sa premlčujú v trojročnej lehote. Platí to aj vtedy, ak máte právoplatný rozsudok či písomné uznanie dlhu - úroky a opakujúce sa platby, ktoré sa stanú splatnými po tomto rozsudku alebo uznaní, sa premlčia za 3 roky.

Prečítajte si tiež: Premlčanie regresného nároku

Plynutie a prerušenie premlčacej lehoty

Vo všeobecnosti premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď právo mohlo byť prvýkrát uplatnené na súde. Pri práve na plnenie záväzku (napríklad zaplatenie dlhu) plynie lehota od termínu splatnosti dlhu.

Plynutie času môže byť pozastavené alebo prerušené. Spočívanie (stavanie) premlčania nastáva, ak veriteľ počas plynutia lehoty podá žalobu na súde a riadne pokračuje v konaní. Prerušenie (pretrhnutie) premlčania nastáva vtedy, keď dlžník uzná dlh alebo keď súd či iný orgán právoplatne rozhodne o práve v prospech veriteľa.

Preklúzia

Preklúzia (prehovorovo aj prepadnutie práva) je inštitút odlišný od premlčania, hoci tiež súvisí s uplynutím času. Pri preklúzii platí, že ak v zákonom stanovenej lehote právo nie je uplatnené, tak zaniká celé právo - nielen jeho vymáhateľnosť. Po preklúzii už neexistuje ani naturálna obligácia; právo úplne prepadne.

Súd na preklúziu prihliada z úradnej povinnosti, t. j. automaticky - nepotrebujeme námietku druhej strany. Tým sa preklúzia líši od premlčania (kde, ako sme vysvetlili, súd potrebuje námietku dlžníka).

Zmeny v premlčaní v novom Občianskom zákonníku

V novom Občianskom zákonníku, ktorý je v legislatívnom procese, sa navrhuje právnu úpravu premlčania výrazne zjednodušiť tým, že by malo dôjsť k zjednoteniu režimu občianskoprávneho a obchodnoprávneho premlčania vrátane premlčacích lehôt.

Premlčaniu budú podliehať len majetkové nároky a nároky, o ktorých to ustanoví zákon. Všeobecná premlčacia lehota bude trojročná. Zmluvné strany si budú môcť písomne dohodnúť kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu lehotu než je zákonom ustanovená všeobecná trojročná premlčacia lehota, no najmenej 1 rok a najviac 10 rokov.

Príklad z praxe

Uvádzame príklad z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 82/2010, ktorý ilustruje problematiku premlčania v kontexte zmluvy o budúcej kúpnej zmluve.

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 23. decembra 2008 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 512 240,-- Sk (17 003,25 Eur) a náhradu trov konania. Súd uviedol, že účastníci od augusta 1997 do októbra 2007 chceli uzatvoriť kúpnopredajnú zmluvu na nehnuteľnosť, k realizácii ktorej však nedošlo. Predmetom konania je tak nárok žalobcov na zaplatenie sumy 519 956,-- Sk (17 259,38 Eur), rovnajúcej sa preddavku na kúpnu cenu, ktorú žalobcovia poskytli žalovaným na odpredaj domovej nehnuteľnosti a preto uplatnený nárok má povahu bezdôvodného obohatenia.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 13. mája 2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti do sumy 350 000,-- Sk (11 617,87 Eur) tak, že žalobu zamietol, vo zvyšnej napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa sumy 162 240,-- Sk (5 385,38 Eur) a v časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcom náhradu trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci nebola dodržaná písomná forma zmluvy o budúcej zmluve, pričom nedodržanie písomnej formy robí tento právny úkon neplatným a poskytnutú zálohu kúpnej ceny za nehnuteľnosť v prípade, že kúpna zmluva nebola uzatvorená, je potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu.

Odvolací súd ďalej uviedol, že je právne bezvýznamné, že subjektívna premlčacia doba začala podľa názoru súdu prvého stupňa plynúť niekedy v mesiaci máj 2005, kedy sa prípadne už vytvoril taký stav, z ktorého bolo zrejmé, že prevod nehnuteľnosti nebude realizovaný, pretože táto lehota začala plynúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby, keďže objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť.

tags: #premlčanie #zmluvy #o #budúcej #kúpnej #zmluve