
Pracovné právo na Slovensku poskytuje zvýšenú ochranu zamestnancom, ktorí sú uznaní za invalidných. Cieľom tejto ochrany je zabezpečiť, aby invalidní zamestnanci neboli diskriminovaní a mali rovnaké príležitosti ako ostatní zamestnanci. Zákonník práce a ďalšie právne predpisy upravujú podmienky prepúšťania invalidných zamestnancov a stanovujú povinnosti zamestnávateľov v tejto oblasti.
Podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, za invalidného sa považuje osoba, ktorá má pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom tento stav má trvať dlhšie ako jeden rok. Je dôležité rozlišovať medzi invaliditou a ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sa posudzuje podľa zákona č. 447/2008 Z. z. a definuje sa ako zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Na účely Zákonníka práce sa za zamestnanca so zdravotným postihnutím považuje zamestnanec uznaný za invalidného podľa zákona o sociálnom poistení.
Zákonník práce v § 66 ustanovuje špecifický režim pri skončení pracovného pomeru výpoveďou so zamestnancom so zdravotným postihnutím. Zamestnávateľ môže dať invalidnému zamestnancovi výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Táto právna úprava sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Služobný úrad nesmie dať tomuto štátnemu zamestnancovi výpoveď bez právoplatného súhlasného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.
Súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa nevyžaduje vo všetkých prípadoch. Existujú výnimky, kedy môže zamestnávateľ dať výpoveď invalidnému zamestnancovi aj bez tohto súhlasu. Tieto výnimky sú taxatívne vymenované v Zákonníku práce a zahŕňajú nasledovné situácie:
Súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa nevyžaduje ani v prípade, ak sa zamestnanec a zamestnávateľ dohodli na skončení pracovného pomeru, t.j. ak dôjde k vzájomnej dohode.
Prečítajte si tiež: Nedostatočná zdravotná starostlivosť vo väzení
Ak sa zamestnávateľ rozhodne dať výpoveď invalidnému zamestnancovi z iných dôvodov, ako sú uvedené vyššie, je povinný dodržiavať nasledovný postup:
Zamestnávateľ je povinný predložiť úradu práce všetky potrebné listinné dôkazy, ktoré sa pri podaní žiadosti vyžadujú. Zároveň predkladá aj doklad, že podanie predmetnej žiadosti oznámil dotknutému zamestnancovi. Medzi tieto doklady patria:
Invalidný zamestnanec má pri skončení pracovného pomeru určité práva, ktoré mu zabezpečujú finančnú kompenzáciu a ochranu. Medzi tieto práva patria:
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou alebo výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnanec pre svoj zdravotný stav na základe lekárskeho posudku stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce). Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.
Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %) má zamestnanec nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku. Podmienkou je, aby si zamestnanec podal žiadosť o vyplatenie odstupného už v žiadosti o skončenie pracovného pomeru alebo najneskôr do desiatich pracovných dní po jeho skončení.
Prečítajte si tiež: František Mojžiš po prepustení
Okrem obmedzení pri prepúšťaní má zamestnávateľ voči invalidnému zamestnancovi aj ďalšie povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce a zákon o službách zamestnanosti. Tieto povinnosti zahŕňajú:
Ak sa zamestnancovi zhorší zdravotný stav do tej miery, že stratí spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu, nemusí hneď skončiť pracovný pomer. Môže požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú vhodnú prácu. Podmienkou preradenia je, aby zdravotný stav zamestnancovi znemožňoval vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve a tento stav je dlhodobý, teda trvá alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa zamestnávateľovi dokladuje lekárskym posudkom, vystaveným na žiadosť zamestnanca ošetrujúcim lekárom.
Keďže Zákonník práce výslovne nestanovuje lehotu, dokedy je zamestnávateľ povinný zamestnanca preradiť, je vhodné v žiadosti nejakú lehotu (napríklad 15 dní) uviesť. Ak zamestnávateľ svoju povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu nesplní, zamestnanec nie je povinný vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ mu musí poskytnúť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Nepreradenie na inú vhodnú prácu v určenej lehote odo dňa predloženia lekárskeho posudku, podľa ktorého zamestnanec nemôže vykonávať doterajšiu prácu bez ohrozenia svojho zdravia, je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom (§ 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce).
Ak sa invalidný zamestnanec domnieva, že mu bola daná výpoveď neplatne (napr. bez súhlasu úradu práce), má právo brániť sa. V takomto prípade by mal:
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o príspevok po prepustení
tags: #prepustenie #zamestnanca #invalid