Preukazovanie príjmov z podnikateľskej činnosti pri určovaní výživného

Určenie výšky výživného je komplexný proces, ktorý závisí od mnohých faktorov. Súdy pri rozhodovaní o výživnom prihliadajú na schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ako aj na potreby dieťaťa. V prípade rodičov, ktorí podnikajú, je preukazovanie príjmov špecifické a vyžaduje si osobitnú pozornosť.

Výživné a rodičovská zodpovednosť

Ak figurujete v rodnom liste ako rodič, budete musieť svoje dieťa vždy nejakým spôsobom podporovať. V prvom rade sa výživa poskytuje formou osobnej starostlivosti o dieťa. Z tohto dôvodu sa výška výživného nevyčísľuje tomu rodičovi, ktorému bolo zverené napr. po rozvode. V niektorých prípadoch neplatia samostatné výživné ani rodičia, ktorí majú dieťa v tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Ak je jej dĺžka pre oboch rodičov zhruba rovnaká a zároveň sú približne rovnaké aj majetkové pomery rodičov, súd môže rozhodnúť aj tak, že výživné neurčí. Pokiaľ je však životná úroveň jedného z rodičov vyššia, stanoví sa výživné aj pri striedaní dieťaťa (rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp.zn. 14CoP/70/2017).

V prípade, že súd zveril dieťa druhému rodičovi, budete si musieť vyživovaciu povinnosť plniť v peniazoch. Pri určovaní výšky výživného majú súdy zo zákona prihliadať na vaše schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Výživné má byť zároveň určené v takej sume, aby sa dieťa podieľalo na vašej životnej úrovni.

Minimálna výška výživného

Bez ohľadu na vašu majetkovú situáciu musíte vždy platiť aspoň 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Táto je aktuálne stanovená na 95,96 eur - súd vám teda musí uložiť k úhrade aspoň 28,79 eur mesačne. Nulové príjmy však automaticky nevedú k stanoveniu minimálneho výživného. Hlavným kritériom určenia výživného totiž nie je váš aktuálny zárobok, ale vaše celkové možnosti a schopnosti pre dosiahnutie adekvátneho príjmu.

Podstatné teda bude porovnanie aktuálnej situácie na trhu práce a vášho dosiahnutého vzdelania, odbornosti, praxe, manuálnych zručností, ale tiež zdravotného stavu a veku (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 11CoP/306/2018). Pokiaľ vám teda v dosahovaní primeraného príjmu bránia zdravotné dôvody, treba ich súdu spoľahlivo preukázať. Rovnako treba aktívne dokazovať aj skutočnosť, že sa o získanie práce naozaj snažíte.

Prečítajte si tiež: Podmienky písomnej zmluvy

V tomto smere bolo napr. judikované, že oslovenie troch potenciálnych zamestnávateľov v priebehu roka a pol skutočný záujem o zdroj príjmu nedeklaruje (rozhodnutie Krajského súdu Košice, sp.zn. 7Co/13/2016). Už len pre zaujímavosť dodajme, že od stanovenia výživného vás „nezachráni“ ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody (rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp.zn. 19CoP/19/2017).

Špecifiká preukazovania príjmov u podnikateľov

Zistenie reálnej výšky príjmu podnikateľa je pre súd oveľa ťažšie, než jej preukázanie v prípade zamestnanca. Podľa zákona platí, že rodič, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, musí súdu ich výšku sám aktívne preukázať, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnenie údajov chránených podľa osobitných predpisov. K riadnemu splneniu týchto povinností sú rodičia motivovaní tzv. zákonnou fikciou predpokladanej výšky príjmu.

V prípade, že svoje zisky a majetkové pomery ako podnikateľ riadne nepreukážete, bude súd v zmysle tejto fikcie predpokladať, že sa váš priemerný mesačný príjem rovná 20-násobku sumy životného minima. Aktuálne životné minimum je 210,20 eur mesačne - súd teda v prípade uplatnenia fikcie určuje výživné pri zohľadnení príjmu vo výške 4 204 eur mesačne. Keď sú vaše príjmy vyššie než uvedená čiastka, môže sa vám pasivita pri ich dokazovaní aj vyplatiť.

Treba mať na pamäti, že splnenie dôkaznej povinnosti ohľadom preukázania príjmov nie je viazané na výzvu súdu - ak teda ako podnikateľ nechcete, aby sa váš príjem určoval podľa zákonnej fikcie, musíte sám a z vlastnej iniciatívy predložiť súdu doklady v takom rozsahu a s takým obsahom, ktorý umožňuje spoľahlivé zistenie vašich majetkových pomerov. Pokiaľ sa domnievate, že na preukázanie vašich príjmov postačí, keď predložíte súdu daňové priznanie, môžete naraziť.

Z judikatúry vyplýva, že daňové priznanie nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné (bližšie rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. 11CoP/15/2017). Súdy vyžadujú preukazovanie príjmov aj príslušnou dokumentáciou vedenou podľa zákona o účtovníctve (rozhodnutie Krajského súdu Trnava, sp.zn. 26CoP/26/2018).

Prečítajte si tiež: Doklady preukazujúce príbuznosť v katastri

V tejto súvislosti musí byť súdu umožnené aj zistenie skutočností chránených podľa osobitných predpisov - t.j. údaje chránené daňovým tajomstvom, bankovým tajomstvom apod. Dodajme, že pri podnikateľoch sa neberú pri určovaní výživného do úvahy výdavky, ktorých vynaloženie nebolo nevyhnutné vôbec alebo v realizovanom rozsahu. Možnosti a schopnosti podnikajúceho rodiča sa posudzujú podľa príjmu, aký by bol rodič dosiahol, keby uvedené výdavky nerealizoval.

Dokazovanie príjmov u zamestnancov

Ak ste klasickým zamestnancom, súdu budete dokazovať výšku vašich príjmov potvrdením od vášho zamestnávateľa. Potvrdenie bude žiadať za určité ním stanovené obdobie, najčastejšie posledných 12 mesiacov. V prípade, že poberáte sociálne dávky, bude sa súd riadiť potvrdením o ich poberaní.

Ďalšie majetkové pomery

Okrem skúmania pravidelných príjmov pre zamestnancov aj pre podnikateľov platí, že na zhodnotenie ďalších majetkových pomerov sa ako dôkazy predkladajú napr. listy vlastníctva, výpisy z bankových účtov, registra cenných papierov či doklady o vlastníctve motorových vozidiel alebo iných cenností.

Okrem predkladania tvrdení a dôkazov treba zvažovať aj to, akým spôsobom pred súdom vystupujete. Niektoré súdy totiž na priaznivé majetkové pomery usudzujú aj z toho, že sa pri určovaní výživného necháte formálne zastupovať advokátom (rozhodnutie Krajského súdu Žilina, sp.zn. Dátum rozhodnutia: 23. 11.

Zmena pomerov a úprava výživného

Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Dátum rozhodnutia: 30. 6.

Prečítajte si tiež: Zákonný rámec nákladov

Percentuálne určenie výživného

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Dátum rozhodnutia: 7. 3.

Benefity a náhrady ako súčasť príjmu

Správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri určení výšky výživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z pracovného pomeru ako sú cestovné náhrady. Otec argumentuje tým, že cestovné náhrady sa do čistého priemerného mesačného príjmu nezapočítavajú. Do príjmu otca zo zamestnania správne započítal súd prvej inštancie diéty a poskytnuté finančné náhrady, lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča. K odvolacej námietke otca, že cestovné náhrady sú jeho príjmom, ktorý slúži na zabezpečenie jeho výdavkov a reprodukciu jeho pracovnej sily, a preto ich nemožno považovať za zložku mzdy, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Pokiaľ by otec pri vedomí, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a plnoletému synovi a pri reálnej výške minimálnej mzdy vyplácané cestovné náhrady plne spotreboval, takýto postup otca by bolo nutné v zmysle § 75 ods.

Stavebné sporenie a výživné

Plnenie otca na zmluvu o stavebnom sporení, aj keď uzavretú v prospech maloletého dieťaťa, predstavuje dobrovoľné plnenie, ktoré možno kedykoľvek skončiť. Preto na účte stavebného sporenia uložené finančné prostriedky nemožno označiť za prostriedky, ktorými už bola plnená povinnosť otca poukazovať výživné na tvorbu úspor, v ktorom prípade sa vyžaduje osobitný účet maloletého dieťaťa vinkulovaný na súhlas súdu do dosiahnutia plnoletosti dieťaťa. Dátum rozhodnutia: 13. 6.

Vyšetrovacia zásada a povinnosť preukazovania príjmov

V prípade posudzovania možností, schopností, majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý je podnikateľom, je tzv. vyšetrovacia zásada podľa § 120 ods. 2, 3 OSP (od 1. 7. 2016 čl. 6 zákona č. 161/2015 Z. z. - pozn.autora) prelomená ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných pre rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20-násobok sumy životného minima. Uvedená edičná povinnosť nie je viazaná na výzvu súdu. Dôkazná povinnosť teda v tomto prípade je na povinnom rodičovi - podnikateľovi, ktorý má preukázať relevantnými listinnými dôkazmi, že objektívne výsledky jeho podnikateľskej činnosti mu neumožňujú plniť si vyživovaciu povinnosť vo zvýšenom rozsahu. Zákon o rodine je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k daňovým predpisom, ktoré sú všeobecné, a preto východiskovým usmerňovateľom pre posudzovanie potencionality príjmov povinného rodiča je výlučne Zákon o rodine. To znamená, že daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby nie je pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia podnikateľského subjektu z hľadiska Zákona o rodine smerodajné.

Taktiež nemožno zohľadniť tvrdenie otca o tom, že platí výživné i v prospech ďalších maloletých detí, nakoľko v podstate je vecou otca, pokiaľ má záujem mať viac detí, ako si zabezpečiť dostatočné príjmy nato, aby tieto deti mohol v primeranom a požadovanom rozsahu zabezpečiť. Príjem partnera rodiča a jeho vplyv na určenie výšky výživného.

Príjem partnera rodiča

V súlade s ustanovením § 75 ods. 1 zákona o rodine sa pri určovaní výšky výživného prihliada na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu a rovnako sa prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pokiaľ otec detí v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nepreskúmal príjmy súčasného priateľa matky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, odvolací súd k tomu uvádza, že súčasný priateľ matky nemá vyživovaciu povinnosť voči deťom, preto skúmanie jeho príjmov bolo bezpredmetné.

Výdavky otca a ich akceptácia súdom

Krajský súd zo širšieho hľadiska akceptuje (oprávnené) výdavky otca v súvislosti so zabezpečením bývania (navyše v pôvodných zámeroch aj pre matku a maloletú) kúpou staršieho rodinného domu a jeho následnou rekonštrukciou. Primeranou (dokonca skôr nižšou) je i výška súvisiacej pôžičky, vrátane jej bezúročnosti a prvotného odkladu splácania. Naproti tomu dohodnutá splatnosť pôžičky (88 mesiacov) je pomerne krátka; osobitne v porovnaní s dobou splácania napríklad hypotekárnych úverov alebo iných úverov na bývanie, ktorá štandardne dosahuje 15 až 20 rokov. V rozoberaných súvislostiach je nadväzne mesačná splátka 250 eur neadekvátne vysokou. Keďže ide o pôžičku medzi veľmi blízkymi príbuznými, je dôvodné očakávať určitú ústretovosť veriteľa, reagujúcu na (čiastočne) zmenenú situáciu a existenciu vyživovacej povinnosti dlžníka k maloletej. Ak bol starý otec otca tomuto schopný jednorazovo požičať 22.000 eur, je zrejmé, že sa on sám nenachádza v nepriaznivej finančnej situácii. Za daného stavu je opodstatneným konštatovanie okresného súdu, že je v možnostiach otca vyjednať priaznivejšie (t.j. nižšie splátky) pôžičky; čo je v konečnom dôsledku v záujme maloletej ako tiež rodinného príslušníka veriteľa (starého otca otca) v priamom pokolení. Zo strany veriteľa je rovnako možné využitie inštitútov na zabezpečenie jeho záväzku (napr. záložného práva). Obdobne krajský súd v celom rozsahu neakceptoval otcom tvrdený výdavok na stravu 10 eur denne. Táto suma sa (minimálne) javí ako neprimeraná, resp. nadhodnotená. Pokiaľ otec bez akéhokoľvek bližšieho vymedzenia považuje sumu cca 300 eur za odôvodnenú výšku výdavkov na stravu pre jednu osobu mesačne, potom by sa uvedené vzťahovalo tak na matku (odhliadnuc od jej objektívne zvýšených výdavkov v dôsledku zdravotných problémov), ako aj na maloletú (čiastočne s miernou modifikáciou z titulu jej veku).

Bonusy a príspevky ako súčasť príjmu

Pokiaľ otec argumentuje nesprávnym započítaním do jeho príjmu aj bonusov za dochádzku a príspevkov pri narodení detí, odvolací súd sa s týmto argumentom nestotožňuje, práve príspevok vyplatený otcovi pri narodení dieťaťa je spôsobilý slúžiť na výživu, teda zabezpečenie potrieb tohto maloletého dieťaťa, pričom súdy oboch inštancií vyživovaciu povinnosť k tomuto dieťaťu otcovi zohľadňujú. Rovnako je to v prípade bonusu za dochádzku, ktorý je rovnako zohľadňovaný u obidvoch rodičov.

Odôvodnené potreby dieťaťa

Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť.

tags: #preukazanie #prijmov #z #podnikatelskej #cinnosti #vyzivne