
V slovenskom účtovníctve a práve zohrávajú priame platby a pohľadávky kľúčovú úlohu v rôznych odvetviach, od poľnohospodárstva po obchod. Tento článok sa zameriava na definíciu pohľadávky, jej účtovné a právne aspekty, ako aj na špecifické priame platby v kontexte slovenského poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike pre široké spektrum čitateľov, od študentov po odborníkov.
V účtovníctve sú pohľadávky špecifickým druhom majetku, ktorý predstavuje právo účtovnej jednotky na získanie peňažnej alebo nepeňažnej úhrady za poskytnuté výkony. Ide o právo na úhradu za dodané tovary, výrobky a služby, čo predstavuje pohľadávky z obchodného styku. Pohľadávka má v účtovníctve charakter majetkového práva, ktoré vzniká napríklad zo spôsobených škôd, neoprávneného majetkového prospechu, záložného práva z titulu ručenia, predĺženia splatnosti alebo oneskorených úhrad finančných záväzkov.
Vznik pohľadávok a ich sledovanie v účtovníctve rešpektuje všeobecnú právnu úpravu v obchodných a občianskych záväzkových právnych vzťahoch. Pri špecifických pohľadávkach sa zohľadňujú aj osobitné hmotno-právne predpisy, ako sú predpisy sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, Zákonník práce a zákon o cenných papieroch. Dôležitá je aj daňová legislatíva.
Podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a postupov účtovania v jednoduchom a podvojnom účtovníctve sa riadi vznik, evidencia, sledovanie a inkasovanie pohľadávok. Zákon o účtovníctve definuje pohľadávky ako poskytnuté zálohy zamestnancom a ostatné pohľadávky vyplývajúce z činnosti účtovnej jednotky. Celé obdobie existencie pohľadávky, od jej vzniku pri fakturácii až po jej speňaženie alebo účtovné vysporiadanie, je sledované v účtovníctve.
Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva nemá možnosť v priebehu podnikania odpísať pohľadávku, a to ani v prípadoch, keď je zrejmé, že pohľadávka nebude inkasovaná. Je povinný evidovať takéto pohľadávky počas celej doby podnikania. Vysporiadanie pohľadávok v jednoduchom účtovníctve nastáva až pri ukončení podnikania v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Prehľad poľnohospodárskych podpôr
Pohľadávky vznikajú v momente vzniku skutočností, ktoré zakladajú ich vznik. Napríklad, pohľadávky z obchodného styku vznikajú okamihom splnenia dodávky. Podkladom pre účtovanie o pohľadávkach sú najčastejšie vystavené a odoslané faktúry, ale aj iné doklady, ktoré preukazujú ich vznik.
Faktúra nie je právne upravená vo všeobecnom predpise upravujúcom obchodné vzťahy podnikateľov, ale používa sa v obchodnej praxi ako doklad vyúčtovania dodávok. Preukazným dokladom vzniku pohľadávky sú listiny o splnení dodávok, ako napríklad odberateľom podpísaný dodací list o dodanom tovare, podpísané súpisy vykonaných prác pri dodávke stavebných prác alebo preberacie protokoly pri dodávke rôznych služieb. Dôležité sú aj reklamačné protokoly k dodávkam.
Pre platiteľov DPH je faktúra upravená v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (§ 71 až § 76).
Pohľadávky vyjadrené pri ich vzniku v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá kurzom určeným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska platným ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a v účtovnej závierke kurzom NBS platným ku dňu jej zostavenia.
Zákon o účtovníctve upravuje zásadu opatrnosti, ktorá účtovným jednotkám stanovuje povinnosť brať za základ všetky riziká, straty a znehodnotenia, ktoré sa týkajú majetku a záväzkov, a sú známe ku dňu zostavenia účtovnej závierky. Podľa tejto zásady má účtovná jednotka účtujúca v podvojnom účtovníctve povinnosť zobraziť dočasné zníženie hodnoty majetku vrátane pohľadávok tvorbou opravných položiek. Pri dlhodobej pohľadávke, ktorej zostatková doba splatnosti je dlhšia ako jeden rok, sa opravnou položkou upravuje hodnota pohľadávky na jej hodnotu v čase účtovania a vykazovania.
Prečítajte si tiež: Všetko o Sociálnom zákone
Pohľadávky a záväzky sa členia podľa § 15 ods. 3 písm. c) až g) a § 15 ods. 4 písm. c) až g) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.
Postup prevodu pohľadávok z jednoduchého účtovníctva do podvojného účtovníctva je upravený opatrením MF SR č. 21378/2003-92. K poslednému dňu účtovného obdobia, v ktorom sa účtovalo v jednoduchom účtovníctve, sa riadne uzatvoria knihy jednoduchého účtovníctva. Pri uzatvorení jednoduchého účtovníctva je dôležitá správne vykonaná inventarizácia pohľadávok. K poslednému dňu účtovného obdobia sa zostaví účtovná závierka v jednoduchom účtovníctve. Pri zostavovaní Výkazu o majetku a záväzkoch (Úč Fo 2-01) pri vyplňovaní stavu pohľadávok sa vychádza z knihy pohľadávok v ocenení podľa § 25 ZÚ. Pohľadávky, ktoré boli pri ich vzniku vyjadrené v cudzej mene, sa ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ocenia kurzom platným v kurzovom lístku NBS k 31. 12. Vo výkaze účtovnej závierky sa uvedú v tomto aktuálnom ocenení. Po otvorení účtovných kníh v podvojnom účtovníctve sa z dôvodu prechodu zo sústavy jednoduchého účtovníctva do sústavy podvojného účtovníctva zaúčtujú účtovné prípady z titulu zmeny metódy účtovania.
V kontexte poľnohospodárstva a rozvoja vidieka sú priame platby formou podpory a dotácií. Orgánmi štátnej správy pri poskytovaní tejto podpory sú Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a platobná agentúra. Ministerstvo pôdohospodárstva je riadiacim orgánom Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2022 a strategického plánu.
Ministerstvo pôdohospodárstva môže poveriť právnickú osobu vykonávaním časti úloh pri poskytovaní pomoci a zabezpečuje metodickú a konzultačnú činnosť pre túto poverenú právnickú osobu. Ministerstvo tiež vyžaduje od poverenej právnickej osoby informácie a údaje potrebné na plnenie úloh.
Ministerstvo pôdohospodárstva sústreďuje príjmy a realizuje výdavky súvisiace s opatreniami prostredníctvom samostatného účtu. Príjmami sú príjmy z opatrení a prevody prostriedkov zo samostatného účtu platobnej agentúry. Výdavkami sú výkony opatrení a prevody prostriedkov na samostatný účet platobnej agentúry.
Prečítajte si tiež: Ako platiť za DSS?
Platobná agentúra je rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva pôdohospodárstva. Zabezpečuje administratívnu činnosť pri poskytovaní podpory a dotácie ako orgán štátnej správy. Platobná agentúra vykonáva úlohy spojené s poskytovaním dotácie a pomoci, ak ju na to poverí ministerstvo pôdohospodárstva.
Platobná agentúra spolupracuje so štátnymi orgánmi a je oprávnená požadovať informácie od Policajného zboru, orgánov činných v trestnom konaní a súdu na účely riešenia nezrovnalostí.
Ministerstvo pôdohospodárstva, platobná agentúra a prijímateľ sú povinní pri vzniku nezrovnalosti prijať bezodkladne nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Európskej únie. Ak má kontrolný orgán podozrenie na nezrovnalosť, postupuje podľa príslušných ustanovení zákona. Platobná agentúra je povinná vypracovať správu o zistenej nezrovnalosti a predložiť ju prijímateľovi a orgánu zabezpečujúcemu ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Platobná agentúra je oprávnená pozastaviť vyplácanie podpory alebo príspevku dňom doručenia správy o zistenej nezrovnalosti prijímateľovi. Prijímateľ je povinný vrátiť podporu na základe zisteného porušenia osobitných predpisov, zmluvy alebo podmienok vydaného rozhodnutia o žiadosti o poskytnutie podpory. Platobná agentúra zamietne podporu, ak zistí, že prijímateľ bol právoplatne odsúdený za niektorý z trestných činov uvedených v zákone.
Pohľadávku z príspevku poskytovaného z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka je možné započítať s pohľadávkou prijímateľa na poskytnutie podpory. Platobná agentúra ako správca pohľadávky je povinná viesť osobitnú evidenciu všetkých pohľadávok.
Platobná agentúra môže na písomnú žiadosť prijímateľa, ktorý nemôže vrátiť podporu riadne a včas, uzavrieť s prijímateľom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia. Splátky nemôžu byť dohodnuté na dobu dlhšiu ako tri roky a odklad plnenia na dobu dlhšiu ako jeden rok.
Ministerstvo pôdohospodárstva alebo ním poverená právnická osoba spracúva osobné údaje fyzickej osoby, ktorá je príjemcom pomoci, na účel kontroly využívania poskytnutej pomoci. Kontrolným orgánom je platobná agentúra, Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. Kontrolné orgány koordinujú svoj postup pri plánovaní a výkone kontrol.
Kontrolný orgán vykonáva administratívnu kontrolu na základe údajov, dokumentov a informácií, ktoré má k dispozícii zo svojej činnosti. Pri administratívnej kontrole je kontrolný orgán oprávnený požadovať od kontrolovanej osoby vyjadrenia a vysvetlenia skutočností, ktoré sú predmetom administratívnej kontroly. Kontrolný orgán začatie administratívnej kontroly kontrolovanej osobe neoznamuje.
Kontrolný orgán vykonáva kontrolu na mieste spravidla bez jej predchádzajúceho ohlásenia kontrolovanej osobe. Zamestnanec kontrolného orgánu je vylúčený z vykonávania kontroly na mieste, ak so zreteľom na jeho pomer k predmetu kontroly, kontrolovanej osobe alebo jej zamestnancovi, možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
Často dochádza k odkúpeniu pohľadávky bez súhlasu dlžníka, pričom postupník od dlžníka vymáha sumu, ktorá je vyššia ako platba, ktorú postupcovi zaplatil. Právny názor na postúpenú pohľadávku vyjadril generálny advokát Súdneho dvora Philippe Léger, vo svojich návrhoch, prednesených 12. februára 2004 (C 397/02). Podľa neho prechod práv pozostáva v prevode pohľadávky z postupcu na postupníka v dôsledku zaplatenia, ktoré vykonal druhý prvému. Postupník môže vymáhať od dlžníka len platby, ktoré sám zaplatil postupcovi a nemôže mať voči dlžníkovi viac práv, ako ten, na koho miesto nastúpil. Prechod práv nemôže zhoršiť situáciu dlžníka.
Faktoring a forfaiting sú formy financovania, ktoré sa týkajú pohľadávok. Faktoring je predaj krátkodobých pohľadávok v čase ich vzniku špecializovanej spoločnosti. Forfaiting je predaj strednodobej alebo dlhodobej zabezpečenej pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi.
Podstatou faktoringu je predaj krátkodobých pohľadávok v čase ich vzniku, pred lehotou ich splatnosti špecializovanej spoločnosti vykonávajúcej faktoringovú činnosť. Cena zaplatená za postúpenie v prvom momente je určená čiastočne. Celková cena (financovaná cena pohľadávok), ktorá je zaplatená za odkúpenie pohľadávok, dosahuje menovitú hodnotu pohľadávok; predávajúci ale platí tiež dohodnutú cenu za službu faktoringu. Cena za službu faktoringu znižuje výsledný ekonomický efekt z postúpených pohľadávok v rámci faktoringu. Platba za službu faktoringu sa realizuje započítaním vzájomných pohľadávok, rozdiel financovanej ceny oproti už vyplatenej časti pohľadávky po vykonaní započítania je faktoringovou spoločnosťou doplatený. Vo väčšine prípadov faktoringovú činnosť vykonáva banka, prípadne jej dcérska spoločnosť alebo pobočka zahraničnej banky, v praxi výkon faktoringu uskutočňujú aj rôzne obchodné spoločnosti.
Podstatou forfaitingu je predaj strednodobej alebo dlhodobej (so splatnosťou od 90 dní) zabezpečenej pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi vysokej menovitej hodnoty budúcim vývozcom (exportérom) dohodnutý pred vznikom pohľadávky (pred uskutočnením samotnej dodávky). Predaj pohľadávky sa uskutoční na základe uzavretej zmluvy v čase po vzniku pohľadávky, ale pred lehotou jej splatnosti, a to v špecializovanej spoločnosti vykonávajúcej forfaitingovú činnosť, ktorá sa zriekla spätného postihu v prípade, ak dlžník nezaplatí (neregresný prístup). Odkupujú sa jednotlivé pohľadávky, odkúpenie prebieha ihneď; cena za postúpenie je vyplácaná po znížení o cenu služby forfaitingu, t. j. po vykonaní započítania vzájomných pohľadávok. Vo väčšine prípadov forfaitingovú činnosť vykonáva banka, prípadne jej dcérska spoločnosť alebo pobočka zahraničnej banky, v praxi výkon forfaitingu uskutočňujú aj rôzne obchodné spoločnosti.
Jednotlivé typy faktoringu sú v praxi vytvárané kombináciou možných súčastí faktoringovej zmluvy, pričom za rozhodujúcu možno považovať časť dojednania o bezregresnom alebo o regresnom postupe. Ide o súčasť faktoringovej zmluvy, ktorá ho definuje ako pravý (bez regresie) alebo nepravý (s možnosťou regresie) faktoring.
V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, každý členský štát vytvorí integrovaný administratívny a kontrolný systém, ktorý zahŕňa počítačovú databázu, systém identifikácie poľnohospodárskych pozemkov, systém identifikácie a evidencie platobných nárokov, žiadosti o podporu, integrovaný kontrolný systém a jednotný systém identifikácie každého poľnohospodára predkladajúceho žiadosť o podporu. Na úrovni Slovenskej republiky je takýmto integrovaným administratívnym a kontrolným systémom Integrovaný administratívny a kontrolný systém v rezorte Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (IACS).
Predmetom zákazky je rozšírenie funkcionality Integrovaného administratívneho a kontrolného systému v rezorte Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (systém IACS), rozšírenie funkcionality Agrárneho informačného systému pre administráciu podpôr v poľnohospodárstve (systém AGIS) o funkcionality podporujúce implementáciu reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) za účelom naplnenia podmienok pre nasledujúce programové obdobie 2014 - 2020.
tags: #priame #platby #pohľadávka #definícia