Priamy nárok poškodeného v PZP: Komplexný prehľad a zmeny v zákone

Povinné zmluvné poistenie (PZP) je na Slovensku neodmysliteľnou súčasťou prevádzky motorových vozidiel. Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP) upravuje práva a povinnosti všetkých zúčastnených strán. V posledných rokoch prešiel zákon o PZP viacerými novelizáciami, ktoré priniesli významné zmeny pre poistníkov, poškodených aj poisťovateľov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o priamom nároku poškodeného v PZP s dôrazom na zmeny, ktoré priniesla novela zákona účinná od augusta 2021.

Novela zákona o PZP a jej ciele

Od 1. augusta nadobudla účinnosť novela zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP). Hlavným cieľom tejto novely je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2118 z 24. novembra 2021. Táto smernica mení predchádzajúcu smernicu 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia takejto zodpovednosti.

Rozšírenie okruhu povinne poistených vozidiel

Novela zákona o PZP rozšírila okruh vozidiel, ktoré musia byť povinne poistené. Po novom sa PZP vzťahuje aj na vozidlá s deklarovanou maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 25 km/h a na vozidlá s maximálnou konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 14 km/h, ak je ich konštrukčná hmotnosť vyššia ako 25 kg. To znamená, že niektoré typy elektrických kolobežiek, elektrické skútre a autonómne vozidlá musia mať uzatvorené PZP.

Zmeny v mechanizme výpočtu výšky škody

Výška škody sa odteraz určuje jednotne na základe vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Táto zmena má zabezpečiť spravodlivejší a transparentnejší proces určovania výšky škody.

Zvýšenie minimálnych limitov poistného plnenia

Minimálne limity poistného plnenia z jednej škodovej udalosti sa zvýšili. Pre škodu na zdraví je tento limit určený na 6,45 mil. EUR na škodu bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených. Pri škode na majetku je minimálny limit 1,3 mil. EUR za škodu bez ohľadu na počet poškodených.

Prečítajte si tiež: Parametre kohúta guľového G 1 PN 42

Zánik PZP a povinnosť informovať poisťovateľa

Zákon o PZP upresňuje moment zániku PZP motorového vozidla, ktoré nepodlieha evidencii vozidiel. PZP zanikne momentom zániku samotného vozidla. Poistník je povinný informovať poisťovateľa o zániku PZP z dôvodu zániku vozidla, ktoré nepodlieha evidencii, alebo z dôvodu vyradenia vozidla z evidencie.

Priamy nárok poškodeného: Nový inštitút v zákone o PZP

Novela zákona o PZP doplnila § 15 aj o priamy nárok poisteného uplatniť si voči poisťovateľovi z vlastného PZP náhradu škody v prípade, že ju on sám vyplatil poškodenému. V praxi totiž nastávali situácie, kedy si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody v civilnom či trestnom konaní, poistený mu ju nahradil, avšak zákon ďalej nestanovoval poisťovateľovi povinnosť túto škodu poistenému refundovať.

Situácie, kedy vzniká priamy nárok poisteného

Priamy nárok poisteného vzniká v situáciách, kedy poškodený uplatní nárok na náhradu škody voči poistenému (škodcovi) a ten mu škodu dobrovoľne uhradí. Dôvodom môže byť napríklad snaha o zmierlivé vyriešenie sporu alebo rozhodnutie súdu v civilnom či trestnom konaní.

Refundácia škody poistenému poisťovateľom

Poistený má právo žiadať od poisťovateľa refundáciu škody, ktorú vyplatil poškodenému. Toto právo je zakotvené v § 15 zákona o PZP. Poisťovateľ je povinný preplatiť poistenému sumu, ktorú preukázateľne vyplatil poškodenému, a to až do výšky limitu poistného plnenia.

Náhradné poistné plnenie voči SKP v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovateľa

Ďalšou zmenou je aj nový nárok poškodeného uplatniť si právo na náhradné poistné plnenie voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov (SKP) v prípade, že vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, je poistené u poisťovateľa, ktorý je v konkurznom konaní alebo v likvidácii. V praxi totiž môže nastať situácia, kedy sa poisťovateľ dostane do konkurzu či likvidácie, a v takom prípade je náročné u neho náhradu škody uplatniť.

Prečítajte si tiež: Všetko o priamom nároku

Ďalšie zmeny v zákone o PZP

Upustenie od povinnosti písomného oznámenia škodovej udalosti

Jednou zo zmien je aj upustenie od povinnosti poisteného oznámiť škodovú udalosť poisťovateľovi písomnou formou, keďže aktuálne sú dostupné u poisťovateľov aj iné formy nahlasovania, ako napr. online formuláre alebo telefonické nahlásenie.

Povinnosť poisťovateľa overiť údaje o škodovom priebehu

Poisťovateľovi taktiež pribudla povinnosť overenia údajov o celkovom škodovom priebehu poistenia zodpovednosti v registri, ktorý vedie SKP.

Limity výšky náhrady poistného plnenia poisťovateľa voči poistenému

Nakoniec boli novelou zákona o PZP zavedené určité limity výšky náhrady poistného plnenia poisťovateľa voči poistenému v prípade porušenia niektorých zákonných povinností, pričom limity sú bližšie stanovené pre jednotlivé porušenia v § 12 ods.

Praktické aspekty a úskalia priameho nároku

Uplatňovanie priameho nároku poisteného môže v praxi prinášať určité komplikácie. Je dôležité, aby poistený dbal na preukázanie všetkých potrebných skutočností a dodržal stanovený postup.

Modelová situácia a jej analýza

Predstavme si modelovú situáciu: Dopravná nehoda, pri ktorej je poškodenému-chodcovi spôsobená smrť. Súd v rámci konania o dohode o vine a treste popri podmienečnom treste odňatia slobody uloží obvinenému (ďalej aj ako „vodič“) uhradiť manželke nebohého spôsobenú škodu - pohrebné náklady vo výške 1.500,- EUR. Odsúdený sumu uhradí v dvoch splátkach. Prvú (750,- EUR) tesne po právoplatnosti rozsudku, druhú (750,- EUR) po uplynutí skúšobnej doby na výzvu súdu. Medzi prvou a druhou splátkou však poisťovňa titulom PZP uhradila poškodenej manželke vydokladované pohrebné náklady vo výške 2.000,- EUR. Poškodená tak z rovnakého titulu obdržala dve plnenia: jedno od odsúdeného, ktorému bola rozsudkom uložená bližšie nešpecifikovaná povinnosť uhradiť pohrebné náklady; druhé od poisťovne, ktorá plnila na základe riadne vydokladovaných pohrebných nákladov. Je zrejmé, že určitá peňažná suma „skončila“ u subjektu, ktorý naň nemá právo, resp. toto právo stratil. Pokiaľ sa vodič chce domôcť svojho práva vyplývajúceho z paragrafu 4 zákona o PZP, dostáva sa pred právne zložitú situáciu.

Prečítajte si tiež: Automat m2 Žiar nad Hronom nájom

Potenciálne riešenia

Vodič by mohol zvážiť nasledujúce riešenia:

1. Žaloba na plnenie voči poisťovateľovi a žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia voči poškodenej: Vodič by sa sumy 1.500,- EUR dožadoval uplatnením dvoch samostatných nárokov voči dvom zodpovedným subjektom:
   • Nárok vo výške 750,- EUR (prvá splátka) voči poisťovateľovi ako majetkové právo, ktoré poistenému vyplýva z § 4 zákona o PZP.
   • Druhú časť uhradených pohrebných nákladov uplatní odsúdený voči poškodenej, ktorá sa v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatila tým, že prijala plnenie bez právneho dôvodu.
2. Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia výlučne voči poškodenej: V tomto prípade by vodič uplatnil svoj nárok výlučne voči poškodenej, avšak na základe dvoch rozličných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia:
   • Prvú časť uhradenej sumy ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 Občianskeho zákonníka).
   • Druhú časť odôvodní vodič tým, že plnil bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka).

Za čo do právnej argumentácie saturovanejšie riešenie považujeme možnosť číslo 1. Uvedené platí samozrejme len za predpokladu, že (i) náklady poškodenej boli skutočne v plnej miere pokryté plnením poisťovateľa (v modelovom prípade vyčíslené na 2.000,- EUR) a (ii) poisťovateľ v čase plnenia mal vedomosť o tom, že vodič už poškodenej plnenie poskytol. Pokiaľ nie je splnený predpoklad označeným číslo (ii), do úvahy bude prichádzať zrejme iba postup voči poškodenej podľa bodu 2.

Premlčanie práva poisteného

V kontexte uvedenej modelovej situácie sa záverom ostáva zamyslieť nad otázkou, akým spôsobom sa bude premlčiavať právo poisteného na náhradu nárokov v zmysle § 4 ods. 2 zákona o PZP. Samotný zákon o PZP v súvislosti s premlčaním rieši výlučne problematiku priameho nároku poškodeného na náhradu škody voči poisťovateľovi. Z tohto dôvodu by sa na pertraktovanú problematiku mal v zmysle § 1 ods. 2 zákona o PZP aplikovať Občiansky zákonník a ním stanovená všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka).

Ochrana spotrebiteľa a postavenie poškodeného

Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody z PZP je dôležité brať do úvahy aj ochranu spotrebiteľa. Poškodený (fyzická osoba), ktorý pri uplatňovaní nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi, koná mimo rámca podnikateľskej činnosti (zamestnania alebo povolania) je v slabšom postavení voči poisťovateľovi. Poškodený nemá uzatvorený zmluvný vzťah s poisťovateľom. Avšak v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. má priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody, ktorý poškodenému vzniká na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovateľom a poistníkom. Obchodné praktiky, ktoré uplatňuje poisťovateľ pri likvidácii poistnej udalosti a plnení poistnej zmluvy, sú zamerané na poškodeného. V prípade likvidácie poistnej udalosti pri povinnom zmluvnom poistení nekalá obchodná praktika primárne nesmeruje voči zmluvnej strane poistnej zmluvy. Nekalá obchodná praktika smeruje zásadne voči poškodenému. Poškodený je ten, ktorému má poisťovňa plniť a vo vzťahu ku ktorému má poisťovňa obdobné povinnosti, ako voči zmluvnej strane pri inom type poistenia. Z uvedeného dôvodu je potrebné poškodeného považovať za spotrebiteľa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Opačný výklad považuje Národná banka Slovenska za neprípustne formalistický. Takýto výklad by zbavoval poškodeného ochrany, ktorá je zaručená spotrebiteľom pre zhodné situácie.

tags: #priamy #nárok #poškodeného #PZP