
Prídavné mená sú neoddeliteľnou súčasťou slovenského jazyka, obohacujú a spresňujú význam podstatných mien. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri pomenúvaní statických príznakov substancií a vyjadrovaní rôznych vzťahov, vrátane vlastníctva. Tento článok sa zameriava na definíciu prídavných mien, ich klasifikáciu, s osobitným dôrazom na privlastňovacie prídavné mená a ich použitie v kontexte vyjadrovania vlastníctva.
Z hľadiska lexikálneho významu patria prídavné mená (adjektíva) medzi základné kvalitatívne pomenovania, spolu s podstatnými menami (substantívami), slovesami a príslovkami. Sú úzko späté so substantívami, spresňujú a konkretizujú ich význam. Prídavné mená sú plnovýznamové (autosémantické) slová, čo znamená, že majú lexikálny aj gramatický význam.
Morfologicky sú prídavné mená ohybný slovný druh, ktorý sa ohýba skloňovaním. Syntakticky patria medzi autosyntaktické slovné druhy, čo znamená, že vo vete fungujú ako vetné členy. Prídavné mená pomenúvajú statické príznaky substancií, ktoré môžu byť:
Pri významovej odkázanosti prídavné meno obohacuje významový obsah, ale zároveň zužuje významový rozsah podstatného mena (škola - vysoká škola - vysoká škola pedagogická). Významová zladenosť prídavného mena a podstatného mena sa prejavuje v spojení substantíva a adjektíva. Existuje aj proces prechodu adjektíva k substantívam bez derivácie a bez zmeny formy - substantivizácia.
Za základné klasifikačné kritérium pri triedení prídavných mien sa považuje kombinované sémanticko-slovotvorné kritérium. Na základe významu a vonkajšej formy sa prídavné mená delia na:
Prečítajte si tiež: Používanie pomnožných podstatných mien
Akostné prídavné mená sa ďalej členia na:
Vzťahové prídavné mená označujú vzťah medzi dvomi entitami. Odvodené sú od podstatných mien a vyjadrujú vzťah medzi základným podstatným menom a iným slovom v texte. Ich hlavnou funkciou je sprostredkovanie informácie o pôvode, príslušnosti, účele alebo inej forme vzťahu. Tvoria sa deriváciou (príponami) alebo kompozíciou (skladaním).
Vzťahové prídavné mená sa vnútorne členia na:
Privlastňovacie prídavné mená vyjadrujú vlastnícky vzťah. Tvoria sa len od názvov substancií chápaných ako živé bytosti (osoby a zvieratá). Od maskulín sa tvoria príponou -ov/-a, -o (bratov, Jurajov, psov), od feminín sa tvoria príponou -in/-a, -o (susedkin, Aničkin, veveričkin).
Privlastňovacie prídavné mená sa tvoria len k menám mužských a ženských osôb a zvierat. Od neutier je tvorenie vylúčené. Netvoria sa ani od všeobecných a vlastných substancií, ktoré majú podobu adjektív. Príznak privlastnenia sa pri nich vyjadruje genitívom (dcéra domáceho, Univerzita Komenského).
Prečítajte si tiež: Zoznam zakázaných mien
Stupňovanie je lexikálno-gramatická kategória adjektív. Stupňujú sa len akostné adjektíva, aj to nie všetky. Podľa stupňovateľnosti sa adjektíva rozdeľujú na:
Stupňovanie je vylúčené pri privlastňovacích a druhových adjektívach. Z akostných adjektív sa nestupňujú tie, čo vyjadrujú krajný príznak, ktorý je kvalitatívne nepremenný, absolútny (živý, mŕtvy, bosý, holý, prázdny), sekundárne adjektíva (tehlový, gaštanový, oceľový) a adjektíva, ktoré sú súčasťou odborného termínu alebo vlastného substantíva.
Skloňovanie prídavných mien je systém relačných morfém na realizáciu zhody adjektíva s nadradeným substantívom. Pre skloňovanie adjektív a adjektíválií sa používa termín kongruentné skloňovanie, ktoré sa vyznačuje tým, že podoba tvaru je určovaná tvarom toho slova, ktoré je bližšie určované.
Podľa zakončenia adjektíva v nominatíve singuláru sa rozlišujú tieto skloňovacie vzory:
Prečítajte si tiež: Zmeny v odchode do dôchodku pre ženy
tags: #prid #mena #vlastnictvo #definicia