
Práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. Počas PN má zamestnanec nárok na finančnú kompenzáciu, aby bol aspoň čiastočne zabezpečený. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o výpočte priemerného mesačného zárobku počas PN, ako aj ďalšie dôležité informácie súvisiace s touto témou.
PN je skratka pre dočasnú pracovnú neschopnosť. Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy.
Na dovolenku má zamestnanec nárok vtedy, ak má uzatvorenú platnú pracovnú zmluvu a pracuje na trvalý pracovný pomer. Ak zamestnanec pracuje nepretržite jeden celý rok, má nárok na dovolenku. V Zákonníku práce je definovaná aj dovolenka za pomernú časť kalendárneho roka. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne, pričom zamestnanci nad 33 rokov majú nárok na dovolenku o týždeň dlhšiu. Za vyčerpanú dovolenku patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Priemerný zárobok je dôležitá mzdová veličina, ktorá sa používa na určenie výšky náhrady mzdy vo viacerých prípadoch, ako napríklad pri dovolenke, sviatku, práci nadčas, prekážkach v práci, odstupnom a odchodnom.
Rozhodujúcim obdobím pre výpočet priemerného zárobku je kalendárny štvrťrok, ktorý predchádza štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Výška priemerného zárobku sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky
Do mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období sa započítava hrubá mzda, peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy a alikvotná časť mzdy, ktorá sa vzťahuje na dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok. Naopak, nezapočítava sa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, cestovné náhrady, daňový bonus na dieťa a náhrady mzdy.
Do počtu odpracovaných hodín v rozhodujúcom období sa započítava doba, počas ktorej zamestnanec vykonával prácu, či doba práce nadčas, za ktorú bola dosiahnutá mzda za prácu nadčas. Naopak, nezapočítava sa doba prekážok v práci, napr. dovolenky, PN, OČR a pod.
Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, ktorý sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. V prípade, že je potrebné použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, zamestnávateľ je povinný zvýšiť priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
Zamestnanec Ernest čerpal v júli 2021 5 dní dovolenky. Vo II. štvrťroku 2021 bola výška jeho priemerného hodinového zárobku 5 € (vypočítaná z údajov za I. štvrťrok). Na výpočet náhrady za dovolenku sa použijú údaje za II. štvrťrok 2021.
Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku
Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 21 dní alebo 168 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok, ktorý sa zisťuje zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Jana je zamestnaná u svojho zamestnávateľa už dlhšie, avšak v prvom štvrťroku 2021 ochorela a preto bola práceneschopná. V tomto štvrťroku odpracovala len 15 dní/120 hodín v januári 2021 a jej hrubá mzda bola 600 €. Nakoľko Jana v 1. štvrťroku neodpracovala 21 dní alebo 168 hodín, určí sa jej pravdepodobný zárobok k 1.4.2021, a to nasledovným výpočtom: 600 € / 120 hodín = 5 €/ hod.
V prípade, ak na účely výpočtu peňažných plnení je potrebné vychádzať z mesačného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z priemerného mesačné zárobku odpočítaním súm poistného na sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, preddavku poisteného na zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb, vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa tento zárobok zisťuje.
Počas PN má zamestnanec nárok na nemocenské dávky alebo náhradu mzdy. Prvých 10 dní PN dostáva zamestnanec náhradu príjmu od zamestnávateľa. Od 11. dňa PN vypláca dávku Sociálna poisťovňa ako tzv. nemocenské.
Základom výpočtu nemocenského je denný vymeriavací základ (DVZ), čo je priemerný denný zárobok, z ktorého zamestnanec platil poistné v predchádzajúcom kalendárnom roku.
Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém
Predstavme si zamestnanca, ktorý má hrubú mzdu 1 200 eur mesačne a zostane PN tri týždne (21 dní). Jeho denný vymeriavací základ bude približne 39,60 eura.
Celková výška PN je približne 442 eur.
Výška nemocenskej má aj svoju maximálnu hranicu, ktorú určuje takzvaný maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška pri jednotlivých dávkach za deň.
Nemocenská dávka sa vypláca prednostne na účet príjemcu nemocenského v banke alebo pobočke zahraničnej banky. Dávky sa vyplácajú spravidla do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca.
Mnohí ľudia zistia až počas choroby, že ich nemocenské dávky sú nižšie, než predpokladali. Dôvodom bývajú neúplné odvody, chyby v údajoch alebo krátke poistenie. Stačí nesprávny údaj o mzde a výpočet PN bude nižší. Poisťovňa vychádza z dát od zamestnávateľa, preto sa oplatí ich preveriť. Chýbajúci dátum alebo nesprávne vyplnená elektronická PN môže oneskoriť výplatu dávky.
Okrem nemocenského existujú aj ďalšie dávky, na ktoré má zamestnanec nárok, ako napríklad materské a ošetrovné.