
Slovenská spoločnosť prechádza v posledných desaťročiach výraznými demografickými zmenami, ktoré sa odrážajú v sobášnosti, rozvodovosti a rodinnom správaní. Štatistický úrad Slovenskej republiky pravidelne zverejňuje údaje, ktoré poskytujú cenný pohľad na tieto trendy. Tento článok analyzuje štatistiky rozvodov na Slovensku, s dôrazom na zmeny v čase a priemerný vek pri rozvode.
Pozrime sa spolu na štatistiku rozvodov u nás, aby sme mali lepšiu predstavu o tom, koľkých manželstiev sa rozvod týka a aký mala rozvodovosť trend za posledné roky. Ako zdroj informácií mi poslúžila štatistická ročenka Slovenskej republiky 2024. Počet rozvodov mal v období 1990 až 2010 stúpajúci trend. Kým v roku 1993 sa rozviedlo viac ako 8,1 tisíca manželských párov, v roku 1995 to bolo už takmer 10-tisíc. Maximálny počet rozvodov Slovensko zažilo v rokoch 2006 - 2010, kedy bolo legislatívne ukončených viac ako 12-tisíc manželstiev.
Kým podľa údajov z roku 1993 sa po určitej dobe rozviedlo 21 % manželstiev, na začiatku 21. storočia to bola už tretina. Index rozvodovosti vzrástol z pôvodných 26,5 rozvodu na 100 sobášov v roku 1993 na viac ako 40 rozvodov v roku 2001 a v roku 2006 dosiahol index rozvodovosti maximum, kedy to bolo až 49 rozvodov na 100 sobášov. Tento trend možno vidieť aj v rokoch 2009 a 2010, avšak v nasledujúcom období sa z hľadiska početnosti rozvodov, ako aj samotnej intenzity rozvodovosti niesol trend v znamení postupného poklesu.
Rok 2022 priniesol výrazný pokles rozvodov, kedy sa miera rozvodovosti dostala prvýkrát takmer po 20 rokoch pod 30 % a táto úroveň zostala zachovaná aj v roku 2023. Pokles úrovne rozvodovosti súvisí nielen s postupne sa lepšiacimi hospodárskymi a životnými podmienkami rodín vo všeobecnosti, ale je tiež odzrkadlením premeny sobášneho správania, keď do manželstva vstupujú osoby vo výrazne vyššom veku, ako aj čoraz častejšom spoločnom spolužití pred samotným sobášom. V uplynulom roku sa rozviedlo 9618 párov. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 31 rozvodov. V tomto prípade bol zaznamenaný rast po dlhodobejšom poklese, ktorý trval do roku 2008.
V súvislosti so zvyšujúcim sa vekom nastávajúcich manželov vstupujúcich do manželstva, dochádzalo tiež ku kontinuálnemu posunu rozvodov do vyššieho veku. Priemerný vek mužov pri rozvode sa zvýšil medzi rokmi 1993 a 2023 z 36 rokov na takmer 45 rokov. U žien došlo k nárastu v rovnakom období z 36 rokov na 42 rokov. Priemerná dĺžka trvania manželstva sa od roku 1993 posunula z 11 rokov na 16 v roku 2016. Pričom najdlhšie trvajúce zväzky (viac ako 15 rokov) mali v rozvodovosti stúpajúcu tendenciu, pričom v roku 2016 sa rozvádzal až každý druhý takýto manželský pár. Priemerný vek mužov pri rozvode predstavuje 43 rokov a u žien je to 40 rokov.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce dôchodky
Druhé a ďalšie sobáše rozvedených sa na Slovensku uskutočňujú nielen medzi staršími osobami, ale v priemere aj po dlhšej dobe po skončení rozvodového konania. V porovnaní s rokom 1991 sa priemerný čas od rozvodu po sobáš zvýšil v roku 2021 o 6,1 roka u mužov a o 5,8 roka u žien. Priemerný vek pri sobáši rozvedených sa za rovnaké obdobie zvýšil o 12,2 roka u mužov a 10,9 roka u žien. Rovnaký trend možno pozorovať aj pri ovdovelých mužoch a ženách.
Dôležitým znakom rozvedených manželstiev je rastúci počet takých záväzkov, v ktorých v čase rozvodu nebolo prítomné maloleté dieťa. Takéto bezdetné rozvedené manželstvá tvoria dnes u nás už viac ako 40 % zo všetkých spomínaných rozvodov, kým v roku 1993 predstavovali len štvrtinu. Dlhodobo ojedinelými sú prípady, keď v rozvádzajúcom zväzku nachádzame 3 a viac maloletých detí. Tieto prípady tvorili na Slovensku len 5 %. Uvedené zmeny v štruktúre nie sú len výsledkom poklesu počtu narodených detí podľa parity a vekového zloženia žien na Slovensku, ale v sebe odzrkadľujú aj tú skutočnosť, že k rozvodu dochádza vo vyššom veku a po dlhšom trvaní, keď vo zväzku už nie sú prítomné maloleté deti. V prípade rozvedených manželstiev s maloletými deťmi, ich priemerný počet mal najprv mierne klesajúci trend. K roku 2023 nám pripadá 1,59 maloletého dieťaťa na rozvedené manželstvo s maloletými deťmi. Znižuje sa aj počet rozvodov manželstiev s maloletými deťmi. Tvorili 60 percent všetkých rozvodov, čo potvrdilo klesajúci trend z 90. rokov.
Rozdielnosť pováh, názorov a záujmov predstavuje najčastejší dôvod rozvádzania sa. Kým v roku 1993 pripadalo na túto skupinu 42 % všetkých rozvodov, v posledných rokoch sa jej podiel pohyboval medzi 65 - 70 %. Bratislava 30. júna (TASR) - Slováci sa v roku 2014 najčastejšie rozvádzali z dôvodu rozdielnosti pováh, názorov a záujmov. Tento dôvod uviedlo pri rozvode až 63 percent rozvádzajúcich sa párov. Na druhej strane, významne klesla skupina tzv. patologických príčin, ktorá v sebe zahŕňa rozvody z dôvodu nevery, alkoholizmu, nezáujmu o rodinu, či zlé zaobchádzanie a odsúdenie za trestný čin. Tieto príčiny boli ešte v 90 rokoch 20. storočia pomerne časté na strane muža. Postupne však došlo k ich redukcii z takmer 40 % na menej ako 20 %.
Najpočetnejšiu skupinu rozvodov vlani tvorili manželstvá trvajúce osem rokov. Novým trendom je rozpad relatívne dlhotrvajúcich manželstiev, pričom až pätina rozvádzajúcich sa žila spolu viac ako 25 rokov.
Rozvody iniciovali väčšinou ženy, ktoré návrh na rozvodové konanie podali v dvoch tretinách prípadov.
Prečítajte si tiež: Porovnanie dôchodkov na Slovensku
Pokles úrovne rozvodovosti súvisí nielen s postupne sa lepšiacimi hospodárskymi a životnými podmienkami rodín vo všeobecnosti.
Rozvodovosť ovplyvňuje aj premena sobášneho správania, keď do manželstva vstupujú osoby vo výrazne vyššom veku, ako aj čoraz častejšom spoločnom spolužití pred samotným sobášom. Aj rok 2020 potvrdil trend odkladu sobášov do vyššieho veku. Slobodné nevesty i ženísi vstupovali do manželstva okolo tridsiatky a boli o 7,5 roka starší ako sobášiace sa páry v roku 1993, keď vzniklo samostatné Slovensko.
Vývoj sobášnosti bol negatívne ovplyvnený špecifickými podmienkami, ktoré vznikli počas pandémie ochorenia COVID-19. Hlavne v roku 2020 bol zaznamenaný prudký pokles počtu uzavretých sobášov. Druhá vlna pandémie na sklonku minulého roka spôsobila prepad sobášov takmer o tretinu (pokles o 36 percent v novembri). Najvýraznejší pokles sa prejavil jednoznačne od marca do júna. Predpokladaným dôvodom poklesu boli najmä protipandemické opatrenia a s tým spojená neochota ľudí sobášiť sa za daných podmienok. Obmedzený počet ľudí bol tak pre mnohých neprekonateľnou prekážkou.
Dlhodobo klesajúci trend podaní nemusí nevyhnutne znamenať stabilizáciu inštitúcie manželstva. Môže sa prejavovať zmena spoločenských vzťahov a rodinných stereotypov, teda rôzne spôsoby spolužitia partnerov.
Najviac rozvodov zaznamenal Štatistický úrad SR v Bratislavskom a Trnavskom kraji, najmenej v Žilinskom a Prešovskom kraji.
Prečítajte si tiež: Maďarský dôchodkový systém
Počet sobášov v krajinách Európskej únie klesol na polovicu, zatiaľ čo počet rozvodov sa zdvojnásobil. Slovensko nie je výnimkou. Vývoj posledných dekád naznačuje prechod od tradičných foriem rodinného spolunažívania k rozmanitejším modelom.
V roku 2023 bolo v Únii zaznamenaných približne 1,8 milióna sobášov, čo predstavuje 4,0 sobášov na tisíc obyvateľov. Oproti roku 1964 ide o pokles o päťdesiat percent, čo potvrdzuje dlhodobý klesajúci trend.
Najvyššia rozvodovosť v EÚ je aktuálne v Lotyšsku, kde pripadá 2,8 rozvodov na tisíc obyvateľov. Slovensko s hodnotou 1,5 patrí k štátom s nižšou mierou rozvodovosti. Najnižšia je v Slovinsku, kde na tisíc obyvateľov pripadá len jeden rozvod.
Aj v prípade sobášnosti existujú medzi jednotlivými krajinami rozdiely. Najvyššia miera uzatvárania manželstiev je v Rumunsku (5,8 na tisíc obyvateľov), najnižšia v Slovinsku (3,0).
MEDIÁCIA ČO JE MEDIÁCIAAKO PREBIEHA MEDIÁCIAMEDIÁCIA VS. SÚDNE KONANIEKOĽKO STOJÍ MEDIÁCIAO MNEČASTÉ OTÁZKYČLÁNKYV MÉDIÁCH ÚVODČLÁNKY