Obavy Slovákov o Dôchodky: Prieskum Focus Odhaľuje Znepokojivé Zistenia

Obavy z finančného zabezpečenia na dôchodku trápia značnú časť slovenskej populácie. Podľa najnovšieho prieskumu agentúry Focus, až 42 % obyvateľov Slovenska má obavy z toho, ako budú v budúcnosti žiť na dôchodku. Prieskum, ktorý bol odprezentovaný na tlačovej konferencii šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarikom, sa zúčastnilo 1006 respondentov vo veku 18 až 64 rokov a prináša komplexný pohľad na vnímanie dôchodkového systému a budúcnosti slovenských dôchodcov.

Finančné Ťažkosti Súčasných Dôchodcov

Až tri štvrtiny opýtaných (77 %) sa domnievajú, že súčasní dôchodcovia na Slovensku sa často stretávajú s finančnými problémami. Len približne desatina respondentov zastáva názor, že dôchodky na Slovensku sú dostatočné na slušný život. Tento fakt poukazuje na pretrvávajúcu nespokojnosť s úrovňou dôchodkov a obavy z vlastnej budúcnosti.

Rozloženie Obáv a Postoje k Dôchodku

„Obava zo života na dôchodku je relatívne rovnomerne rozložená vo všetkých vekových kategóriách. Zaujímavosťou je, že viac sa na dôchodok tešia muži než ženy," uviedol Slosiarik. Zatiaľ čo 21 % opýtaných sa na dôchodok teší, ďalších 31 % nad ním vôbec nepremýšľa. Zvyšných šesť percent deklaruje, že do dôchodku nepôjde.

Piliere Dôchodkového Systému a Povedomie o Nich

Prieskum agentúry Focus odhalil zaujímavé zistenia o povedomí Slovákov o pilieroch dôchodkového systému. Prekvapivo, len 69 % opýtaných deklarovalo sporenie v prvom pilieri, hoci ide o povinný pilier, do ktorého je zapojený každý obyvateľ Slovenska. Zvyšná tretina si myslí, že nie je v prvom pilieri.

Sporenie v druhom pilieri uviedlo 60 % respondentov a takmer polovica opýtaných si sporí na dôchodok aj iným spôsobom. Sporenie v treťom pilieri deklarovalo 39 % respondentov.

Prečítajte si tiež: Jednorodičovské domácnosti a starostlivosť o rodičov

Záujem o Informácie o Dôchodkovom Systéme

Viac ako polovica opýtaných podľa prieskumu informácie o fungovaní dôchodkového systému aktívne nevyhľadáva, ale vypočuje si alebo si ich prečíta, keď sa k nim dostanú. Aktívny záujem má takmer tretina opýtaných, pričom najvyšší záujem o informácie (42 %) je vo vekovej skupine 55 až 64 rokov.

Hrozby pre Budúce Dôchodky

Viac ako polovica opýtaných si podľa prieskumu myslí, že výšku budúcich dôchodkov na Slovensku ohrozujú predovšetkým časté zmeny zákonov, ktoré sa týkajú dôchodkov, ako aj vývoj demografie a s tým spojené ubúdanie populácie v produktívnom veku. Tieto faktory vytvárajú neistotu a obavy o budúcu hodnotu dôchodkov.

Priorita Sociálnych Benefitov Pred Obrannými Výdavkami

Drvivá väčšina Slovákov nesúhlasí s tým, aby sa obranné výdavky zvýšili na úkor sociálnych benefitov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre web 360tka.sk, ktorý sa uskutočnil od 7. do 13. júla 2025 na vzorke 1032 respondentov. Respondenti odpovedali na otázku, či by Slovensko malo postupne do roku 2035 navýšiť výdavky na armádu zo súčasných 2 % na 5 % HDP, aj keby to znamenalo škrty v sociálnej oblasti, napríklad zrušenie 13. dôchodku.

Približne sedem z desiatich (71%) opýtaných s takýmto riešením nesúhlasí, zatiaľ čo približne dvaja z desiatich (22%) by boli ochotní prijať vyššie výdavky na obranu aj za cenu znižovania sociálnych štandardov. Zvyšných sedem percent respondentov sa k otázke nevedelo vyjadriť.

Politické Preferencie a Postoj k Zbrojeniu

Podrobnejšie údaje odhaľujú výrazné rozdiely medzi voličmi jednotlivých politických strán. Myšlienke navyšovania výdavkov na obranu na úkor sociálnych dávok sú najviac naklonení voliči opozičného Progresívneho Slovenska - približne polovica (46%) s ňou súhlasí. Voliči všetkých ostatných strán sú výrazne odmietaví. Najsilnejší nesúhlas vyjadrili priaznivci vládnych strán Smer-SD (78%), Hlas-SD (80%) a SNS (79%). Proti plánovanému zvýšeniu výdavkov je približne osem z desiatich voličov týchto strán.

Prečítajte si tiež: Všetko, čo potrebujete vedieť o metodológii sociálneho výskumu

Sociálne Istoty ako Červená Čiara

Odmietavý postoj voči navrhovaným zmenám tak môže mať aj politické dôsledky. Ak by vláda presadzovala zvýšenie obranných výdavkov na úkor sociálnych istôt, hrozí, že sa tento krok premietne do preferencií strán v budúcich voľbách, píšu Aktuality.

NATO Záväzok vs. Realita Verejnej Mienky

Slovensko sa v rámci NATO zaviazalo, že do roku 2035 zvýši výdavky na obranu na úroveň 5 % HDP, čo je viac ako dvojnásobok súčasných 2 %. Vzhľadom na súčasnú rozpočtovú situáciu by to znamenalo výrazné škrty inde, najmä v sociálnej oblasti. Prieskum Focusu však jasne naznačuje, že slovenská verejnosť takýto scenár odmieta.

Politické Preferencie a Dôsledky pre Vládnu Koalíciu

Prieskum agentúry Focus pre portál 360tka, realizovaný v apríli 2024 na vzorke 1020 respondentov, priniesol aj zaujímavé zistenia o preferenciách politických strán. Voľby do Národnej rady (NR) SR by v apríli vyhralo Progresívne Slovensko s 21 percentami hlasov. Ako druhý by skončil Smer-SD s 19,3 percentami a za ním Hlas-SD s 10,9 percentami. KDH by vo voľbách uspelo so ziskom 8,4 percenta hlasov a do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Republika (8,2 percenta). Hnutie Slovensko by sa tiež dostalo do NR SR, a to so ziskom 7,3 percenta hlasov. Dostatok voličov by oslovila aj SaS, ktorej by svoj hlas odovzdalo 6,6 percenta opýtaných.

Zvyšok strán by však zostal pred bránami parlamentu. Maďarskej aliancii by na úspech vo voľbách chýbalo 0,3 percenta hlasov, Demokrati by podľa agentúry Focus získali 4,3 percenta hlasov. Súčasná vládna strana SNS by tak isto zostala bez mandátov (3,9 percenta). Smer-SD by mal v parlamente 36 zákonodarcov, Hlas-SD 20 a KDH spolu s Republikou po 15 poslancov. Hnutie Slovensko by získalo 13 mandátov a SaS 12.

Znamenalo by to, že súčasná opozícia by mala dostatok poslancov na zostavenie vládnej koalície. Dokopy by mali 79 kresiel. Ak by vládu skladal Smer-SD, s Hlasom-SD a Republikou by neuspel, mali by totiž len 71 poslancov.

Prečítajte si tiež: Trendy v sociálnych potrebách Slovákov

tags: #prieskum #focus #dôchodky