
Dedenie je právny proces, ktorý zahŕňa prechod majetku a záväzkov po smrti poručiteľa na dedičov. Tento proces môže byť sprevádzaný spormi medzi dedičmi alebo medzi dedičmi a veriteľmi. Dôležitou súčasťou dedičského konania je prihlásenie pohľadávok veriteľov a otázka ich premlčania.
Dedičské právo je založené na princípe univerzálnej sukcesie, čo znamená, že na dediča prechádzajú všetky práva a povinnosti poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa je zákonom obmedzená len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič zodpovedá aj za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa. Ak je dedičov viac, zodpovedajú za tieto náklady a dlhy pomerne podľa toho, čo z dedičstva nadobudli. Zodpovednosť dediča sa vzťahuje nielen na zdedený majetok, ale aj na jeho vlastný majetok, keďže prechodom zdedeného majetku na dedičov dochádza k jeho splynutiu s vlastným majetkom dediča (confusio bonorum).
Pojem "predlžené dedičstvo" sa používa v prípadoch, keď celkové pasíva (dlhy) dedičstva prevyšujú jeho aktíva (majetok). Pre správne posúdenie je kľúčové určiť všeobecnú cenu majetku poručiteľa, prípadne aj znaleckým posudkom. V konaní o dedičstve môžu účastníci vzniesť námietku premlčania dlhu. Toto právo majú dedičia, štát (v prípade odúmrte) a v štádiu likvidácie dedičstva aj ostatní veritelia. Oznámenie pohľadávky v konaní o likvidácii dedičstva sa považuje za riadne uplatnenie pohľadávky, ktoré zastavuje plynutie premlčacej doby. Likvidácia dedičstva je osobitný proces, ktorý prichádza do úvahy v situáciách, keď je dedičstvo predlžené a nedôjde k dohode dedičov s veriteľmi o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Súd môže nariadiť likvidáciu predlženého dedičstva aj bez návrhu. Zvyčajne tak urobí na návrh dediča, štátu alebo veriteľa.
Ak dedičstvo nikto nenadobudne (tzv. odúmrť), pripadá štátu. Štát zodpovedá za dlhy poručiteľa len majetkom z dedičstva. Speňažovanie majetku vykonáva notár ako súdny komisár, pričom koná vo vlastnom mene. Speňaženie majetku môže prebiehať formou dražby alebo priameho predaja. Konečným cieľom likvidácie dedičstva je rozdelenie výťažku získaného speňažením majetku medzi veriteľov. K trovám likvidácie dedičstva patria náklady speňažovania. Kľúčový dôsledok likvidácie je, že právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. Ak sa však objaví ďalší poručiteľov majetok, rozdelí ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento zánik.
Úlohou súdu (prostredníctvom notára ako súdneho komisára) v dedičskom konaní je zistiť všetok majetok a dlhy poručiteľa, pričom koná z úradnej povinnosti. Jedným z nástrojov na zistenie dlhov je výzva veriteľom (convocatio creditorum), ktorú súd na návrh dedičov vydá. Táto výzva je procesným inštitútom a jej účelom je zistenie dlhov poručiteľa. Či už veriteľ svoju pohľadávku na základe tejto výzvy prihlási alebo nie, nemá to vplyv na existenciu jeho pohľadávky ani na zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa. Notár tak nerieši skutkový spor účastníkov o rozsahu pasív dedičstva. Ak chce účastník dosiahnuť určenie, že vec alebo právo patria do dedičstva, musí sa obrátiť na súd žalobou v sporovom konaní mimo dedičského konania. Rovnako, ak dedič popiera existenciu dlhu alebo tvrdí, že zanikol po vzniku exekučného titulu (napr. premlčaním), musí sa domáhať svojho práva žalobou na súde.
Prečítajte si tiež: Prihlásenie na dôchodkové poistenie
V konaní o dedičstve môžu účastníci vzniesť námietku premlčania dlhu. Toto právo majú dedičia, štát (v prípade odúmrte) a v štádiu likvidácie dedičstva aj ostatní veritelia. Ak je pohľadávka premlčaná, dedič ju nemusí uhradiť. Premlčacia doba je spravidla 3 roky, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Premlčanie začína plynúť odo dňa, keď sa pohľadávka mohla uplatniť po prvý raz. Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal, čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Dôležité je, že samotné nezaradenie pohľadávky veriteľa do dlhov dedičstva ešte nezbavuje dediča jeho zodpovednosti a veriteľa jeho práva na uspokojenie. V uznesení o dedičstve sa totiž nevysporadúva samotný dlh, teda konkrétny dedič sa nezaväzuje k povinnosti splatiť dlh poručiteľa v určitej výške do určitej lehoty konkrétnemu veriteľovi, pokiaľ nejde o spomínané dohody dedičov a veriteľov alebo o predlžené dedičstvo. V uznesení sa „len“ deklaruje prechod zodpovednosti.
Ak sa po ukončení dedičského konania objaví pohľadávka veriteľa, ktorá nebola prihlásená do dedičstva, dedič by mal:
Prečítajte si tiež: Materská a dôchodok
Prečítajte si tiež: Prihlásenie zamestnanca s invalidným dôchodkom do poisťovne
tags: #prihlásenie #pohľadávky #do #dedičského #konania #premlčanie