Vzory prejavov pri odchode do dôchodku: Ako sa dôstojne rozlúčiť a poďakovať

Odchod do dôchodku je významný moment v živote každého zamestnanca. Je to čas, kedy sa bilancuje predošlá kariéra, oceňujú sa dosiahnuté úspechy a zároveň sa otvára nová kapitola plná zaslúženého oddychu a nových príležitostí. Dôstojná rozlúčka s kolegami a nadriadenými je preto dôležitá, aby sa ukončila jedna etapa života s gráciou a optimizmom.

Dôležitosť rozlúčky a poďakovania

Rozlúčka pri odchode do dôchodku nie je len formalita. Je to príležitosť vyjadriť vďačnosť za roky spolupráce, zdieľať spomienky a upevniť vzťahy s ľuďmi, s ktorými ste trávili značnú časť svojho života. Je to tiež moment, kedy môžete zanechať pozitívny odkaz a inšpirovať ostatných.

Príklady prejavov a rozlúčkových slov

Nasledujúce vzory prejavov a rozlúčkových slov vám môžu poslúžiť ako inšpirácia pri príprave vlastného prejavu:

• Vyjadrenie vďačnosti: „Ešte raz vám všetkým ďakujem za vašu podporu a priateľstvo. Bola to pre mňa nesmierne príjemná skúsenosť spolupracovať s takým talentovaným tímom ako ste Vy. Spoločne sme dosiahli veľké úspechy a prežili mnoho nezabudnuteľných chvíľ.“
• Osobný odkaz: „Po dlhšom zvažovaní som sa rozhodol/a pre tento krok, ktorý pre mňa znamená novú životnú etapu. Aj keď odchádzam, mám srdce plné pozitívnych spomienok a som presvedčený/á, že naše cesty sa opäť stretnú aj v budúcnosti.“
• Želanie do budúcnosti: „Ešte raz Vám všetkým ďakujem za všetko a želám Vám do budúcnosti len to najlepšie.“
• Spomienka na začiatky: "Keď v akademickom roku 2002/2003 prišla na Prešovskú univerzitu malá nadšená skupina kolegov, aby tu začali písať históriu novej fakulty, bola som jednou z nich. Mali sme guráž. Prijali sme náročnú výzvu dokázať, že vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek na akademickej pôde má svoje opodstatnenie i perspektívu."
• Osobná reflexia: "V tomto duchu sa niesli aj moje osobné kroky. Pracovala som, študovala, publikovala, "vyhodila" som zo skúšky prvého študenta (a Boh mi je svedkom, že to bolo pre mňa naozaj ťažké), zapojila som sa do prvého projektu, prihlásila som sa na angličtinu, absolvovala som prvú konferenciu, zahraničný študijný pobyt, zvládla som IKT, napísala prvú učebnicu… V rámci klinických cvičení som so študentmi prešla takmer všetky oddelenia prešovskej nemocnice a naučila som sa pokore voči životu ale aj voči prírode v nás."
• Vďačnosť kolegom: "A na vďaku. Vďaku za všetkých, ktorí sa dotkli môjho srdca, za študentov a kolegov. A za moje skvelé kolegyne z katedry ošetrovateľstva, ktoré ma podržali v časoch najťažších."
• Plány do budúcnosti: "Chcem sa slobodne venovať sebe a svojej rodine, chcem konečne dočítať Perzský oheň… Nechcem sa nudiť. Preto sa učím po francúzsky, absolvujem kondičné jazdy v autoškole, snažím sa minimalizovať prípadné zdravotné obmedzenia."
• Pohľad do minulosti: "Do Prešova som prišla ako hráčka basketbalu do družstva TJ Slávia UPJŠ Prešov, ktoré v roku 1970 postúpilo do 1. československej basketbalovej ligy a nepretržite v nej hralo do roku 1979. Okrem toho, že som sa dostala medzi vynikajúce basketbalistky, aj na katedre som spoznala vynikajúcich kolegov - učiteľov, ktorí ako učitelia a zároveň vrcholoví športovci, do značnej miery ovplyvnili môj športový i profesijný život."
• Práca so študentmi: "Práca so študentmi na katedre telesnej výchovy splnila moje očakávania. Boli to naozaj krásne a nezabudnuteľné zážitky."
• Budúca spolupráca: "Na ktorom som určite ako členka Slovenskej olympijskej akadémie a čestná členka Slovenského olympijského výboru vyorala aspoň malú brázdu medzi učiteľmi - kolegami i medzi študentmi, z ktorých už mnohí mali možnosť prežiť nezabudnuteľné chvíle priamo v kolíske olympijských hier v gréckej Olympii."
• Zhodnotenie kariéry: "Z pozície technik-modelár som bol v stálom styku so všetkými výtvarnými umelcami Prešova, ale aj zo Slovenska. Bola to práca plná nápaditostí, kreativity, inovácií, nových výtvarných techník a stáleho bádania. Dávala mi možnosť osobného rozletu tvorivosti, v každom výtvarnom umeleckom vyjadrení a taktiež zbližovala jednotlivých umelcov."
• Zmeny v prostredí: "V začiatkoch bol život na katedre výtvarnej výchovy a umenia družný, žilo sa spoločne aj spoločensky, všetci sa navzájom poznali a navzájom sa vážili. V súčasnosti je všetko individualistické, dobré medziľudské vzťahy sa vytratili, študenti pomaly nepoznajú ani svojich pedagógov."
• Nová profesia: "Germanistiku som pestoval ako koníček, teraz sa stala mojou profesiou. S novým prostredím som sa zžil vcelku bez problémov. So študentmi sa dali viesť rozhovory, ako dúfam, obohacujúce pre obe strany."
• Plány v dôchodku: "Prechod do dôchodku mi uľahčila košická opera, päť týždňov som tlmočil na skúškach La Traviatty. Dostal som sa do prostredia, pre mňa dovtedy viac-menej neznámeho, spoznal som zaujímavých ľudí, ktorí si zaslúžia väčšiu pozornosť zo strany verejnosti. Inak sa na nedostatok ponúk zatiaľ nemôžem sťažovať."

Ako napísať osobný prejav

Pri príprave prejavu je dôležité zohľadniť niekoľko faktorov:

1. Autenticita: Prejav by mal byť osobný a vyjadrovať vaše skutočné pocity.
2. Pozitívny tón: Zamerajte sa na pozitívne spomienky a skúsenosti.
3. Vhodná dĺžka: Prejav by nemal byť príliš dlhý, aby nezaťažil poslucháčov.
4. Prispôsobenie publika: Zohľadnite charakter a preferencie vašich kolegov a nadriadených.
5. Profesionalita: Udržujte profesionálny tón a vyhnite sa negatívnym komentárom.

Príklad rozlúčky na Prešovskej univerzite

Príkladom dôstojnej rozlúčky a poďakovania sa zamestnancom odchádzajúcim do dôchodku je tradícia rektora Prešovskej univerzity v Prešove, prof. Petra Kónyu. Rektor sa so zamestnancami lúči priateľským stretnutím, kde im poďakuje za ich dlhoročnú prácu a odovzdá im ďakovný list.

Prečítajte si tiež: Ako napísať príhovor

V mesiaci jún sa takéhoto stretnutia zúčastnili doc. PaedDr. Viera Bebčaková, PhD., PhDr. Marta Jakubíková, PhD., PhDr. Alena Longauerová, PhD. a RNDr. Sýkora.

Rektor vo svojom prejave zdôraznil: „Dovoľte mi, aby som sa Vám poďakoval za roky, desaťročia strávené na našej univerzite, za Vašu prácu, aj vďaka ktorej mohla univerzita prosperovať a posúvať sa vpred.“

Pohľady odchádzajúcich zamestnancov

• PhDr. Marta Jakubíková, PhD.: „Veľmi si vážim pozvanie pána rektora, beriem to ako zadosťučinenie za našu prácu. Morálne ocenenie je pre mňa omnoho viac ako nejaká iná odmena. Bolo to moje vysnívané povolanie a považujem to za najlepšiu skúsenosť v mojom živote, preto sa mi ťažko odchádza.“
• RNDr. Sýkora: „Pôsobenie na FZO naplnilo moje očakávanie v zmysle môjho kariérneho rastu, nakoľko som predtým pôsobil ako učiteľ na gymnáziu.“
• PhDr. Alena Longauerová, PhD.: „Keď v akademickom roku 2002/2003 prišla na Prešovskú univerzitu malá nadšená skupina kolegov, aby tu začali písať históriu novej fakulty, bola som jednou z nich. Mali sme guráž. Prijali sme náročnú výzvu dokázať, že vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek na akademickej pôde má svoje opodstatnenie i perspektívu. Chcem sa slobodne venovať sebe a svojej rodine, chcem konečne dočítať Perzský oheň… Nechcem sa nudiť. Preto sa učím po francúzsky, absolvujem kondičné jazdy v autoškole, snažím sa minimalizovať prípadné zdravotné obmedzenia."
• doc. PaedDr. Viera Bebčaková, PhD.: „Do Prešova som prišla ako hráčka basketbalu do družstva TJ Slávia UPJŠ Prešov, ktoré v roku 1970 postúpilo do 1. československej basketbalovej ligy a nepretržite v nej hralo do roku 1979. Okrem toho, že som sa dostala medzi vynikajúce basketbalistky, aj na katedre som spoznala vynikajúcich kolegov - učiteľov, ktorí ako učitelia a zároveň vrcholoví športovci, do značnej miery ovplyvnili môj športový i profesijný život. Práca so študentmi na katedre telesnej výchovy splnila moje očakávania. Boli to naozaj krásne a nezabudnuteľné zážitky.“

Príklad z Pedagogickej fakulty

Ďalším príkladom je Tatiana Čekanová, ktorá uviedla: „Na Pedagogickej fakulte som ako externá učiteľka pracovala od roku 2001. Vyučovala som špeciálnopedagogické didaktiky na novovzniknutej katedre špeciálnej pedagogiky, kde som bola v roku 2007 prijatá ako lektorka. Môžem povedať, že práca na univerzite ma veľmi napĺňala.“ Za svoju najväčšiu zásluhu považuje vybudovanie fungujúceho systému špeciálno-pedagogickej praxe.

Príklad z Filozofickej fakulty

Andrej Baňas, ktorý na Filozofickej fakulte v Prešove vtedajšej UPJŠ začal pracovať v roku 1973, zaspomínal: „Z pozície technik-modelár som bol v stálom styku so všetkými výtvarnými umelcami Prešova, ale aj zo Slovenska. Bola to práca plná nápaditostí, kreativity, inovácií, nových výtvarných techník a stáleho bádania. Dávala mi možnosť osobného rozletu tvorivosti, v každom výtvarnom umeleckom vyjadrení a taktiež zbližovala jednotlivých umelcov.“

Ľudovít Petraško, ktorý nastúpil na katedru germanistiky Filozofickej fakulty vtedajšej UPJŠ koncom roku 1990, prezradil: „Germanistiku som pestoval ako koníček, teraz sa stala mojou profesiou. S novým prostredím som sa zžil vcelku bez problémov. So študentmi sa dali viesť rozhovory, ako dúfam, obohacujúce pre obe strany. Prechod do dôchodku mi uľahčila košická opera, päť týždňov som tlmočil na skúškach La Traviatty. Dostal som sa do prostredia, pre mňa dovtedy viac-menej neznámeho, spoznal som zaujímavých ľudí, ktorí si zaslúžia väčšiu pozornosť zo strany verejnosti. Inak sa na nedostatok ponúk zatiaľ nemôžem sťažovať.“

Prečítajte si tiež: Handlová – viac ako len banícke mesto

Prečítajte si tiež: Spomienky na fašiangy pre seniorov

tags: #prihovor #pri #odchode #do #dochodku #vzory