
Nedostatok finančných prostriedkov je bežnou výzvou, ktorej čelia podnikatelia. Jedným z riešení je prijatie pôžičky. Tento článok sa zaoberá účtovaním prijatej pôžičky v jednoduchom účtovníctve, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, ako sú doba splatnosti, úroky a daňové dopady.
Jednoduché účtovníctvo je účtovníctvo daňové. To znamená, že pri posudzovaní príjmov a výdavkov sa uplatňujú príslušné ustanovenia zákona o dani z príjmov. Pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.
Vychádzajúc z ustanovení sa totiž pôžičky poskytnuté účtovnou jednotkou s dobou splatnosti dlhšou, ako jeden rok, účtujú v rámci dlhodobého finančného majetku. Ak teda účtovná jednotka poskytne pôžičku s parametrami doby splatnosti dlhšej ako jeden rok, potom ju nebude evidovať v Knihe pohľadávok, ale v Knihe dlhodobého finančného majetku. Účtovanie v Peňažnom denníku musí v takýchto prípadoch z dôvodu svojej tzv. daňovej orientácie plne rešpektovať prislúchajúce ustanovenia zákona o dani z príjmov. V prípade poskytnutia dlhodobého úveru, resp. pôžičky, poskytovateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci Peňažného denníka teda účtovne zaeviduje úbytok finančných prostriedkov - a to buď z bankového účtu alebo v hotovosti (podľa spôsobu poskytnutia pôžičky) a zároveň medzi výdavkami, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky v druhovom členení ako „Obstaranie dlhodobého majetku“. Poskytnutie dlhodobého úveru, resp. pôžičky, teda v žiadnom prípade nebude znamenať výdavok na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na druhej strane rovnako prijatá splátka dlhodobého úveru, resp. pôžičky od dlžníka, nebude pre poskytovateľa zdaniteľným príjmom a v rámci Peňažného denníka ju zaeviduje ako príjem peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom členení „Ostatné príjmy“. Základ dane tak bude ovplyvnený z titulu poskytnutého dlhodobého úveru, resp. pôžičky, len prípadnými skutočne prijatými úrokmi, ktoré predstavujú vo svojej podstate v takomto vzťahu odplatu za požičanie finančných prostriedkov (cena peňazí). Prijatý úrok v rámci Peňažného denníka tak poskytovateľ pôžičky (úveru) účtovne zaeviduje ako príjem peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane v druhovom členení „Ostatné príjmy“.
V prípadoch, ak by účtovná jednotka účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva, poskytla pôžičku, resp. úver, s dobou splatnosti do jedného roka vrátane, potom ju bude potrebné účtovne zaevidovať v rámci Knihy pohľadávok, a to v zmysle zákona o účtovníctve. V danom prípade tak z titulu kratšej doby splatnosti úveru, resp. pôžičky, nepôjde o obstaranie dlhodobého finančného majetku. Účtovanie v Peňažnom denníku bude však aj v takýchto prípadoch z dôvodu svojej tzv. daňovej orientácie vychádzať zo zákona o dani z príjmov. V prípade poskytnutia krátkodobého úveru, resp. pôžičky, poskytovateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci Peňažného denníka teda účtovne zaeviduje úbytok finančných prostriedkov - a to buď z bankového účtu, alebo v hotovosti (podľa spôsobu poskytnutia pôžičky), a zároveň medzi výdavkami, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky v druhovom členení ako „Ostatné výdavky“. Poskytnutie krátkodobého úveru, resp. pôžičky, teda v žiadnom prípade nebude znamenať výdavok na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na druhej strane rovnako prijatá splátka krátkodobého úveru, resp. pôžičky, od dlžníka nebude pre jej poskytovateľa zdaniteľným príjmom a v rámci Peňažného denníka ju zaeviduje ako príjem peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi príjmy, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom členení „Ostatné príjmy“. Základ dane tak bude ovplyvnený z titulu poskytnutého krátkodobého úveru, resp. pôžičky, len prípadnými skutočne prijatými úrokmi, ktoré predstavujú vo svojej podstate v takomto vzťahu odplatu za požičanie finančných prostriedkov (cenu peňazí). Prijatý úrok v rámci Peňažného denníka tak poskytovateľ krátkodobej pôžičky (úveru) účtovne zaeviduje ako príjem peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi príjmy ovplyvňujúce základ dane v druhovom členení „Ostatné príjmy“.
V rámci jednoduchého účtovníctva sa prijaté krátkodobé aj dlhodobé úvery a pôžičky u dlžníka účtovne evidujú v Knihe záväzkov, t.j. nie je dôležité, či ide o prijatie dlhodobej pôžičky, resp. úveru (s dobou splatnosti viac ako jeden rok), alebo o prijatie krátkodobej pôžičky, resp. úveru (s dobou splatnosti najviac jeden rok). Rovnako nie je dôležité, či poskytovateľom úveru, resp. pôžičky, je banková inštitúcia alebo iný subjekt. Ak je teda účtovnej jednotke účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva poskytnutá pôžička, resp. úver, bude potrebné ju účtovne zaevidovať v rámci Knihy záväzkov, a to v zmysle zákona o účtovníctve. Účtovanie v Peňažnom denníku musí však aj z dôvodu svojej tzv. daňovej orientácie prísne rešpektovať zákon o dani z príjmov. V prípade prijatia úveru resp. pôžičky, dlžník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci Peňažného denníka účtovne zaeviduje prírastok finančných prostriedkov - a to buď na bankovom účte alebo v hotovosti (podľa spôsobu poskytnutia pôžičky) a zároveň medzi príjmami, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane účtovnej jednotky v druhovom členení ako „Ostatné príjmy“. Takýto postup je v súlade s ustanovením zákona o dani z príjmov. Prijatie úveru, resp. pôžičky, teda v žiadnom prípade nebude znamenať zdaniteľný príjem, a na druhej strane rovnako zaplatené splátky úveru, resp. pôžičky, poskytovateľovi nebudú pre dlžníka výdavkom, vynaloženým na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a v rámci Peňažného denníka ich príjemca úveru (pôžičky) zaeviduje ako výdavok peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom členení „Ostatné príjmy“ resp. „Splátky úverov a pôžičiek“. Základ dane tak bude ovplyvnený z titulu prijatia úveru, resp. pôžičky, len prípadnými skutočne zaplatenými úrokmi, ktoré predstavujú vo svojej podstate v takomto vzťahu odplatu za požičanie finančných prostriedkov (cenu peňazí). Zaplatený úrok v rámci Peňažného denníka tak prijímateľ pôžičky (úveru) účtovne zaeviduje ako výdavok peňažných prostriedkov (v hotovosti alebo na bankovom účte) a zároveň medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení „Služby“.
Prečítajte si tiež: Daňové aspekty pôžičky od spoločníka
Prijatie a splácanie úveru sa prejaví bez vplyvu na základ dane. Do daňových výdavkov sa premietnu len úroky (priamo alebo prostredníctvom odpisovania obstarávaného majetku) a neskôr postupne daňové odpisy obstarávaného dlhodobého majetku, samozrejme za predpokladu splnenia podmienok vyžadovaných pre odpisovanie zákonom o dani z príjmov. Prijatý úver sa zaúčtuje v Knihe záväzkov a v Peňažnom denníku sa zaúčtuje ako príjem bez vplyvu na základ dane. Podobne splácanie úveru (jednotlivé splátky) bude výdavok bez vplyvu na základ dane a súčasne sa v Knihe záväzkov bude znižovať suma záväzku (úveru). Podľa postupov účtovania v jednoduchom účtovníctve sa za výdavky súvisiace s obstaraním dlhodobého majetku nepovažujú, okrem iného, ani úroky z úverov, ak do času používania účtovná jednotka nerozhodne, že budú tvoriť súčasť obstarávacej ceny. Daňový režim uplatnenia úrokov z investičného úveru (a teda aj účtovný režim v sústave jednoduchého účtovníctva) záleží tak v ustanovenom rozsahu na rozhodnutí samotnej účtovnej jednotky. Faktúry od dodávateľskej firmy sa zaúčtujú do knihy dlhodobého majetku a výdavkov bez vplyvu na základ dane. Po kolaudácii sa predmetná nehnuteľnosť zaradí do užívania a do daňových výdavkov sa premietne cez daňové odpisy.
Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva - platiteľ DPH, obstaral na základe kúpnopredajnej zmluvy staršiu budovu skladu, ktorá nevyhnutne vyžaduje rekonštrukciu. Cena za sklad bola dohodnutá v sume 30 000 eur + 20% DPH. Na základe kalkulácií stavebnej spoločnosti budú náklady na následnú rekonštrukciu budovy skladu činiť 13 000 eur + 20% DPH, t.j. spolu 15 600 eur. Podnikateľ plánuje rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti realizovať v kompletnom prevedení už v roku, a preto bol nútený vziať si od bankovej inštitúcie dlhodobý úver s dobou splatnosti 4 roky, ktorým by pokryl náklady na kúpu budovy skladu a náklady súvisiace s jej uvažovanou rekonštrukciou. Banka mu tak poskytla úver vo výške 51 600 eur. Jednotlivé splátky úveru banka rozvrhla rovnomerne - každý rok v sume 12 900 eur. Úroky boli dohodnuté nasledovne: v roku v sume 2 600 eur, v roku v sume 1 730 eur, v roku v sume 1 260 eur, v roku v sume 650 eur. Čerpanie úveru sa dohodlo priamo pri úhrade prislúchajúcich dodávok. Splátky úveru ako aj úhrada dohodnutých úrokov sa bude poukazovať bankovej inštitúcii z bankového účtu podnikateľa.
Dodávateľskú (prijatú) faktúru od predávajúceho na kúpu budovy skladu zaúčtuje podnikateľ v Knihe záväzkov v sume 36 000 eur, pričom sumu DPH (t.j. 6 000 eur) zaúčtuje v rámci Knihy pohľadávok ako pohľadávku voči správcovi dane z titulu odpočítania DPH.
Úhradu dodávateľskej (prijatej) faktúry od predávajúceho na kúpu budovy skladu hradenú z bankového úveru zaúčtuje na základe výpisu z úverového účtu podnikateľ nasledovne:
Dodávateľskú (prijatú) faktúru od stavebnej spoločnosti (dodávateľa rekonštrukčných prác budovy skladu) zaúčtuje podnikateľ v Knihe záväzkov v sume 15 600 eur.
Prečítajte si tiež: Európa po Versaillskej zmluve
Úhradu dodávateľskej (prijatej) faktúry od stavebnej spoločnosti (dodávateľa rekonštrukčných prác budovy skladu) hradenú z bankového úveru zaúčtuje na základe výpisu s úverového účtu podnikateľ nasledovne:
Splátku úveru za prvý rok v sume 12 900 eur zaúčtuje podnikateľ na základe výpisu s bankového účtu podnikateľ v rámci Peňažného denníka medzi výdavkami peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň ako príjem v rámci tzv. priebežných položiek.
Platbu úroku z úveru za rok v sume 2 600 eur podnikateľ zaúčtuje v rámci Peňažného denníka ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení „Služby“.
Na základe výpisu z úverového účtu zaúčtuje splátku úveru za rok v sume 12 900 eur podnikateľ v rámci Peňažného denníka ako výdavok v rámci tzv. priebežných položiek a zároveň medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane v druhovom členení „Splátky úverov a pôžičiek“. V Knihe záväzkov zároveň zaúčtuje zníženie záväzku voči bankovej inštitúcii o uvedenú sumu 12 900 eur.
Zaradenie budovy skladu do dlhodobého majetku podnikateľ účtovne zaeviduje na základe interného účtovného dokladu v Knihe dlhodobého hmotného majetku v hodnote 43 000 eur.
Prečítajte si tiež: Význam zmlúv pre EÚ
Platbu úroku z úveru za rok v sume 1 730 eur podnikateľ zaúčtuje v rámci Peňažného denníka ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení „Služby“.
Splátku úveru za rok v sume 12 900 eur zaúčtuje podnikateľ na základe výpisu s bankového účtu podnikateľ v rámci Peňažného denníka medzi výdavkami peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň ako príjem v rámci tzv. priebežných položiek, a zároveň na základe výpisu z úverového účtu zaúčtuje splátku úveru za rok v sume 12 900 eur v rámci Peňažného denníka ako výdavok v rámci tzv. priebežných položiek a zároveň medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane v druhovom členení „Splátky úverov a pôžičiek“. V Knihe záväzkov zároveň zaúčtuje zníženie záväzku voči bankovej inštitúcii o sumu 12 900 eur.
Platbu úroku z úveru za rok v sume 1 260 eur podnikateľ zaúčtuje v rámci Peňažného denníka ako výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň medzi výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v druhovom členení „Služby“.
Splátku úveru za rok v sume 12 900 eur zaúčtuje podnikateľ na základe výpisu s bankového účtu podnikateľ v rámci Peňažného denníka medzi výdavkami peňažných prostriedkov z bankového účtu a zároveň ako príjem v rámci tzv. priebežných položiek, a zároveň na základe výpisu z úverového účtu zaúčtuje splátku úveru za rok v sume 12 900 eur v rámci Peňažného denníka ako výdavok v rámci tzv. priebežných položiek a zároveň medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane v druhovom členení „Splátky úverov a pôžičiek“. V Knihe záväzkov zároveň zaúčtuje z…
Medzi najčastejšiu formu získania peňažných prostriedkov patria bankové úvery, krátkodobé alebo dlhodobé. To znamená, že účtovná jednotka požiada o úver príslušnú banku, ktorá peňažné prostriedky požičia za určitú finančnú odmenu - úrok. Okrem bankových inštitúcií si môže účtovná jednotka požičať peňažné prostriedky aj od spoločníkov, od účtovných jednotiek v skupine (materská účtovná jednotka a dcérske účtovné jednotky), prípadne od iných účtovných jednotiek alebo peňažné prostriedky získa prostredníctvom vydaných dlhopisov. Ak účtovné jednotky požiadajú o pomoc banky, hovoríme o úveroch, ak požiadajú o pomoc spoločníkov, materskú účtovnú jednotku, dcérsku účtovnú jednotku, prípadne iné účtovné jednotky, hovoríme o pôžičkách alebo o finančných výpomociach. Aj v týchto prípadoch účtovná jednotka za požičanie peňažných prostriedkov vypláca úrok.
Podľa Postupov účtovania dohodnutá doba platnosti záväzkov je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú záväzky splatiť. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa záväzky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty (krátkodobých alebo dlhodobých záväzkov).
Podľa Postupov účtovania zostatková doba splatnosti záväzkov je doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Z uvedeného vyplýva, že záväzky sa už pri svojom vzniku zaúčtujú podľa dohodnutej doby splatnosti. Krátkodobé záväzky sa účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy alebo v účtovej triede 2 - Finančné účty. Dlhodobé záväzky sa účtujú na účty účtovej triedy 4 - Kapitálové účty a dlhodobé záväzky. Záväzky, ktoré boli pri vzniku dlhodobé, sa v súvahe vykazujú podľa zostatkovej doby splatnosti. Zostatková doba splatnosti sa zisťuje pri inventarizácii záväzkov ku dňu zostavenia účtovnej závierky tak, že sa preverí ukončenie doby splatnosti každého pôvodne dlhodobého záväzku. Ak sa splatnosť záväzku (úveru), ktorý bol pri vzniku dlhodobý, ukončí v nasledujúcom účtovnom období, vykáže sa v súvahe ako krátkodobý. Za tým účelom sa pri uzavieraní účtovných kníh zostatok syntetického účtu dlhodobého záväzku (úveru) prevedie na osobitný analytický účet vytvorený k syntetickému účtu dlhodobého záväzku a v súvahe sa vykáže ako krátkodobý záväzok (úver), pričom zostatok dlhodobého záväzku (úveru) v účtovníctve sa nepreúčtováva na krátkodobé účty záväzkov (úverov), v účtovníctve zostáva aj naďalej zaúčtovaný na účte dlhodobých záväzkov (úverov), tak ako bol zaúčtovaný pri svojom vzniku. Význam vykazovania záväzkov v súvahe podľa zostatkovej doby splatnosti spočíva v tom, že takto vykázané dlhodobé záväzky poskytujú informácie o zúčtovacích vzťahoch účtovnej jednotky a majú vysokú vypovedaciu schopnosť najmä pri hodnotení finančnej situácie podniku a predovšetkým jeho okamžitej likvidity.
Účtovná jednotka má dlhodobý záväzok - úver v banke, ktorý bol zaúčtovaný pri vzniku účtovného prípadu na účte Bankové úvery (úver prijatý v roku, splatný v roku). Ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa musí preverovať splatnosť tohto záväzku. Keďže v účtovnom období roka má byť úver splatený, pri zostavovaní účtovnej závierky za rok sa musí tento záväzok v súvahe vykázať ako krátkodobý; preto účtovná jednotka zostatok tohto záväzku preúčtuje z pôvodného účtu, kde účtovná jednotka mala zaúčtovaný dlhodobý úver, na účet z dôvodu vykázania zostatku tohto účtu ako krátkodobého záväzku v súvahe, teda ku dňu zostavenia účtovnej závierky za účtovné obdobie roka zostatok tohto účtu nebude vykázaný v súvahe ako dlhodobý záväzok (bankové úvery dlhodobé), ale ako krátkodobý záväzok.
Podľa Postupov účtovania na účtoch účtovej skupiny sa účtujú krátkodobé bankové úvery poskytnuté najdlhšie na dobu jedného roka, najmä preklenovacie úvery, ak sa neúčtovali v rámci bežného účtu, krátkodobé úvery poskytnuté na základe eskontovaných zmeniek, postúpených hypotekárnych záložných listov. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých účtovnou jednotkou otvorených účtov bankových úverov. Podľa Postupov účtovania na účte Krátkodobé bankové úvery sa účtujú úvery poskytnuté bankou na čas jedného roka a kratšie so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu Bankové účty. Ak uhradí banka platobný doklad priamo z bankového úveru, účtuje sa poskytnutý úver vo výške vykonanej úhrady v prospech príslušného bankového úveru so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu záväzku, napríklad účtu Dodávatelia.
Podľa Postupov účtovania na účtoch účtovej skupiny Bankové úvery sa účtujú bankové úvery, ktoré majú dlhodobý charakter. Dlhodobým charakterom bankového úveru sa rozumie obdobie dohodnutej doby splatnosti dlhšie ako jeden rok. Rovnako sa tu účtujú dlhodobé bankové úvery, ktoré sa poskytujú pri eskonte zmeniek. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých úverov poskytnutých účtovnej jednotke a podľa jednotlivých bánk.
O určitej forme bankového úveru je možné hovoriť aj v prípade, ak bežný bankový účet môže vykazovať pasívny (záporný) zostatok, to znamená, že účtovná jednotka vyčerpá z účtu vyššiu sumu, než je zostatok peňažných prostriedkov na účte, teda môže na svojom bežnom bankovom účte „ísť do mínusu“ v rámci dohodnutého úverového limitu s bankou. Na túto skutočnosť reagujú aj Postupy účtovania, a to konkrétne v ustanovení. Podľa tohto ustanovenia sa na účte Bankové účty účtuje aj vtedy, ak má po dohode s bankou príslušný účet v banke pasívny zostatok, napríklad kontokorentný účet. V súvahe sa pasívny zostatok vykazuje ako poskytnutý krátkodobý bankový úver (záväzok), ktorý sa potom vykazuje v pasívach súvahy medzi krátkodobými úvermi (nesmie sa vykazovať v aktívach súvahy so znamienkom mínus).
Do dohode s bankou účtovná jednotka môže prečerpať peňažné prostriedky na svojom bežnom bankovom účte (môže ísť do mínusu) do výšky eur. Účtovná jednotka má na svojom bežnom bankovom účte peňažné prostriedky vo výške eur a musí uhradiť faktúru vo výške eur. Banka príkaz na úhradu zrealizuje, pretože účtovná jednotka môže prostriedky na svojom bežnom bankovom účte prečerpať a faktúru uhradí.
Na preklenutie časového nesúladu medzi prevodmi peňažných prostriedkov z bankového úveru na bežný bankový účet slúži účet Peniaze na ceste, ktorý patrí do účtovej skupiny Prevody medzi finančnými účtami. Obsahová náplň tejto účtovej skupiny je definovaná v Postupoch účtovania. Podľa Postupov účtovania sa tu účtujú účtovné prípady, pri ktorých dochádza k časovému nesúladu pri prevodoch medzi účtami účtovnej jednotky v bankách podľa výpisov z účtov v bankách a účtov úverov. Táto účtová skupina sa používa aj na preklenutie časového nesúladu medzi vkladmi, výbermi peňazí, šekov a iných hotovostí a prijatím príslušných bankových výpisov účtovnou jednotkou. Účet Peniaze na ceste má zvyčajne zostatok na strane Má dať a vykazuje sa v aktívach súvahy (aktívny zostatok účtu). Avšak môže sa vyskytnúť aj zostatok účtu na strane Dal (pasívny zostatok účtu), a to najmä pri prevode medzi bankovými účtami. Pasívny zostatok sa potom v aktívach súvahy vykazuje so záporným znamienkom.
tags: #prijata #pôžička #jednoduché #účtovníctvo #ako #zaúčtovať