
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na príkaznú zmluvu a jej dopad na ročné zúčtovanie dane. Zameriava sa na rôzne aspekty zdaňovania príjmov z príkaznej zmluvy, povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj na súvisiace aspekty sociálneho a zdravotného poistenia.
Príkazná zmluva, upravená v § 724 až § 732 Občianskeho zákonníka, predstavuje alternatívu k pracovnej zmluve alebo dohode o výkone práce mimo pracovného pomeru. Príkaznou zmluvou sa príkazník zaväzuje, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť. Obstaranie veci či vykonanie činnosti nie je zákonom bližšie limitované, a preto možno do príkaznej zmluvy zaradiť všetky druhy činností. Z uvedeného vyplýva, že predmetom príkaznej zmluvy môže byť aj výkon určitej činnosti.
Pre posúdenie daňového zatriedenia príjmu dosahovaného z činnosti vykonávanej na základe príkaznej zmluvy je potrebné definovať, čo je to vlastne závislá činnosť, respektíve čo závislou činnosťou nie je. Za závislú prácu sa v súlade s § 1 ods. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených Zákonníkom práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Samotná príkazná zmluva môže byť svojou povahou blízka pracovnej zmluve. Na účely zdanenia príjmu je rozhodujúci obsah zmluvy a identifikácia činnosti, a nie formálne pomenovanie zmluvy.
Príjem z činnosti na základe príkaznej zmluvy uzavretej podľa § 724 Občianskeho zákonníka môže mať charakter:
Ak je v príkaznej zmluve dohodnutá činnosť a podmienky vykonávania tejto činnosti tak, že spĺňajú kritériá závislej práce, automaticky sa príjem považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, a fyzická osoba, poberajúca tento príjem, sa považuje na účely zdravotného a sociálneho poistenia za zamestnanca.
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Príkazník s príjmom zo závislej činnosti sa považuje:
Vymeriavacím základom príkazníka pre platenie preddavkov na poistné podľa § 13 ods. 1 ZZP je plnenie poskytované zamestnávateľom za vykonávanú zárobkovú činnosť, t. j.
Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonávania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť je vykonaná len jednorazovo, osobou bez živnostenského alebo iného oprávnenia, príjem z takejto príkaznej zmluvy je možné považovať za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov.
Zdravotná poisťovňa v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia za rok 2013 vo Výkaze nedoplatkov vyčíslila v súvislosti s týmto príjmom nedoplatok na poistnom vo výške 112 €. Pretože osoba bola povinná v súvislosti s poberaním tohto príjmu platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení, preukázateľne zaplatené poistné si môže uplatniť do výdavkov. Ak v roku 2014 príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov už nebude mať, zaplatený nedoplatok si môže uplatniť do výdavkov podaním dodatočného daňového priznania za rok 2013, v ktorom ako výdavok vykáže sumu 112 €.
Ak sú v príkaznej zmluve podmienky vykonávania činnosti dohodnuté tak, že nespĺňajú kritériá závislej práce a činnosť vykonáva fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia alebo iného oprávnenia, alebo na základe osobitných predpisov - príjem sa považuje za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
Fyzická osoba bude od 1. 8. 2014 na základe príkaznej zmluvy vykonávať nezávislú činnosť, výkon ktorej nie je živnosťou ani podnikaním. Vykonávaná činnosť nebude mať znaky závislej práce, preto príjem z činnosti sa nebude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Činnosť bude vykonávať pravidelne, nepôjde o náhodný jednorazový príjem, preto sa nebude považovať ani za ostatný príjem podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Príjem z takto vykonávanej činnosti sa bude považovať za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.
Po začatí vykonávania činnosti vznikne osobe povinnosť registrácie na príslušnom daňovom úrade a povinnosť prihlásenia sa ako samostatne zárobkovo činná osoba v príslušnej zdravotnej poisťovni s povinnosťou platenia preddavkov na zdravotné poistenie v minimálnej mesačnej výške. Príjem dosiahnutý na základe príkaznej zmluvy bude zdaniteľným príjmom. Poistné na zdravotné poistenie vysporiada prostredníctvom ročného zúčtovania poistného, ktoré vykoná zdravotná poisťovňa. Vznik povinného sociálneho poistenia k 1. 7.
Ak príjem z príkaznej zmluvy spadá pod príjem zo závislej činnosti, príkazník môže požiadať príkazcu o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.
Vrátené poistné na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil podľa § 5 ods.
V mesiaci, v ktorom poisťovňa prostredníctvom zamestnávateľa vráti poistné, suma vráteného poistného bude zdaniteľným príjmom zamestnanca, ktorý zdaní zamestnávateľ v úhrne jeho príjmov v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov v mesiaci vrátenia poistného. Zrazený preddavok bude súčasťou preddavkov uvádzaných v mesačnom prehľade za príslušný kalendárny mesiac, zvýši sa výška preddavku.
Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov
Zamestnankyňa doručila rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku od 3/2024 na základe čoho dochádza aj k zmene výšky preddavkov dane zo závislej činnosti za toto obdobie, resp. vychádza nedoplatok za jednotlivé mesiace. V súčasnosti ide o bývalú zamestnankyňu, ktorej za rok 2023 a 2024 bolo vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň. V uvedenom prípade pri spätnom priznaní invalidného dôchodku vystavuje zamestnávateľ opravné výkazy voči zdravotnej poisťovni. Prehľady za kalendárne mesiace rokov 2023 a 2024 boli vyplnené a podané v súlade so skutočnosťou, ktorá v nich nastala. Tzn., že nie je potrebné zasielať opravné prehľady ani hlásenie za rok 2023, 2024.
Ak zamestnávateľ poskytne plnenie svojim zamestnancom zo sociálneho fondu, ktoré je od dane oslobodené podľa § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, poskytnutie takéhoto plnenia je tiež od dane oslobodené (napr. nepeňažné plnenie poskytnuté zo sociálneho fondu ako príspevok na hodnotu stravy, hodnotu nealkoholických nápojov, na použitie vlastného rekreačného, zdravotníckeho zariadenia zamestnávateľa, resp. prenajatého zamestnávateľom - platí nájomné, poskytnutého zamestnancovi, a pod.).
Zamestnávateľ poskytol zamestnancovi finančný príspevok na nákup vitamínového balíčka, ktorý bol poskytnutý z prostriedkov sociálneho fondu. V uvedenom prípade ide o peňažné plnenie.
Príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov je aj odmena za produktívnu prácu žiaka strednej odbornej školy a príjem študenta vysokej školy v čase odbornej praxe [§ 5 ods. 1 písm. Ak zamestnávateľ vyplatil mimoriadnu odmenu žiakovi v rámci produktívnej práce, aj túto možno považovať za príjem vymedzený podľa § 5 ods. 1 písm.
Ak nezisková organizácia uzatvorí s fyzickými osobami "Dohodu o podmienkach účasti na podpornej aktivite" a vypláca im tzv. finančný príspevok na uspokojenie základných životných podmienok vo výške 10 € za 5 hodín práce a títo nezamestnaní dodržiavajú pokyny právnickej osoby - neziskovej organizácie pri výkone práce, tento finančný príspevok sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti.
Podiely na zisku (dividendy) vyplatené obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva sa považujú za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, ak budú vyplatené zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 01.01.2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 vyplatené po 31.12.2016.
Podiel na zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vyplatený po 31.12.2016, ktorý je vykázaný za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 01.01.2017 alebo za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003, a je určený na rozdelenie zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, sa zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona. Uvedené platí aj pre konateľa, ktorý nemá účasť na základnom imaní obchodnej spoločnosti, nakoľko tento sa v súlade s § 2 písm. aa) zákona o dani z príjmov považuje za zamestnanca.
Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia z roku 2025 bude zo zisku spoločnosti dosiahnutého za rok 2016 vyplatený v roku 2025 podiel na zisku konateľovi spoločnosti, ktorý nemá podiel na základnom imaní, ani nepoberá žiadnu odmenu za výkon funkcie, nemá ani pracovnú zmluvu. Konateľ spoločnosti je rezidentom Českej republiky. Podlieha vyplatenie takejto dividendy zdaneniu na Slovensku? Keďže ide o podiely na zisku za rok 2016 vyplatené v roku 2025 zamestnancovi bez účasti na základnom imaní, tieto podiely sú vylúčené z predmetu dane v nadväznosti na § 52zi ods.
Ak zamestnávateľ vyplatí na základe rozhodnutia súdu zamestnancovi náhradu mzdy z dôvodu neplatného rozviazania pracovného pomeru, ide o príjem zo závislej činnosti z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, ktorý sa zdaní v úhrne zdaniteľných príjmov v mesiaci vyplatenia tejto náhrady preddavkom na daň. Náhrada škody - vyplatenie úroku z omeškania je príjmom od dane oslobodeným v zmysle § 9 ods. 2 písm.