
Príkazná zmluva predstavuje flexibilný nástroj pre dočasné a príležitostné činnosti. Tento článok sa zameriava na definíciu, charakteristické znaky, náležitosti a rozdiely oproti iným typom zmlúv, ako aj na problematiku zrušenia podmienok v tejto zmluve.
Príkazná zmluva je upravená v ustanoveniach § 724 a nasl. Občianskeho zákonníka. V podstate ide o zmluvu, kde sa príkazník zaväzuje obstarať nejakú vec alebo vykonať inú činnosť v záujme príkazcu. Dôležité je, že príkazník nezodpovedá za to, či sa výsledok obstarania alebo výkonu činnosti skutočne dostaví.
Účastníkmi príkaznej zmluvy môžu byť fyzické osoby (FO) aj právnické osoby (PO). Využíva sa najmä pri príležitostných činnostiach, nie pri pravidelne opakujúcej sa práci. Príkazná zmluva je vhodná, ak potrebujete vykonať dočasné práce bez uzatvárania pracovných zmlúv alebo dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.
V príkaznej zmluve vystupujú dve strany:
Dôležité je, že obidve zmluvné strany sú rovnocenní partneri; nevzniká medzi nimi žiadny vzťah nadradenosti alebo podradenosti.
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Hoci zákon nevyžaduje písomnú formu príkaznej zmluvy, odporúča sa ju vždy uzatvárať písomne pre lepšiu preukázateľnosť v budúcnosti. Medzi základné náležitosti patria:
Obsah príkaznej zmluvy závisí od dohody medzi príkazcom a príkazníkom.
Jedným z definičných znakov príkaznej zmluvy je osobné konanie príkazníka, ktorý koná v mene príkazcu, resp. na jeho účet. Zákon však pripúšťa možnosť, že príkazník poverí vykonaním činnosti inú osobu. V takom prípade však príkazník nesie riziko zodpovednosti za škodu spôsobenú povereným zástupcom, akoby ju spôsobil on sám.
Príkazník plní príkaz podľa svojich schopností a znalostí, pričom je povinný vynaložiť všetko potrebné úsilie, ktoré je možné od neho požadovať. Zároveň je viazaný pokynmi príkazcu, čo do istej miery limituje jeho konanie.
Je dôležité rozlišovať príkaznú zmluvu od iných typov zmlúv, ktoré sa na ňu môžu podobať, najmä od pracovnej zmluvy, mandátnej zmluvy a komisionárskej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
Charakter príkaznej zmluvy môže pripomínať pracovnú zmluvu, avšak je dôležité posudzovať obsah zmluvy a predmet činnosti. Aby nedochádzalo k zámene, musí byť jasne definované, že ide o príležitostnú, nie sústavnú prácu.
Zmyslom mandátnej zmluvy, ktorá má odplatný charakter, je obstaranie obchodnej záležitosti. Účastníkmi sú väčšinou podnikatelia. Zatiaľ čo príkazník koná podľa svojich znalostí a schopností, mandatár má konať s odbornou starostlivosťou. Osobné konanie mandatára nie je povinné. Mandátna zmluva je upravená v Obchodnom zákonníku.
Komisionárska zmluva je formou nepriameho zastúpenia, uzatváraná medzi podnikateľmi, a je vždy len odplatná.
Problematika zrušenia podmienky v príkaznej zmluve nie je priamo špecifikovaná v Občianskom zákonníku v súvislosti s príkaznou zmluvou. Avšak, všeobecne platí, že zmluvné strany sa môžu dohodnúť na zmene alebo zrušení podmienok zmluvy. Dôležité je, aby táto dohoda bola urobená písomne, ak bola aj samotná zmluva uzatvorená písomne.
Ak jedna zo strán poruší podmienky zmluvy, druhá strana má právo od zmluvy odstúpiť. Odstúpenie od zmluvy musí byť urobené písomne a doručené druhej strane.
Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov
V prípade, že dôjde k zmene okolností, za ktorých bola zmluva uzatvorená, a táto zmena podstatne sťažuje plnenie povinností jednej zo strán, môže táto strana žiadať súd o zmenu zmluvy alebo o jej zrušenie.