Primárna zdravotná starostlivosť: Definícia, vývoj a zmeny v slovenskom zdravotníctve

Primárna zdravotná starostlivosť tvorí základný kameň efektívneho a udržateľného zdravotného systému. Napriek tejto kľúčovej úlohe bola na Slovensku dlhodobo zanedbávaná, s nedostatkom konkrétnych systémových krokov na jej posilnenie. Implementácia reforiem často zostávala len na deklaratívnej úrovni, bez reálneho pokroku.

Súčasný stav všeobecnej ambulantnej starostlivosti na Slovensku

Súčasný stav všeobecnej ambulantnej starostlivosti možno opísať ako pretrvávajúcu krízu s dlhodobo neriešenými systémovými problémami. Medzi najvýraznejšie patrí vysoký priemerný vek lekárov a nedostatočná generačná obmena, čo ohrozuje kontinuitu poskytovania starostlivosti.

Zmeny v minimálnych požiadavkách na ambulancie

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pripravilo návrh vyhlášky, ktorá má zásadne upraviť minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie vybraných druhov ambulantných zdravotníckych zariadení. Tieto zmeny sa týkajú predovšetkým podmienok personálneho zabezpečenia a materiálno-technického vybavenia ambulancií.

Zámerom ministerstva je reagovať na vývoj personálnej situácie na trhu. Analytici upozorňujú na nepriaznivé scenáre, ktoré Slovensku hrozia v budúcnosti. Štát podľa nich nebude schopný odvrátiť zhoršujúci sa trend v súvislosti s nedostatkom personálu, ktorý systém začne výrazne pociťovať po roku 2035.

"Po roku 2035 sa začne situácia zhoršovať a zhoršovanie bude akcelerovať. V roku 2045 bude deficit zdravotných sestier predstavovať už takmer sedemtisíc sestier. V tomto období zo systému odíde tá najsilnejšia generácia sestier - dnes okolo päťdesiatky," píšu analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Prečítajte si tiež: Primárna starostlivosť v reumatológii

Tieto zmeny sa nebudú vzťahovať na prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne.

Upúšťanie od niektorých podmienok

Ministerstvo zdravotníctva reaguje na požiadavky samosprávnych krajov a samotných mladých lekárov a nových poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Lekári často hlásili ťažkosti pri hľadaní vhodných priestorov pri zakladaní nových ambulancií.

Podľa informácií redakcie Medicína mali lekári najväčší problém s izolačnou miestnosťou. Kým doposiaľ ambulancie všeobecných lekárov a pediatrov museli mať povinne izolačnú miestnosť, od začiatku júla už nebude nutnosťou. Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) uviedol, že pri dnešnom systéme práce ambulancie primárneho pediatra je izolačná miestnosť nevyužívaná. Prevažná väčšina ambulancií dokonca nemá priestorové možnosti na vytvorenie izolačnej možnosti. Nové ambulancie často ostávajú v priestoroch končiacej ambulancie, a preto nemajú možnosť vyriešiť požiadavku izolačnej miestnosti.

"Ak bude nevyhnutnosť potreby izolačnej miestnosti, je ohrozená existencia väčšiny všeobecných ambulancií pre deti a dorast," dodal ZAP.

Rezort zdravotníctva síce narazil na argumenty zo strany Úradu verejného zdravotníctva SR, inšpiráciu si však vzal z Českej republiky, kde legislatíva nevyžaduje v týchto ambulanciách mať izolačnú miestnosť.

Prečítajte si tiež: Výzvy v primárnej zdravotnej starostlivosti

Rovnako rezort upúšťa od povinnej oddychovej miestnosti. Ambulancie si ju síce budú môcť naďalej zriadiť, no už nebudú povinné mať ju.

Zmeny sa dotknú aj veľkosti miestnosti pre ambulanciu. Kým doposiaľ musela mať miestnosť aspoň 15 štvorcových metrov, od júla bude postačovať miestnosť s veľkosťou 13 štvorcových metrov. Rovnako sa menia pravidlá aj pre čakárne. Namiesto desiatich bude postačovať aj sedem štvorcových metrov.

Kým doteraz museli mať pacienti a zdravotnícky personál toalety zvlášť, po novom budú môcť využívať spoločnú, no iba v prípade, ak zdravotnícke zariadenie má iba jedného zamestnanca. Napríklad ambulancie liečebnej pedagogiky či klinickej psychológie. Jednu toaletu však budú môcť využívať spoločne aj viaceré ambulancie.

Flexibilné požiadavky na personál

Už novelizácia legislatívy v roku 2018 ponúkla všeobecným ambulanciám možnosť zamestnať praktickú sestru. Zmeny sa však netýkali špecialistov. Ministerstvo zdravotníctva však podmienky uvoľňuje a od júla budú mať špecializované ambulancie možnosť zamestnávať praktickú sestru. Nebude to však podmienkou. Rezort tým reaguje na zmeny na pracovnom trhu a globálny nedostatok sestier v systéme.

Neplatí to však pre všetky odbornosti. Niektoré odborné spoločnosti si chceli zachovať povinnosť zamestnávať sestru. Rezort zdravotníctva pripomína, že naďalej platí, že personál môže konať iba v rozsahu svojich kompetencií. To znamená, že ak lekár zamestná zdravotnú sestru asistenta a bude potrebovať vykonať úkon, na ktorý asistent nemá oprávnenie, nebude ho môcť vyžadovať a daný úkon bude musieť vykonať lekár. Príkladom môže byť gastroenterologická ambulancia, ktorá nerobí endoskopické výkony a sústreďuje sa na pacientov s ľahšími ochoreniami. Lekár v takejto ambulancii nepotrebuje nevyhnutne zamestnávať zdravotnú sestru, postačia mu totiž kompetencie asistenta. Ak by však vykonával endoskopické výkony, vyhláška hovorí o povinnosti zamestnávať zdravotnú sestru.

Prečítajte si tiež: Definícia starostlivosti o deti a dorast

Bezpečnosť pacienta bude zachovaná

Rezort zdravotníctva tvrdí, že zmeny sa nijako nedotknú bezpečnosti pacienta. Cieľom je nastaviť flexibilnejšie podmienky pre ambulantných lekárov a dať im možnosť zamestnať zdravotníkov s užšími kompetenciami, pokiaľ nepotrebujú nevyhnutne zamestnávať sestru. Pred zavedením možnosti zamestnať v špecializovaných ambulanciách praktickú sestru rezort rozšíril ich kompetencie.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR uvítala možnosť zamestnať v ambulanciách namiesto sestry praktickú sestru - asistenta. Zmenu označila za nevyhnutnú pre ambulantný sektor, ktorý v súčasnej personálnej kríze nemôže v platových podmienkach konkurovať štátnym nemocniciam.

Novú úpravu uvítala aj Asociácia súkromných lekárov SR, ktorá žiadala umožniť v prípade ambulantných zariadení, kde je to možné s ohľadom na odbornosť, zahrnúť do minimálneho personálneho vybavenia ako alternatívu administratívneho pracovníka a tiež možnosť splnenia minimálneho personálneho vybavenia bez sestry alebo s úväzkom nižším ako 1,0.

Podľa súkromných lekárov by to zabránilo situáciám, keď sa poskytovateľ z dôvodu nedostatku stredného zdravotníckeho personálu rozhoduje pre ukončenie praxe, ako aj z ekonomického tlaku na ambulancie v mnohých finančne podhodnotených odbornostiach, kde úhrady za výkony nepostačujú na zodpovedajúcu odmenu pre lekára a sestry. Takáto úprava by eliminovala rušenie povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre nemožnosť získať sestru alebo praktickú sestru. Čo by bolo prínosom aj pre pacientov.

Zdieľaný personál

Veľkou novinkou je zavedenie inštitútu zdieľanej sestry alebo asistenta, ktorý budú môcť využívať iba tí podnikatelia, ktorí prevádzkujú najmenej dve a najviac štyri ambulancie. Tieto ambulancie budú môcť využívať jednu sestru alebo zdravotnú sestru - asistenta, ak prevádzkujú tieto ambulancie na rovnakom mieste.

Niektoré úkony v oblasti prevádzky ambulancie totiž zvládne aj administratívny pracovník, ktorého môžu ambulantní lekári zamestnávať od začiatku tohto roka. Týmto spôsobom sa skoncentruje využívanie kompetencií personálu na zdravotné výkony. Aj táto zmena však bude iba možnosťou a nie povinnosťou pre ambulancie.

Dôvod je podľa rezortu jednoduchý. Ako uvádza Lucia Povalová z ministerstva zdravotníctva, organizačný model väčšiny všeobecných ambulancií naďalej zotrváva v podobe takzvanej sólo praxe, teda ambulancie s jedným lekárom a jednou sestrou, pričom zostáva nevyužitý potenciál delegovania kompetencií medzi lekára, sestru a administratívneho pracovníka. Absencia tímového prístupu a multidisciplinárnej spolupráce obmedzuje kapacity ambulancií na zvládanie rastúcich nárokov súčasnej populácie.

Ďalšou výzvou sú podľa nej meniace sa profesijné preferencie mladých lekárov, ktorí čoraz častejšie inklinujú k zamestnaneckému pomeru namiesto prevádzkovania vlastnej praxe. Tento trend signalizuje nutnosť systémovej adaptácie vrátane podpory nových foriem organizácie ambulantnej starostlivosti, ako sú skupinové praxe či integrované centrá.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) podotkla, že pri zohľadnení kompetencií zdravotníkov, a to najmä sestier a stredného zdravotníckeho personálu, pre ambulancie napríklad v poliklinike dáva význam centralizácia niektorých činnosti alebo zdieľanie niektorých zdravotných výkonov najmä pri odberoch alebo zobrazovacích vyšetreniach. Takéto zdieľanie je bežné v zahraničí a pre zvýšenie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti považuje túto novinku za správnu.

Zámerom ministerstva je racionalizovať požiadavky a urobiť ambulantný sektor flexibilnejším pre väčších poskytovateľov, ktorí vedia efektívnejšie využiť kompetencie personálu. Dôvodom zmien je aj reakcia na vývoj systému a pracovného trhu.

Definícia zdravotnej starostlivosti podľa zákona

Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti definuje zdravotnú starostlivosť ako súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci vrátane poskytovania registrovaných alebo povolených humánnych liekov a zdravotníckych pomôcok, diagnostických zdravotníckych pomôcok in vitro a dietetických potravín s cieľom predĺženia života osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií. Zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu. Súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti je aj preprava.

Zdravotný výkon je ucelená činnosť zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Neodkladná zdravotná starostlivosť

Neodkladná zdravotná starostlivosť je definovaná ako zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú z jej základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť, ktorej bezprostredné neliečenie by mohlo viesť k ohrozeniu jej života alebo zdravia, alebo spôsobuje náhle zmeny správania a konania, pod ktorých vplyvom osoba bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je aj taká zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje pri pôrode a pri vyšetrení, diagnostike a liečbe rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, ak existuje dôvodné podozrenie, že osoba môže byť zdrojom takejto rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, ak si zdravotný stav tejto osoby vyžaduje poskytovanie neodkladnej starostlivosti počas prepravy do zdravotníckeho zariadenia alebo medzi zdravotníckymi zariadeniami, neodkladná preprava darcu ľudského orgánu alebo príjemcu ľudského orgánu, ak si ich zdravotný stav vyžaduje poskytovanie neodkladnej starostlivosti počas prepravy, neodkladná preprava zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú činnosti súvisiace s odberom ľudského orgánu, ak by odklad ich prepravy mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu ľudského orgánu určeného na transplantáciu, a neodkladná preprava ľudského orgánu určeného na transplantáciu, ak by odklad prepravy tohto ľudského orgánu mohol ohroziť život alebo zdravie príjemcu ľudského orgánu alebo by mohol viesť k nezvratnému poškodeniu tohto ľudského orgánu.

Ďalšie definície a aspekty zdravotnej starostlivosti

• Konzílium: Poradný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka zložený zo zdravotníckych pracovníkov určených poskytovateľom, ktorí sú vo vzťahu k poskytovanej zdravotnej starostlivosti ošetrujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi.
• Biomedicínsky výskum: Získavanie a overovanie nových biologických, medicínskych, ošetrovateľských poznatkov a poznatkov z pôrodnej asistencie na človeku. Biomedicínsky výskum v ošetrovateľstve a v pôrodnej asistencii umožňuje aj podporovať schopnosti jednotlivcov a rodín alebo zlepšovať optimum funkcií a minimalizovať tie, ktoré sú príčinou ochorení.
• Pôrodná asistencia: Zdravotná starostlivosť pôrodnej asistentky s odbornou spôsobilosťou o ženu a dieťa počas fyziologického tehotenstva, pôrodu a šestonedelia, zdravotná starostlivosť o reprodukčné zdravie a poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti pri gynekologických a pôrodníckych chorobách.
• Prax pôrodnej asistencie: Riadenie a poskytovanie starostlivosti pôrodnej asistentky metódou ošetrovateľského procesu.
• Ošetrovateľský proces: Systematická, racionálna a individualizovaná metóda plánovania, poskytovania a dokumentovania ošetrovateľskej starostlivosti a pôrodnej asistencie. Jeho cieľom je určovať skutočné alebo predpokladané problémy osoby v súvislosti so starostlivosťou o zdravie, naplánovať uspokojenie zistených potrieb, vykonať, dokumentovať a vyhodnotiť špecifické ošetrovateľské zásahy na ich uspokojenie. Súčasťou ošetrovateľského procesu je určenie sesterskej diagnózy.
• Zdravotný obvod: Územie, pre ktoré sa určuje lekár, zubný lekár alebo gynekológ pre zabezpečenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti.
• Prijímateľ zdravotnej starostlivosti: Každá fyzická osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť.
• Dlhodobá zdravotná starostlivosť: Zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe s obmedzenou funkčnosťou, ktorej bola určená choroba, pre ktorú jej bola poskytnutá akútna zdravotná starostlivosť alebo neodkladná starostlivosť alebo pre ktorú možno očakávať, že si bude vyžadovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti; dlhodobá zdravotná starostlivosť sa poskytuje s cieľom zlepšenia kvality života, predĺženia života, podporovania samostatnosti osoby v oblasti sebestačnosti a umožnenia osobe zotrvať podľa možností čo najdlhšie v jej domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí.
• Akútna zdravotná starostlivosť: Zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pre chorobu, ktorá spôsobila náhlu zmenu jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne neohrozuje jej život alebo niektorú zo základných životných funkcií.
• Následná zdravotná starostlivosť: Taká dlhodobá zdravotná starostlivosť, ktorá sa poskytuje osobe spravidla po poskytnutí akútnej zdravotnej starostlivosti alebo neodkladnej starostlivosti, s cieľom maximálneho možného obnovenia kognitívnych, telesných, zmyslových a duševných funkcií osoby odstránením vzniknutých funkčných porúch alebo náhradou niektorej funkcie jej organizmu alebo zmiernením prejavov a dôsledkov jej choroby.
• Obmedzovací prostriedok: Opatrenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorého účelom je odvrátenie nebezpečného konania pacienta s príznakmi psychickej poruchy alebo s psychickou poruchou, ktoré smeruje k priamemu ohrozeniu života alebo k priamemu ohrozeniu zdravia pacienta alebo iných fyzických osôb obmedzením jeho voľného pohybu.
• Multidisciplinárny tím: Poradný orgán a pomocný orgán ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka, zložený z konzília a podporného tímu, ktorý zabezpečuje osobe komplexnú starostlivosť.

Ambulantná a ústavná zdravotná starostlivosť

Zdravotnícke zariadenia sa delia na ambulantné a ústavné. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje (domáca starostlivosť). Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe aj bez prítomnosti osoby v ambulancii prostredníctvom elektronickej komunikácie.

Zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti je určené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti osobe, ktorej zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti spojené s predpokladaným pobytom na lôžku v zdravotníckom zariadení presahujúcim 24 hodín. V zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti sa spravidla prevádzkuje aj ambulantné zdravotnícke zariadenie a nemocničná lekáreň.

tags: #primárna #zdravotná #starostlivosť #definícia