Dejiny slovenského vysťahovalectva: Odchod tretiny národa a jeho odkaz

Slovenské vysťahovalectvo je rozsiahla téma, ktorá hlboko zasiahla do národných dejín a ovplyvnila hospodárske, sociálne, kultúrne a politické pomery na Slovensku. Migračné pohyby, vnútorné aj vonkajšie, zanechali nezmazateľnú stopu v identite slovenského národa.

Edícia Slovenské vysťahovalectvo. Dokumenty.

Edícia Slovenské vysťahovalectvo. Dokumenty. bola založená v roku 1969 ako programový začiatok Slovenskej akadémie vied na štúdium dejín slovenského vysťahovalectva a života zahraničných Slovákov. Význam tejto edície spočíva najmä v tom, že poskytuje autentické materiály k mimoriadne závažnému procesu v slovenských národných dejinách, akým sú vnútorné i vonkajšie migračné pohyby, ktoré značne vplývali na vývoj hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a politických pomerov na Slovensku. Cieľom šiesteho zväzku je nadviazať na predošlé zväzky publikovaných dokumentov a priblížiť na základe výberu archívnych dokumentov dejiny vzťahov a stykov Matice slovenskej s krajanmi v zahraničí v rokoch 1919 - 1947.

Tri vlny vysťahovalectva

Dejiny slovenského vysťahovalectva možno rozdeliť do niekoľkých vĺn, ktoré sa líšili svojimi príčinami, cieľmi a dôsledkami:

1. Neklasické vysťahovalectvo: Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem od konca 17. storočia do 19. storočia predstavovalo dlhotrvajúci migračný pohyb v rámci vtedajšieho Uhorska.
2. Vysťahovalectvo do zámoria: Od 80. rokov 19. storočia až do začiatku 1. svetovej vojny malo slovenské vysťahovalectvo do zámoria, najmä do Spojených štátov amerických, masový charakter. Ekonomické problémy, nedostatok pracovných príležitostí a vidina lepšieho života viedli mnohých Slovákov k opusteniu domoviny.
3. Medzivojnové vysťahovalectvo: Vznik Československej republiky v roku 1918 a nový ekonomický a politický poriadok vo svete ovplyvnili smerovanie slovenského vysťahovalectva medzi dvoma svetovými vojnami. Slováci migrovali do západnej Európy, Južnej a Severnej Ameriky, Austrálie a v menšej miere aj do Ázie a Afriky.
4. Politická emigrácia: Výsledky 2. svetovej vojny predurčili začiatky slovenskej politickej emigrácie a komunistický prevrat vo februári 1948 vyvolal novú emigračnú vlnu.
5. Emigrácia po roku 1968: Udalosti v roku 1968 a okupácia Československa vojskami Varšavskej zmluvy ovplyvnili ďalšiu veľkú vlnu politickej a ekonomickej emigrácie.
6. Súčasná ekonomická migrácia: Pád komunistického režimu v roku 1989 priniesol súčasnú ekonomickú emigráciu a sezónnu migráciu slovenského obyvateľstva do zahraničia.

Matica slovenská a jej úloha

Oživenie Matice slovenskej v roku 1919 patrí k najvýznamnejším medzníkom v dejinách slovenského národa, ktoré vyvolalo medzi Slovákmi v zahraničí obrovský ohlas. Od vzkriesenia Matice slovenskej sa datujú jej prvé kontakty so slovenskými vysťahovalcami v zahraničí. Po druhej svetovej vojne sa väčšina organizácií a spolkov pôsobiacich medzi krajanmi snažila obnoviť popretŕhané kontakty. Vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov - Československej republiky v roku 1918, ale i nový ekonomický a politický poriadok vo svete, sa odrazili i v slovenskom vysťahovalectve, ktoré medzi dvomi svetovými vojnami smerovalo do západnej Európy, Južnej a Severnej Ameriky, Austrálie a v malej miere aj do Ázie a Afriky.

Matica slovenská zohrávala významnú úlohu v udržiavaní kontaktov s krajanmi v zahraničí. V roku 1968 reformistický režim zákonom Slovenskej národnej rady o Matici slovenskej zriadil Ústav pre zahraničných Slovákov v Bratislave, začlenil ho do organizačnej štruktúry Matice slovenskej a nepriamo riadil prostredníctvom ministerstva kultúry. Rok 1989 priniesol zmeny i v tejto oblasti, ktorú totalita monopolne zverila Matici slovenskej.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Zabudnuté osudy a potreba pamätníka

Tretina národa opustila Slovensko na prelome 19. a 20. storočia a vysťahovalectvo významne ovplyvnilo naše dejiny. Na osudy stoviek tisícov mužov, žien a detí, ktorí sa usadili na opačnej strane sveta sa však zabudlo. Táto kniha prináša dojemné svedectvo o ich životoch, odvahe a húževnatosti.

V slovenskom národe len ťažko nájdeme rodinu, ktorej príslušníci sa v dávnej či nedávnej minulosti, ale neraz aj v súčasnosti, nestali predmetom migračných pohybov a súčasťou slovenského vysťahovalectva. V rámci úvah a snažení o podobe nového usporiadania vzťahov Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí sa preto neustále vynára myšlienka na vybudovanie Pamätníka slovenského vysťahovalectva.

Múzeum slovenského vysťahovalectva: Sen a realita

Vznik a fungovanie múzea by malo byť do roku 2028 financované celkovou sumou 10,2 milióna eur. Pôvodne zvažovaný pozemok v bratislavskej Petržalke Magistrát hlavného mesta Bratislavy nemal záujem zameniť za iný pozemok od štátu. Dejiny vysťahovalectva by mali byť zakomponované do jednej z častí stálej expozície. Konkrétne by malo ísť o časť Nasledovníci, pričom dejiny slovenského vysťahovalectva by mali byť zachované v šírke historického poznania. Múzeum národného obrodenia by malo sídliť v budove Nového evanjelického lýcea na Konventnej ulici v Bratislave.

Myšlienka zriadenia stálej expozície slovenského vysťahovalectva sa zrodila už v medzivojnovom období roku 1936, keď sa v rámci Dunajských veľtrhov v Bratislave realizovala prvá výstava o slovenskom vysťahovalectve. V roku 1942 pri budovaní múzea slovenských drotárov v Žiline odznel návrh, aby sa po dobudovaní múzea začalo s budovaním múzea slovenského vysťahovalectva. Po druhej svetovej vojne vznikol v roku 1946 na pôde Všeslovanského kongresu návrh na zriadenie múzeí vysťahovalectva v hlavných mestách slovanských štátov. V 60-tych rokoch v Komisii pre zahraničných Čechov a Slovákov pri Kolégiu histórie SAV bola opäť otvorená otázka zriadenia múzea vysťahovalectva.

V roku 1968 vznikol na základe rozhodnutia Slovenskej národnej rady Ústav pre zahraničných Slovákov so sídlom v Bratislave, ktorý sa začlenil do organizačnej štruktúry Matice slovenskej, ale metodicky, ako aj z hľadiska politických záujmov štátu, ho riadilo Ministerstvo kultúry SSR. V ústave sa vytvorili podmienky pre vypracovanie koncepcie systematickej akvizičnej činnosti nasmerovanej na problematiku vysťahovalectva, ktorú v roku 1975 schválilo kolégium správcu Matice slovenskej. Od tohto obdobia možno datovať systematický výskum a akvizíciu všetkých písomných, tlačených, ilustračných a hmotných dokumentačných materiálov historického, kultúrneho a etnografického charakteru, ktoré sa priamo, alebo nepriamo dotýkajú problematiky slovenského vysťahovalectva a života zahraničných Slovákov. Tým boli položené základy tvorby Dokumentačnej zbierky, ktorá sa z roka na rok zväčšovala a stala sa základným predpokladom pre múzejnú a expozičnú prezentáciu. Konkrétna podoba tejto myšlienky sa realizovala už v roku 1984 otvorením Stálej expozície Slováci vo svete, v priestoroch ústavu na Františkánskej ulici (vtedy Pugačevovej) v Bratislave. V roku 1991 došlo ku kvalitatívnemu posunu a v rámci ústavu sa vytvorilo Krajanské múzeum, ktoré spolu s ústavom prešlo do nových priestorov na Štefánikovej ulici v Bratislave do Pistoriho paláca (predtým Múzeum V. I. Lenina). Krajanské múzeum do roku 1995 uskutočnilo viacero umeleckých autorských výstav z tvorby zahraničných Slovákov a odborné výstavy venované Slovákom žijúcim v Poľsku, Maďarsku, Nemecku a Juhoslávii. Matica slovenská v roku 1994 Ústav pre zahraničných Slovákov zrušila bez vedomia a súhlasu Ministerstva kultúry SR a v roku 1995 zaniklo aj jeho Krajanské múzeum. V roku 1995 Ministerstvo kultúry zriadilo Dom zahraničných Slovákov so sídlom na Štefánikovej ulici v Bratislave a na základe nájomnej zmluvy s mestom Bratislava ho umiestnilo do budovy Pistoriho paláca. Dom zahraničných Slovákov ako príspevková organizácia bol zriadený rozhodnutím Ministerstva kultúry SR č. MK - 1884/1995 - 1 ku dňu 1. júla 1995 na základe zákona o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Plnil funkciu kultúrno-prezentačného, informačno-analytického, výskumno-dokumentačného, organizačne - koordinačného a servisného centra pre zahraničných Slovákov. Jeho organizačnou zložkou sa stalo Múzeum zahraničných Slovákov, ktoré však nespĺňalo kritériá klasického múzea a preto nebolo oficiálne zaradené do siete múzeí na Slovensku.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Alternatívne riešenie: Múzeum národného obrodenia

Namiesto plánovaného Múzea slovenského vysťahovalectva má vzniknúť Múzeum národného obrodenia. Navrhované Múzeum národného obrodenia by tiež malo fungovať ako samostatné múzeum v rámci štruktúry SNM. „Ťažiskovú, ktorá je zameraná na osobnosti a pôsobenie tzv. štúrovskej generácie, rámcujú časti Predchodcovia a Nasledovníci. Ústredná časť zachytáva štúrovskú generáciu v širokej škále jej činnosti a v plejáde jej výnimočných osobností. Nie je radená chronologicky, každá časť expozície je zameraná na samostatnú tému - politika, literárna činnosť, vojenské vystúpenia, medzinárodné väzby.

Slovensko a Slováci v zahraničí po roku 1993

Vznik suverénnej Slovenskej republiky roku 1993 priniesol dovtedy nepoznané spoločenské, hospodárske i politické podmienky. Po roku 1993 Slovenská republika ako každý iný suverénny štát prevzala tvorbu i realizáciu politiky a vzťahov štátu k slovenským menšinám, komunitám a jednotlivcom v zahraničí do vlastnej kompetencie, ktorú zabezpečuje prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky, ústredných a iných orgánov štátnej správy. Od roku 1993 vláda Slovenskej republiky garantuje realizáciu celosvetovej prehliadky kultúry Slovákov vo svete pod názvom Dni zahraničných Slovákov v Slovenskej republike, v roku 1994 Národná rada SR vyhlásila 5. júl ako Deň zahraničných Slovákov a za pamätný deň Slovenskej republiky. V rokoch 1995 až 2005 významnú úlohu zohrával Dom zahraničných Slovákov, rezortná organizácia Ministerstva kultúry SR, ktorý splynul s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Roku 1997 Národná rada Slovenskej republiky prijala prvú osobitnú legislatívnu normu - zákon o zahraničných Slovákoch, v roku 1999 bola za účasti zástupcov ústredných orgánov štátnej správy a delegovaných zástupcov krajanských spolkov a organizácií z celého sveta založená Stála konferencia k otázkam vzájomných vzťahov a spolupráce Slovenská republika a zahraniční Slováci. Roku 1999 Národná rada Slovenskej republiky prijala politickú Deklaráciu k Slovákom žijúcim v zahraničí, koncom roku 1999 vláda Slovenskej republiky sfunkčnila inštitút Splnomocnenca vlády SR pre zahraničných Slovákov, ktorý inicioval prijatie čl. 7a ústavného zákona č. 90/2001 zaväzujúci Slovenskú republiku podporovať národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporovať ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. Napokon v roku 2005 parlament prijal nový zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorým okrem iného bol od 1.

Migrácia ako súčasť dejín ľudstva

V dejinách tejto planéty migrácia ľudstva sa stala takou jej prirodzenou súčasťou, ktorá zásadným spôsobom oddávna až podnes ovplyvňuje celkové dianie vo svete. Exodus národov je dodnes živý a tvorí neoddeliteľnú súčasť svetových i národných dejín. Odchody príslušníkov jednotlivých národov sa stali ochudobnením, ale i obohatením a v prípadoch, keď si diaspóra uchovala duchovné prepojenie so starou vlasťou, stáva sa imanentnou súčasťou nielen minulosti, ale i súčasnosti a budúcnosti. Tieto skutočnosti sa stali určujúcimi pri stanovení ich dôležitosti a významu pre väčšinu emigračných a imigračných štátov a sú determinujúce pri tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k súčasným migračným pohybom a vlastným menšinám a komunitám žijúcimi v zahraničí. Jedným z konkrétnych výstupov je budovanie a existencia pamätníkov venovaných tejto problematike, ktoré majú dve základné podoby, architektonicko - symbolickú a múzejno - inštitucionálnu. Tie sa v rôznych podobách vzájomne dopĺňajú a v nejednom prípade tvoria jeden celok. Danej problematike sa sústavne venuje UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) a v spolupráci s IOM (International Organization for Migration) mapujú súčasný trend vo vývoji múzeí po celom svete. Tak ako v Spojených štátoch, Austrálii, Kanade a nedávno aj v európskych krajinách napríklad Francúzsku, Taliansku, Nemecku, Holandsku, Portugalsku, Španielsku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a ďalších štátoch, sa vytváranie takýchto centier stalo cieľom ako uľahčiť prenos medzi generáciami, ako aj vytvoriť priestor pre stretnutia medzi migrantmi a hostiteľskou krajinou. UNESCO a IOM sa rozhodli spolupracovať pri podpore výmeny informácií a skúseností o histórii prisťahovalectva a spomienok migrantov, najmä prostredníctvom pomoci pri zakladaní a rozvoji múzeí v prijímajúcej krajine. Tento druh múzeí pomáha najmä zbierať, chrániť, vyzdvihovať a sprístupňovať širokej verejnosti určité prvky týkajúce sa histórie a kultúry prisťahovalectva a približuje proces integrácie prisťahovaleckých komunít. Tieto iniciatívy prezentujú príspevky zo strany migrantov do hostiteľskej krajiny, rozmanitosť a bohatstvo pôvodu a jeho kultúr, hľadanie spoločnej reči a pocitu spolupatričnosti, zvyšovanie informovanosti a vzdelávania o migrácii, vytváranie novej identity, rozvíjanie empatie medzi domácim obyvateľstvom a narúšanie stereotypov o vysťahovalectve a prisťahovalectve.

Prehľad medzinárodnej siete migračných múzeí

Prehľad medzinárodnej siete jestvujúcich migračných múzeí vo svete:

• Argentína - Museo de la inmigración Museo de la inmigración
• Austrália - Immigration Museum (Melbourne, State of Victoria), Migration Museum (State of South Australia), New South Wales Migration Heritage Center
• Belgicko - Red Star Line Red Star Line
• Brazília - Memorial do Imigrante
• Česko - Roľník a múzeum Kojákovice
• Dánsko - Immigrant Museet - The Danish Immigration Museum
• Fínsko - Institute of Migration
• Francúzsko - Cité nationale de l’histoire de l’immigration, Génériques Génériques
• Holandsko - Kosmopolis - The House of Cultural Dialogue
• Írsko - Centre for Migration Studies at the Ulster-American Folk Park, Cobh Heritage Centre Cobh Heritage Centre
• Izrael - Babylonian Jewry Heritage Center
• Južná Afrika - Lwandle Migrant Labour Museum
• Kanada - Pier 21 Halifax , Immigrants to Canada Virtual Museum of orphans immigrated to Canada
• Libanon - Lebanese Emigration Research Centre
• Malta - Dar l-Emigrant Vallette
• Nemecko - DOMiT - Dokumentationszentrum und Museum über die Migration in Deutschland eV , German Emigration Centre , Ballinstadt Emigrácia Múzeum Hamburg, Deutsches Auswanderer Haus Bremerhaven German emigration center
• Nórsko - Norwegian Emigration Center
• Portugalsko - Museu da Emigração e das Comunidades Museu da Emigração e das Comunidades
• San Maríno - San Marino Study Centre on Emigration - Museum of the Emigrant
• Srbsko - Srpski Muzej rasejanja I seoba - an initiative
• Slovinsko - Slovenian Migration Institute
• Spojené štáty americké - Ellis Island Immigration Museum, Chinese American Museum
• Španielsko - MhiC - Museo de Historia de la Inmigración de Cataluña MhiC - Museo de Historia de la Inmigración de Cataluña, Arquivo da Emigración Galega Arquivo da Emigración Galega
• Švédsko - Immigrant-institutet, National Museums of World Culture, Svenska Emigrantinstitutet, The Multicultural Centre
• Švajčiarsko - Migrations Museum
• Taliansko - Museo Regionale Dell’Emigrazione Pietro Conti Museo Regionale Pietro Conti Dell’Emigrazione
• Veľká Británia - 19 Princelet Street 19 Princelet Street, Indian Presence in Liverpool, History of London’s diverse communities, Moving Here, Museum of Bristol

Príklady zahraničných múzeí vysťahovalectva

Pre lepšiu názornosť a ilustráciu priblížime tri z uvedených inštitúcii.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Ellis Island Immigration Museum

Ellis Island bol otvorený pre verejnosť na obmedzenom základe v rokoch 1976 a 1984. V americkej histórii išlo vtedy o najväčší projekt historického reštaurovania vo výške 160 miliónov dolárov. V roku 1982 prezident Ronald Reagan požiadal Lee Iacocca, predsedu Chrysler Corporation, o zvýšenie finančných prostriedkov na obnovu a zachovanie Sochy Slobody a Ellis Island. Následne bola založená Liberty-Ellis Island Foundation (SOLEIF). Fundraising nadácie vyvolal nebývalú reakciu a občania USA prispeli viac než 600 miliónmi dolárov na opravy, reštaurovanie a údržbu týchto dvoch veľkých pamiatok. Po reštaurovaní Sochy slobody nadácia obrátila svoju pozornosť na obnovu Ellis Islandu, ktorý sa stal najväčším symbolom amerického prisťahovalectva. Keď bol ostrov otvorený v septembri 1990 a to dva roky pred plánovaným termínom, bolo tu inaugurované Ellis Island Immigration Museum. V komplexe je umiestnené aj divadlo, knižnica, nahrávacie štúdio ústnej histórie a imigračné exponáty. V roku 1990 nadácia obnovila dve budovy (celkovo 5 budov), rozšírila a modernizovala múzejnú knižnicu, štúdio orálnej histórie a vytvorila Orientačné centrum pre deti a Ellis Island Living Theatre. Hlavná budova bola otvorená pre verejnosť dňa 10. septembra 1990. Dnes múzeum navštívi takmer 2 milióny návštevníkov ročne. Nachádza sa tu história Ellis Islandu v rokoch 1892 - 1954 keď pôsobil ako centrum a vstupná brána pre prisťahovalcov do Spojených štátov. Ellis Island spolu so Sochou Slobody sú vyhlásené za národný pamätník.

Nemecké emigračné centrum v Bremerhavene

Nemecké emigračné centrum otvorilo 8. augusta 2005 v meste Bremerhaven obsahovo najväčšie emigračné múzeum v Európe. V rokoch 1815 až 1914 sa väčšina z 233 miliónov európskych emigrantov vysťahovalo do USA. Emigrácia začala v 19. storočí a pokračovala ďalej aj v 20. storočí. Európania boli v pohybe. Nie menej ako 7.2 milióna mužov, žien a detí cestovalo do mesta Bremerhaven, aby sa v prístave v rokoch 1830 až 1974 nalodili na zaoceánske lode smerujúce na americký kontinent. 3,7 milióna Nemcov, 3,4 milióna východných a juhovýchodných Európanov a 100-tisíc Škandinávcov, všetci hľadajúc lepší život. Bremerhaven v severnom Nemecku sa tak stalo najväčšou európskou bránou emigrácie a preto niet divu, že v ňom Nemecké emigračné centrum otvorilo emigračné múzeum. Nemecké emigračné centrum ponúka v múzeu nielen poznanie, ale i relaxáciu, potešenie a aj napätie. Divadelne hraná výstava umožňuje návštevníkom spoznať emigráciu naživo. Prítomné migračné fórum ponúka v múzeu aj vlastný prieskum, ktorý vám umožní pustiť sa do individuálneho hľadania svojho pôvodu, či nájsť význam svojho priezviska. Program dopĺňajú špeciálne výstavy a kultúrne podujatia.

Immigration Museum v Melbourne, Austrália

Immigration Museum Austrália, ktoré bolo otvorené v roku 1998 sa nachádza v Melbourne, v historickej budove Starej colnice. Austrália, ktorá bola cieľom pre prisťahovalcov z niekoľkých desiatok krajín, je krajinou prisťahovalcov. Múzeum je zamerané na etnické skupiny a národností, ale aj na širšiu komunitu. Nachádza sa v centre mesta a skúma príbehy ľudí z celého sveta, ktorí sa sťahovali do štátu Victoria od roku 1800 až po súčasnosť. Príbehy ožívajú vďaka súčasným prejavom memorabílie, pohyblivých obrazov a počítačovej interaktivity. Múzeum sa stalo populárnym cieľom pre mnohých turistov z celého sveta.

Spomienka na 400. výročie Jamestownu

Amerika a Anglicko si v roku 2006 pripomenuli výročie začiatku plavby troch lodí, ktoré pred 400 rokmi priviezli do Nového sveta prvých anglických osadníkov. Po šesťmesačnej ceste oceánom založili vysťahovalci na dnešnom východnom pobreží USA v máji roku 1607 Jamestown. Guvernér štátu Virgínia Timothy M. Kaine sa pri tejto príležitosti spomienkových osláv zúčastnil v Londýne slávnostného kladenia vencov k pamätníku vysťahovalcov, navštívil múzeum v dokoch neďaleko miesta, odkiaľ lode vyrazili na svoju historickú plavbu. Súčasťou expozície v múzeu je aj replika Discovery, najmenšej z troch lodí výpravy. O šesť mesiacov neskôr navštívila Virginiu zas britská kráľovná Alžbeta II. Narodeniny Jamestownu si vo Virgínii pripomínajú v štýle veľkého sviatku každých 50 rokov už od roku 1807. Oslavy 400. výročia boli spojené s množstvom kultúrnych a spoločenských podujatí, ako aj spomienkových osláv.

Súčasná situácia na Slovensku

Slovenské vysťahovalectvo a Slováci v zahraničí sú imanentnou súčasťou našej minulosti, majú vonkajší i vnútorný význam pre celé národné dejiny, ale i pre súčasnosť a budúcnosť. Život slovenských menšín, komunít i jednotlivcov v zahraničí vnímame predovšetkým v kontexte slovenských národných dejín, ale nemôžeme obísť skutočnosť, že v novom prostredí sa stali aj súčasťou dejín iných krajín a národov a tým obohatením celosvetových dejín. Pád komunistického režimu v roku 1989, zmena politicko-ekonomických a štátnych štruktúr prináša súčasnú ekonomickú emigráciu a sezónnu migráciu slovenského obyvateľstva do zahraničia. Odhadujeme, že v súčasnosti žije a pracuje v zahraničí približne 2,7 milióna slovenských vysťahovalcov a ich potomkov, z toho okolo 300 tisíc občanov Slovenskej republiky. Podľa neúplných údajov v súčasnosti odchádza zo Slovenska do zahraničia ročne viac ako 20 tisíc občanov, prevažne mladých ľudí vo veku do 30 rokov. Výsledkom súčasných európskych migračných pohybov je niekoľko desiatok miliónov Európanov žijúcich mimo krajiny svojho pôvodu, ktorým venuje náležitú pozornosť Rada Európy a Európska únia. V roku 2003 sa v Solúne pod záštitou EU konal prvý summit európskych diaspór, ktorý v záverečnom odporúčaní zvýraznil potrebu vytvorenia pevnejších väzieb medzi Európskym spoločenstvom a Európanmi v zahraničí. Slováci sú roztratení po celom svete, každý svetadiel brázdi noha nášho rodáka. Sú síce roztratení, ale v žiadnom prípade nie stratení. Sú úspešní vo všetkých oblastiach života. Vedci, podnikatelia, športovci, zruční remeselníci, tí všetci šíria dobré meno Slovenska a Slovákov za hranicami našej vlasti bez rozdielu, či sa narodili na Slovensku alebo mali na Slovensku korene ich predkovia. Zoznam mien tých, čo sa zo Slovenska museli, alebo chceli vysťahovať, by bol veľmi dlhý. Boli by to milióny mien. Niektoré sú známe, ale veľa ich je zabudnutých a neznámych. Každý z nich však v dejinách Slovenska a Slovákov zanechal nezmazateľnú stopu a to bez rozdielu, či musel odísť z ekonomických alebo politických dôvodov, alebo jednoducho chcel skúsiť niečo nové.

tags: #dejiny #slovenskeho #vystahovalectva