Životné poistenie je v kontexte daňového priznania na Slovensku oblasťou, kde sa stretávajú príjmy aj výdavky. Príspevok sa zaoberá niektorými daňovými súvislosťami a poznatkami z praxe, ktoré autor nadobudol v rámci svojej činnosti daňového poradcu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako sa životné poistenie prejavuje v daňovom priznaní fyzických osôb na Slovensku, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívu a praktické príklady.

Príjmy z životného poistenia a ich zdaňovanie

Pri posudzovaní príjmov z poistenia je kľúčové rozlišovať, či je prijatý príjem od dane oslobodený alebo ho daňovník musí zdaniť. Kľúčový význam pri správnom posúdení daňových dôsledkov na daňové povinnosti príjemcu poistného plnenia majú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) a písm. i) zákona o dani z príjmov, ktoré upravujú, kedy sú poistné plnenia oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, resp. kedy nastanú výnimky z oslobodenia od dane, čiže i keď zákon o dani z príjmov plnenie z určitého poistného plnenia oslobodzuje od dane, výnimočne, pri určitých situáciách napriek oslobodeniu poistné plnenie môže byť zdanené. Od dane z príjmov fyzických osôb sú oslobodené plnenia z poistenia osôb okrem plnenia pre prípad dožitia určitého veku alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu [§ 9 ods. 2 písm. i) ZDP].

Zdaňovanie plnenia z poistenia pre prípad dožitia

Plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sú príjmami podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov a podliehajú zrážkovej dani pri ich výplate podľa § 43 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov. Daň je povinný zraziť a odviesť správcovi dane platiteľ príjmu, čiže poisťovňa. Základom pre výpočet zrážkovej dane je v zmysle § 43 ods. 5 písm. a) poistné plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné.

Kapitálové životné poistenie (KŽP) vs. Investičné životné poistenie (IŽP)

Pri zdaňovaní poistného plnenia zo životného poistenia je nutné rozlišovať medzi kapitálovým životným poistením a investičným životným poistením. Podľa zákona o dani z príjmov je nutné pre zrážkovú daň základ dane vyčísliť bez ohľadu na to, či životné poistenie má charakter kapitálového životného poistenia alebo charakter investičného životného poistenia. Zákon o dani z príjmov neobsahuje ani pravidlo, ako posudzovať tú skutočnosť, že poistné sa v poisťovni rozúčtováva na náklady poisťovne, na poistné pripoistenia, resp.

Plnenia z komerčného pripoistenia

V prípade, ak nastanú podmienky pre vyplatenie poistného plnenia z komerčného pripoistenia choroby alebo úrazu, je potrebné určiť, kedy je tento príjem oslobodený od dane fyzickej osoby a kedy podlieha dani. Na celkovú sumu poistného, ktoré zaplatil poistenec a ktoré má byť považované za výdavok pri vyčíslení základu dane, resp. Poistencom zaplatené celkové poistné (ktoré je na účely základu dane z plnenia životného poistenia považované za výdavok) je nutné znížiť o sumu poistného pripoistenia, ktoré zodpovedá sume úrazového pripoistenia. Inými slovami - z výdavkov, ktoré znižujú poistné plnenie na účely výpočtu základu dane pre zrážkovú daň, je nutné vylúčiť sumu zodpovedajúcu pripoisteniu osoby pre prípad choroby alebo úrazu, a to z dôvodu, že dané poistné neslúži na dosiahnutie, udržanie ani zabezpečenie zdaniteľného príjmu. V danom prípade ide o kombináciu životného poistenia s pripoistením osoby, pričom tieto dva druhy poistenia treba na daňové účely osobitne posudzovať, resp. Poistné plnenie z pripoistenia osoby nie je možné stotožniť s plnením zo životného poistenia. Z poistného plnenia na základe pripoistenia osoby sa preto ani nevyberá daň zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. f) zákona o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Životné poistenie s daňovým bonusom

• ak plnenie z komerčného pripoistenia osoby pre prípad choroby alebo úrazu plynie samotnému poistencovi na základe ním uzavretého poistného vzťahu (plnenie z vlastnej poistky), ide o príjem oslobodený od dane fyzickej osoby podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZDP,
• ak plnenie z komerčného pripoistenia osoby neplynie samotnému poistencovi, ale na základe ním uzavretého poistného vzťahu plynie tretej osobe (plnenie z cudzej poistky), takýto príjem, ak ide o náhradu za stratu na zárobku (príjmu), je v nadväznosti na znenie § 9 ods. 2 písm. h) ZDP od dane oslobodený. Uvedený príjem, ktorý má charakter náhrady za stratu príjmu alebo mzdy, patrí medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov s tým, že ak ide o opakovaný príjem, zaradí sa medzi príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP.

Daňovník má právo pri výpočte základu dane uplatniť si ako výdavok ním zaplatené poistné z pripoistenia osoby, z toho dôvodu sa odporúča, aby poisťovňa pri výplate poistného plnenia poskytla poistencovi informáciu o výške ním zaplateného poistného zodpovedajúcej pripoisteniu osoby. Nie je to však povinnosť poisťovne. Výšku výdavku môže daňovník pre­ukazovať aj inak ako potvrdením od poisťovne, napr.

Špecifické situácie a príklady

Plnenia po smrti poistenca

Plnenia z poistenia vyplácané oprávnenej osobe po smrti poistenca včítane dôchodku (renty) nie sú predmetom dedičského konania, preto sa tieto plnenia nepovažujú za príjmy nepodliehajúce dani z príjmov v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) ZDP. Zmenou osoby oprávnenej na poberanie dôchodku (renty) z poistenca na inú oprávnenú osobu v zmysle poistnej zmluvy sa charakter príjmu nemení. Na tento prípad nemožno aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov o oslobodení plnenia z poistenia osôb od dane z príjmov, ktoré podľa názoru autora tohto príspevku by sa vzťahovalo na prípady vyplatenia plnenia oprávnenej osobe iba vtedy, ak by poistená osoba zomrela v čase pred dosiahnutím určeného veku poistenej osoby, prípadne v období, kedy poistený ešte spláca poistné, resp.

Príklad zdaňovania IŽP s mimoriadnym výberom

Poistenie je uzatvorené na 10 rokov, klient platí poistné 1 000 € ročne (platené na začiatku každého poistného roku). V polovici šiesteho roka klient požiada o mimoriadny výber 7 500 €. Klient dovtedy zaplatil na poistnom 6 000 € (= 6 x 1 000 €) a z nich sa klientovi nasporilo na jeho IŽP (pomocou mimoriadne výnosných akciových fondov) 7 500 €. Daň z kapitálových výnosov v tomto príklade bude 19 % počas celých 10 rokov. Poisťovňa vyplatí klientovi sumu 7 215 € (= 7 500 - 285) a odvedie daňovému úradu daň 285 € [= 19 % z (7 500 - 6 000) = 1 500 x 19 % = 285]. Po výbere ostane klientovi na účte 500 €. Klient bude pokračovať v poistení a naďalej bude platiť 1 000 € ročne. Ku koncu poistenia však fondy radikálne prepadnú a klientovi kvôli poklesu kurzu fondov značne poklesne hodnota jeho investičného životné­ho poistenia, takže pri dožití mu na účte ostane iba 3 000 €. Plnenie pri dožití by potom malo byť 3 000 € zní­žené o príslušnú daň. Avšak vychádza, že klient by mal dostať celých 3 000 €, lebo v priebehu poistenia už zaplatil značnú priebežnú daň 285 €, ktorá je vyššia, ako by bola daň, ak by si nevybral a nezdanil preddavok v 6. roku poistenia.

Základ dane a daň pri výplate podielu v celkovej hodnote 7 500 € v 6. roku sa vypočíta ako 7 500 € - 6 000 € = 1 500 € x 19 % = 285 €. Základ dane a daň pri výplate podielu v celkovej hodnote 3 000 € v 10. V 6. Pri uvedenom priebehu poistnej zmluvy daňovník obdržal od poisťovne netto plnenie po zdanení v 2 tranžách (7 215 € a 3 000 €), spolu vo výške 10 215 €. Ak by si poistenec nevybral hodnotu podielu v 6. Podľa § 43 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov základom dane pre zrážkovú daň z poistného plnenia pre prípad dožitia určitého veku je poistné plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné. Čiže, ak sa daň z predchádzajúcich výplat môže započítať na neskôr vypočítanú daň, navodzuje to zdanie, že v danom prípade u dane vybratej zo skoršej (mimoriadnej) výplaty poistného plnenia alebo preddavku na plnenie mohlo ísť o preddavok na daň. To je naozaj však iba zdanie, skutočnosť je iná. Z uvedeného ustanovenia § 43 ods. 5 písm. Uvedené ustanovenie dáva právo platiteľovi príjmu na zápočet zrážkovej dane vybranej a odvedenej správcovi dane z preddavku na poistné plnenie, pokiaľ výsledná daň dosiahne výšku skôr odvedenej dane alebo výsledná daň je vyššia ako skôr odvedená zrážková daň. Ak je výsledná daň nižšia, ako je zrážková daň z preddavku na plnenie, skôr odvedená daň sa započíta v plnej výške, t. j.

Preddavok na daň vs. Zrážková daň

Kedy je možné daň vybratú zrážkou považovať za preddavok na daň, t. j. kedy je možné zrážkovú daň zúčtovať s výslednou daňou a vyčísliť prípadný preplatok na dani cestou podania daňového priznania, je upravené v § 43 ods. 6 a ods. 7 zákona o dani z príjmov. Poistné plnenia pre prípad dožitia veku (investičné životné poistenie, kapitálové životné poistenie) nespadajú pod úpravu citovanú v § 43 v odsekoch 6 a 7, z toho dôvodu je aj akékoľvek vyčíslenie preplatku na dani, resp. V ďalších tabuľkách č. 2 a č. 3 uvádzame situácie pri mimoriadnych výberoch poistných plnení, kedy sa zrážková daň započíta na výslednú daň (o skôr vybratú zrážkovú daň sa zníži výsledná zrážková daň), resp.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Ďalšie príklady výpočtov

Základ dane a daň pri výplate podielu v celkovej hodnote 6 500 € v 6. roku sa vypočíta ako 6 500 € - 6 000 € = 500 € x 19 % = 95 €. Základ dane a daň pri výplate podielu v celkovej hodnote 7 000 € v 10. roku pri skončení zmluvy sa vypočíta v zmysle § 43 ods. 5 písm. Pri uvedenom priebehu poistnej zmluvy daňovník obdržal netto plnenie v 2 tranžách (6 405 € a 6 430 €), t. j. spolu 12 835 €.

Základ dane a daň pri výplate podielu v celkovej hodnote 5 500 € v 6. Základ dane a daň pri výplate podielu v celkovej hodnote 7 000 € v 10. roku pri skončení zmluvy sa vypočíta v zmysle § 43 ods. Pri uvedenom priebehu poistnej zmluvy daňovník obdržal netto plnenie v 2 tranžách (5 500 € a 6 525 €), t. j.

Daňové výdavky spojené so životným poistením

Nezdaniteľné časti základu dane

Pri zdaňovaní príjmov fyzickej osoby je veľmi dôležitá právna úprava nezdaniteľných častí základu dane - má výrazný vplyv na výšku daňového zaťaženia. Čím sú uplatniteľné nezdaniteľné časti vyššie, tým je daň nižšia. V súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) sa základ dane znížený o nezdaniteľné časti zaokrúhli na eurocenty nadol a od dane vypočítanej sadzbou dane 19 % sa odpočíta daňový bonus na každé nezaopatrené dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom.

Historický vývoj nezdaniteľných častí

V pôvodnom znení § 11 ZDP, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 2004, boli uvedené len dve nezdaniteľné časti - na daňovníka a na manželku (-la) daňovníka. a to v úhrne najviac do výšky 12 000 Sk ročne. Desiatou novelou ZDP, zákonom č. 534/2005 Z. z. z 28. 10. 2005 s účinnosťou od 15. 12. Základ dane z príjmov fyzickej osoby už za rok 2005 teda bolo možné v súlade s § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. Zákonom č. 688/2006 Z. z., dvanástou novelou ZDP, bolo s účinnosťou od 1. 1. 2007 zavedené postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka v závislosti od rastu jeho základu dane. Zjednodušene vyjadrené - čím vyšší základ dane, tým nižšie nezdaniteľné časti. Tento princíp sa ešte prehĺbil na obdobie dvoch rokov v rámci opatrení prijatých na riešenie dôsledkov celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy. Aj keď nezdaniteľné časti základu dane sú upravené v § 11 ZDP, po prijatí zákona č. 60/2009 Z. z. výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) daňovníka pre roky 2009 a 2010 vyplývala z § 52g ZDP. Podľa § 52g, obsahujúceho prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2009, sa na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) daňovníka na zdaňovacie obdobia rokov 2009 a 2010 nepoužije § 11 ods. 2 a 3 ZDP, ale § 52g ods. 1 a 2. Možno skonštatovať, že táto novela ZDP priniesla pomerne výraznú úsporu na dani občanom s nižšími príjmami, ale nezvýšila daňové zaťaženie občanov s vyššími príjmami. Napr. nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka so základom dane do 15 387,12 eura sa novelou zvýšila z 3 435,27 eura na 4 025,70 eura, t. j. Zákonom č. 504/2009 Z. z. bolo do ZDP doplnené nové ustanovenie § 52h ods. 13, podľa ktorého za zdaňovacie obdobie roka 2010 na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) sa má použiť životné minimum vo výške 178,92 eura platné k 1. januáru 2009. K výrazným zmenám pri uplatňovaní nezdaniteľných častí základu dane dochádza od 1. 1. 2011. V zmysle § 52g ods. 1 písm. 86-násobok činí 15 387,12 eura (t. j.

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie

Na uplatnenie príspevkov daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie musia byť v zmysle § 11 ods. 10 ZDP splnené podmienky podľa osobitného predpisu, teda podľa zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, resp. podľa zákona č. 123/1996 Z. z. v znení zákona č. 409/2000 Z. z. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie si možno uplatniť najviac vo výške 398,33 eura (predtým 12 000 Sk) ročne, pričom zamestnávateľ na tieto sumy prihliada až pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň (§ 35 ods. 1 a § 38 ZDP). Rozhodujúce je to, že ide o sumy preukázateľne zaplatené daňovníkom v zdaňovacom období.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

V ZDP nie je obsiahnuté ustanovenie, na základe ktorého by sa táto možnosť nemala vzťahovať na poberateľov dôchodkov, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 11 ods. 9 - 11. V zmysle § 11 ods. 10 ZDP príspevky na doplnkové…

Poistné ako daňový výdavok

S poistením v daňových súvislostiach sa stretávame tak na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov. Na strane výdavkov hlavne pri posudzovaní, či platené poistenie je aj uznaným daňovým výdavkom, ktorý je možné odpočítať od dosiahnutého príjmu, na strane príjmov je to pri vyplácanom plnení z poistenia a jeho následnom posúdení, či takto prijatý príjem je od dane oslobodený alebo ho daňovník musí zdaňovať. Ide o rôzne platené poistenia, či už zákonné poistenie súvisiace so zdravotným a sociálnym zabezpečením alebo rôzne pripoistenia majetku, resp. Na strane plnení je možné potom hovoriť napr. dávkach, ktoré sú vyplácané na základe povinného zákonného zmluvného poistného vzťahu, resp. Z pohľadu daňových výdavkov, resp.

Takéto poistné je vymedzené ako oslobodený druh príjmu v § 5 ods. 7 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP), kde je zároveň zavedená aj legislatívna skratka „poistné a príspevky“, ktorá znamená, že ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. I. a II.

Uplatnenie poistného pri rôznych druhoch príjmov

Zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti je možné znížiť len o také poistné a príspevky, ktoré sa viažu k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, t. j. Spoločnosť vyplatí v roku 2014 podiely na zisku vykázanom za rok 2013 všetkým zamestnancom, t. j. zamestnancom, ktorí sa podieľajú na základnom imaní tejto spoločnosti [príjem nie je predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 52 ods. 24 ZDP], a aj zamestnancom, ktorí nemajú majetkovú účasť [príjem oslobodený od dane podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP]. Do ČZD podľa § 5 ZDP sa zahŕňajú len zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, pričom podiely na zisku vyplatené zamestnancom takýmito príjmami nie sú.

Ako poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť a ktoré si môže uplatniť ako daňové výdavky, sa rozumie aj poistné a príspevky, ktoré platí ako dobrovoľný platiteľ poistného do Sociálnej poisťovne, resp. Ide však len o dobrovoľne platené poistné z príjmov, z ktorých je povinnosť takéto poistné platiť, t. j. napr. ak by daňovník dosahoval len príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a platil by si dobrovoľne poistné, nie je toto možné odpočítať si od príjmov z prenájmu (platenie poistného sa vzťahuje len na príjmy podľa § 5, § 6 ods.

Daňovník s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorý je aj dobrovoľne poistenou osobou, si môže pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP uplatniť zaplatené dobrovoľné poistné buď u zamestnávateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia, alebo až po skončení zdaňovacieho obdobia v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. Pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP si daňovník uplatní len to preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého bol zamestnancom podľa § 5 ods. 2 ZDP, t. j. preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého poberal príjmy zo závislej činnosti. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods.

Daňovník od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, z ktorých zamestnávateľ zrážal poistné v súlade s osobitnými predpismi. Od 1. 7. 2014 sa zaevidoval na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP za zdaňovacie obdobie 2014 si daňovník uplatní poistné, ktoré mu zamestnávateľ zrážal z príjmov zo závislej činnosti, a aj preukázateľne zaplatené dobrovoľné poistné, ktoré bol povinný platiť v období od 1. 1. do 30. 6. 2014, t. j. Keďže daňovník od 1. 7. 2014 nepoberal príjmy zo závislej činnosti, dobrovoľné poistné, ktoré bol povinný platiť po 30. 6.

V prípade daňovníka, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods.

Zdravotné poistenie pri príjmoch z kapitálového majetku a ostatných príjmoch

V prípade príjmov podľa § 7 ZDP sa povinnosť platenia zdravotných odvodov týka v prevažnej miere príjmov dosahovaných zo zdrojov v zahraničí, uvádzaných v daňovom priznaní, lebo väčšina príjmov z kapitálového majetku dosahovaných na území SR je vysporiadavaná zrážkovou daňou, t. j. Takýto druh výdavku bude môcť byť uplatnený aj v prípade príjmov, pri ktorých nie je možné žiadny iný druh výdavku uplatniť (§ 7 ods. 4 ZDP), ktorými sú napr. príjmy z úrokov z úverov [§ 7 ods. 1 písm. c) ZDP] a zmenky [§ 7 ods. 1 písm. g) ZDP]. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 32 ods.

Vrátenie poistného

sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti, tieto sú príjmami podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, tieto sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, sú zdaňované zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 3 písm. i) ZDP.

Vzhľadom na to, že pri príjmoch podľa § 7 a § 8 ZDP sa nevyberajú preddavky na zaplatenie zdravotného poistenia, nemôžu z tohto titulu vzniknúť preplatky na zdravotnom poistení, ale skôr vznikajú nedoplatky, t. j. Z podielov na zisku (uvedených v § 3 ods. 2 a v § 5 ods. 7 ZDP) vyplácajúca spoločnosť vyberá v súlade so zákonom o zdravotnom poistení preddavky na zdravotné poistenie. V prípade, ak by došlo k vráteniu poistného, pretože súvisí s príjmom, ktorý nie je predmetom dane, nebude ani vrátené poistné zdaniteľným príjmom.

#

tags: #príspevok #životné #poistenie #daňové #priznanie