Ukončenie pracovného pomeru a priznanie invalidného dôchodku: komplexný prehľad

Pracovnoprávne vzťahy sú komplexné a vyžadujú si dôkladné pochopenie práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov. Osobitná pozornosť sa venuje zamestnancom so zdravotným postihnutím, ktorí sú považovaní za zraniteľnejšiu skupinu a majú nárok na osobitnú ochranu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku ukončenia pracovného pomeru v kontexte priznania invalidného dôchodku, s dôrazom na práva a povinnosti oboch strán.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana. Zamestnávateľ, ktorý chce skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, je povinný požiadať o udelenie predchádzajúceho súhlasu príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov alebo § 77 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z., inak je výpoveď neplatná. Rovnaká právna úprava sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Služobný úrad nesmie dať tomuto štátnemu zamestnancovi výpoveď bez právoplatného súhlasného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

Výnimky z povinnosti získať predchádzajúci súhlas

Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok a v prípadoch podľa § 63 ods. 1 písm. Podobný postup ako pri uplatnení Zákonníka práce zamestnávateľ zachová aj v prípade, ak uplatňuje zákon č. 55/2017 Z. z. Predchádzajúci súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. f) alebo písm.

Skrátenie lehoty na rozhodnutie úradu práce

Zákonom o službách zamestnanosti sa zároveň s účinnosťou od 1. apríla 2022 skracuje lehota úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vybavenie takejto žiadosti z doterajších 30 dní na sedem pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad práce v stanovenej lehote rozhodnutie nevydá, zo zákona sa bude predpokladať, že bolo vydané súhlasné rozhodnutie. Za deň doručenia takéhoto rozhodnutia sa bude považovať tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.

Povinnosť prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov

Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Potrebné dokumenty k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu

Zamestnávateľ je povinný k žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu predložiť nasledovné dokumenty:

• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a): zápis z vedenia organizácie, ak sa jedná o akciovú spoločnosť, zápis z predstavenstva spoločnosti príp. valného zhromaždenia ak sa jedná o spoločnosť s.r.o., vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede z dôvodu organizačných zmien, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp.
• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b): lekársky posudok príp. vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp.
• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c): vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp.
• V prípade výpovedného dôvodu podľa § 75 a prísluš. písm. d): vyjadrenie odborového orgánu o prerokovaní výpovede, ak zamestnávateľ odborový orgán má, príp.

Odchodné a invalidný dôchodok

Odchodné je pracovnoprávny inštitút, ktorý sa poskytuje zamestnancovi len raz počas jeho pracovnej kariéry, a to spravidla v čase, keď sa jeho pracovný pomer končí a on nadobudol nárok na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok. Dovŕšenie dôchodkového veku alebo získanie invalidného dôchodku však nie je zákonným dôvodom na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa - pracovný pomer zamestnanca naďalej trvá, ak žiadna zo strán neuskutoční úkon smerujúci k jeho skončeniu.

Podmienky nároku na odchodné

Nárok na odchodné má zamestnanec len v prípade, ak v čase skončenia pracovného pomeru už nadobudol nárok na starobný či invalidný dôchodok. Nárok na odchodné (§ 76a Zákonníka práce) vzniká zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru, alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Výška odchodného

Odchodné sa poskytuje vo výške najmenej jedného priemerného mesačného zárobku, pochopiteľne však môže byť aj vyššie - väčší rozsah vyplateného odchodného môže byť dohodnutý individuálne alebo v kolektívnej zmluve. Zákonník práce stanovuje aj výnimku, kedy zamest­návateľ nemusí zamestnancovi poskytnúť odchodné. Ak bol so zamestnancom skončený pracovný pomer okamžite z dôvodu právoplatného odsúdenia za úmyselný trestný čin, zamest­návateľ nemá povinnosť odchodné poskytnúť, aj keď vznikol zamestnancovi právny nárok na jeho vyplatenie.

Odstupné vs. Odchodné

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Nárok na odstupné vám vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z uvedených dôvodov podľa § 63 zákonníka práce. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 zákonníka práce. Zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, resp. zamestnanec sa stal nadbytočným a pozícia sa bude napr. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.

Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a dôchodok

Výpočet výšky odstupného

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku).
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Súbeh odstupného a odchodného

Zákon pripúšťa aj súbeh odstupného s odchodným a teda, ak zamestankyňa bude spĺňať podmienky na priznanie odchodného podľa § 76a ods.

Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Ak Vám Vaše zdravotné problémy bránia pokračovať v práci, mali by ste zamestnávateľovi predložiť lekársky posudok svojho ošetrujúceho lekára, kde je výslovne uvedené, že ste pre svoj zdravotný stav dlhodobo stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Ak ste podľa lekárskeho posudku stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, nemôžete nastúpiť na doterajšie miesto. Mali by ste zamestnávateľa požiadať o preradenie na inú prácu a túto žiadosť doložiť lekárskym posudkom ošetrujúceho lekára, z ktorého jednoznačne vyplýva, že nie ste spôsobilý vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve. Ak Vás zamestnávateľ nepreradí na vhodnú prácu, ste oprávnený odmietnuť ďalší výkon práce.

Možnosti ukončenia pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

• Dohoda o skončení pracovného pomeru: Optimálne bude, ak zamestnancovi zároveň navrhnete ukončenie pracovného pomeru dohodou. Je veľmi dôležité, aby bolo v tejto dohode výslovne uvedené, že pracovný pomer bol ukončený z dôvodu straty Vašej spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu v zmysle lekárskeho posudku. Iba tak budete mať nárok na odstupné.
• Výpoveď zo strany zamestnávateľa: Ak zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z dôvodu straty spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu kvôli zdravotnému stavu, má nárok na odstupné za tri mesiace plus bude zamestnaná (teda bude dostávať mzdu, resp. jej náhradu) počas výpovednej doby.

Postup zamestnávateľa pri ukončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

1. Predloženie lekárskeho posudku: Zamestnanec predloží zamestnávateľovi lekársky posudok, na základe ktorého už nemôže naďalej vykonáva svoju prácu.
2. Ponuková povinnosť zamestnávateľa: Zamestnávateľ sa musí pokúsiť zamestnanca preradiť na inú, pre neho vhodnú prácu.
3. Výpoveď zo strany zamestnávateľa: Ak organizácia u zamestnávateľa preradenie neumožňuje, potom by prichádzala do úvahy výpoveď zo strany zamestnávateľa (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce) s riadnou výpovednou dobou a zároveň aj s odstupným, podľa odpracovaných rokov.

Ďalšie dôležité aspekty

Pracovná neschopnosť (PN) a nemocenské

Je potrebné rozlišovať medzi práceneschopnosťou (PN), ktorej dĺžka nie je zákonom nijako obmedzená, a poberaním nemocenského, ktoré je obmedzené na 52 týždňov (rok). PN teda môžete byť tak dlho, ako to Váš ošetrujúci lekár považuje za vhodné, ale iba rok môžete poberať nemocenské zo Sociálnej poisťovne. Po uplynutí roka nemocenské poberať nemôžete, hoci by ste boli stále PN. O predĺženie PN sa nijako osobitne nežiada, PN ste dovtedy, kým Váš ošetrujúci lekár (výlučne všeobecný alebo gynekológ) Vašu PN neukončí.

Pracovné voľno na návštevu lekára a sprevádzanie rodinného príslušníka

Bez ohľadu na diagnózu a zdravotný stav má zamestnanec právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku.

Prečítajte si tiež: Ako dlho trvá priznanie invalidného dôchodku?

Ošetrovné a odľahčovacia služba

Byť na „OČR“ a poberať ošetrovné je možné pri ošetrovaní chorého príbuzného v priamom rade (dieťaťa, rodiča, starého rodiča), aj pri ošetrovaní súrodenca, manžela, manželky a rodiča manžela alebo manželky. Ošetrovaný musí podľa potvrdenia lekára takéto ošetrovanie nevyhnutne potrebovať, ošetrovné možno poberať po dobu 14 kalendárnych dní. Od 1. apríla 2021 je navyše možné poberať ošetrovné až po dobu 90 dní pri ošetrovaní blízkeho, ktorý bol prepustený z aspoň päť dní trvajúcej hospitalizácie v zdravotníckom zariadení a potrebuje osobnú starostlivosť v domácom prostredí alebo túto starostlivosť vyžaduje kvôli konečnému štádiu nevyliečiteľného ochorenia.

Odľahčovacia služba je jednou z foriem sociálnych služieb. Poskytuje sa človeku, ktorý opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Cieľom odľahčovacej služby je umožniť takémuto opatrovateľovi oddýchnuť si od opatrovania - je to teda istá forma „dovolenky“. Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac na 30 dní v kalendárnom roku. Nevyčerpané dni si nie je možné preniesť do ďalšieho roka.

Neplatné skončenie pracovného pomeru

Podľa § 79 Zákonníka práce v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa rozhodnúť o znížení, resp.

tags: #priznanie #invalidného #dôchodku #a #skončenie #pracovného