Projekt na založenie klubu pre seniorov: Vzor a praktické informácie

Vytvorenie klubu pre seniorov je významný krok k zlepšeniu kvality života starších občanov. Takýto klub môže poskytovať priestor pre sociálnu interakciu, vzdelávanie, záujmové činnosti a aktívne trávenie voľného času. Tento článok poskytuje vzor a praktické informácie pre založenie a úspešné fungovanie klubu pre seniorov, pričom čerpá z existujúcich modelov a legislatívnych rámcov.

Úvod

Kluby pre seniorov zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore aktívneho starnutia a prevencii sociálnej izolácie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný návod na založenie a riadenie takéhoto klubu, s dôrazom na organizačnú štruktúru, financovanie a aktivity.

Vnútroorganizačný a finančný poriadok (príklad: Klub kresťanských seniorov Ľubica)

Pre úspešné fungovanie klubu je nevyhnutné mať jasne stanovený vnútroorganizačný a finančný poriadok. Nasledujúci text vychádza z Vnútroorganizačného a finančného poriadku Klubu kresťanských seniorov Ľubica (KKS Ľubica) a slúži ako vzor pre vytvorenie vlastného poriadku.

Členstvo

  1. Podmienky členstva: Osoba, ktorá sa chce stať členom KKS Ľubica, musí spĺňať podmienky stanovené v stanovách klubu. Konkrétne ide o podmienky uvedené v čl. 4, ods. 1 a 2, pís. a, b, c, d, e Stanov KKS Ľubica.

  2. Prihláška: Záujemca si vyžiada od klubu formulár členskej prihlášky, ktorý po vyplnení a podpísaní predloží predsedovi alebo členovi výboru.

    Prečítajte si tiež: Deichmann: Pomoc ľuďom v núdzi

  3. Schvaľovací proces: Výbor prihlášku prerokuje a zaujme k nej stanovisko. O prijatí za člena rozhoduje predseda.

  4. Členský preukaz: Po prijatí nového člena hospodár vystaví a odovzdá členský preukaz opatrený bežným číslom člena podľa evidenčného poradia, klubovou pečiatkou a podpisom predsedu klubu. Do preukazu sa zapisujú údaje o členskom poplatku, opatrené podpisom osoby, ktorá členské priamo vyberie.

Disciplína

  1. Práva a povinnosti: Členovia KKS Ľubica majú práva a povinnosti podľa čl. V., ods. 1., pís. a, b, c ako aj ods. 2, pís. a, b, c Stanov KKS Ľubica.

  2. Porušenie disciplíny: Pri porušení disciplíny členom môžu členovia výboru KKS Ľubica rozhodnúť o potrestaní člena sankciami, a to po hlasovaní nadpolovičnou väčšinou členov výboru, pričom sa zvážia všetky okolnosti.

  3. Sankcie:

    Prečítajte si tiež: Nápady pre komunitné projekty seniorov

    • Napomenutie člena na stretnutí v klube, resp. na členskej schôdzi klubu.
    • Odvolanie z funkcie v klube, ak má člen funkciu v klube.
    • Pozastavenie členstva, napr. pre nezáujem o prácu.
    • Vylúčenie z KKS Ľubica pre zneužitie funkcie, poškodenie záujmov alebo dobrého mena KKS Ľubica.

  4. Odvolací proces: Rozhodnutie o sankcii sa postihnutému členovi doručí písomne. Ak postihnutý nesúhlasí s rozhodnutím, môže podať písomné námietky kontrolórovi KKS Ľubica. Ten po opätovnom prerokovaní vo výbore KKS Ľubica a predsedu KKS Ľubica rozhodne s konečnou platnosťou.

Zánik členstva

Členstvo v KKS Ľubica zaniká v súlade s čl. IV., ods. 6, pís. a, b, c, d, e Stanov KKS Ľubica.

Zánik združenia

Zrušenie Združenia Klub Kresťanských seniorov Ľubica riešia Stanovy Klub kresťanských seniorov Ľubica čl. IX., ods. 1

Orgány združenia

  1. Členská schôdza: Je najvyšší orgán Združenia KKS Ľubica a skladá sa zo všetkých členov klubu. Členská schôdza sa schádza minimálne raz za rok.

  2. Pôsobnosť a úlohy členskej schôdze: Sa riadia podľa Stanov KKS Ľubica čl. VI., ods. 2, 3 pís. a, b, c, d, e ako aj ods. 4.

    Prečítajte si tiež: Ako úspešne získať dotácie pre seniorov

  3. Predseda: Je najvyšší výkonný orgán Združenia KKS Ľubica, ktorý je za svoju činnosť zodpovedný členskej schôdzi.

  4. Pôsobnosť a úlohy predsedu: Sa riadia podľa Stanov KKS Ľubica čl. VI., ods. 5, 6, 7, pís. a, b, c, d, e, f.

  5. Výbor Združenia KKS Ľubica: Je výkonný orgán KKS Ľubica , ktorý riadi a organizuje činnosti medzi zasadnutiami členskej schôdze podľa schváleného plánu činností rozpočtu klubu na kalendárny rok.

  6. Zloženie výboru: Výbor klubu je päťčlenný, zvolený na členskej schôdzi na päťročné funkčné obdobie. Funkcionári výboru sú: predseda, podpredseda, tajomník, hospodár, kronikár.

Financovanie

  1. Zdroje financovania:

    • Členské príspevky
    • Dary a sponzorské príspevky
    • Granty a dotácie
    • Príjmy z vlastnej činnosti (napr. organizovanie podujatí)

  2. Členský príspevok: Členský príspevok (členské) pre člena klubu predstavuje sumu 2.- € na rok. Člen môže klubu ako sponzorské poukázať aj vyššiu sumu. Člen je povinný členský príspevok hradiť do 31. marca bežného roka, resp. v priebehu roka pri vstupe do klubu. Nový člen klubu pri preberaní členského preukazu zaplatí členský príspevok vo výške celoročného členského.

  3. Majetok klubu: Majetkom KKS Ľubica sú ním zakúpené, alebo jemu darované hmotné prostriedky s hodnotou presahujúcou 800.- € pri ich nadobudnutí. Ohodnotenie darom získaného prostriedku vykoná pri jeho nadobudnutí výbor klubu. Hmotný prostriedok s hodnotou prevyšujúcou 800.- € sa eviduje v samostatnej evidencii. Ostatné hmotné prostriedky sa po získaní zahrňujú do výdavkov. Hmotný prostriedok s hodnotou 20.- € až 800.- €, zakúpený z prostriedkov klubu, a to s dobou používania viac ako jeden rok, sa inventarizuje.

  4. Rozpočet: KKS Ľubica na základe plánu činnosti zostavuje na bežný rok rozpočet podľa predpokladu svojich finančných zdrojov a skutočného zostatku z predošlého roka. Výbor klubu môže rozpočet zostaviť podľa svojho zváženia. Rozpočet sa schvaľuje na členskej schôdzi všetkými prítomnými členmi klubu, spolu s plánom činnosti na bežný rok. Rozpočet ako aj všetky finančné operácie sa vedú v eurách (€).

  5. Účtovná evidencia: KKS Ľubica vedie účtovnú evidenciu v rozsahu jednoduchého účtovníctva ako príjmy a výdavky v peňažnom denníku. Účtovné zápisy sa vykonávajú chronologicky a perom. Každý príjem alebo výdaj je evidovaný a zaúčtovaný na potvrdenom doklade, ak bol realizovaný v hotovosti alebo faktúrou. Evidovanie dokladov sa robí podľa všeobecného predpisu. Každý príjem z banky je evidovaný v peňažnom denníku do pokladne klubu. Všetky účtovné operácie sa vedú prehľadne. Finančné prostriedky získane podľa §2, ods. 1, pís. c) a d) sa dokladajú príjmovým dokladom a na základe jeho podmienok a účelu využitia. Podmienkam darcu je užívateľ viazaný, môže však darcu žiadať o zmenu účelu využitia. Po realizácií spracuje užívateľ pre darcu správu s vyúčtovaním, pokiaľ ju darca v podmienkach vyžaduje (zákon 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov). Základným dokladom peňažného denníka - ako v hotovosti, tak aj podľa výpisov z banky je začiatočný stav k 1. 1. Bežného roka, ktorý je zostatkom predchádzajúceho roka. Všetky doklady sa nalepia na hárky A4 chronologicky podľa čísel účtovnej evidencie. V časti príjmy sa evidujú skutočné príjmy podľa členenia § 2, ods. 1.

  6. Výdavky:

    • Odmeny
    • Kancelárske a iné potreby
    • Réžia klubu (nájomné, poštovné, telefóny, energie a pod.)
    • Cestovné, nocľažné, stravné a iné výdavky za plánované podujatia klubu a pod.
    • Iné výdavky.

  7. Majetok klubu: Sa eviduje na evidenčných kartách. Jeho hodnota sa účtuje na základe inventárneho stavu k 31.12. predchádzajúceho roka s odpísanou výškou odpisu podľa všeobecných predpisov (zákony č. 355/99 a č. 563/91 Z. z . v znení neskorších predpisov).

  8. Účtovná evidencia: Vedie hospodár klubu a správnosť dokladu schvaľuje predseda alebo v jeho zastúpení podpredseda klubu. Vedenie evidencie a potvrdzovanie schválenia dokladov sa vykonáva priežne, pravidelne. Pri zvolení nového predsedu alebo hospodára sa pripraví účtovná uzávierka ku dňu odovzdania tak, aby sa odovzdanie vykonalo bez problémov.

Pokladničné operácie

  1. Výplaty: Vyplácanie v hotovosti z pokladne sa vykonáva na základe schváleného vystaveného výdavkového pokladničného dokladu oprávnenej osobe, osobe známej hospodárovi, v prípade osoby neznámej až po zaznačení údajov z jej osobného preukazu. Výdavkový doklad odsúhlasuje predseda alebo ním poverený podpredseda. Výdavkový doklad predsedovi odsúhlasuje podpredseda.

  2. Cestovné: K výdavkom za cestovné sa pre viac ako 5 osôb vyhotoví menný zoznam, ktorý podpíše každý z dotknutých cestujúcich, prekontroluje ho kontrolór a schváli predseda. Za cestovné v tuzemsku sa preplácajú náklady vo výške cestovného použitého dopravného prostriedku (pri vlaku za 2. triedu) s využitím zľavy, na ktorú má cestujúci nárok. Použitie iného spôsobu dopravy musí byť vopred povolené (napr. taxík, 1. trieda, lôžko, ležadlo vo vlaku osobné auto a pod.) Na použitie súkromného auta musí byť súhlas oprávnenej osoby vopred potvrdený na cestovnom príkaze. Vyúčtovať možno náklady vo výške zodpovedajúcej prejazdenej vzdialenosti a predpísanej spotrebe PHM. Náklady sa preplácajú podľa zákona č. 475/2008 Z. z. §7, ods. 4, 5, 6, 7, 8 a 9, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. Dokladom bude zápisnica zasadnutí výboru.

  3. Platby: Na základe schválených dokladov hospodár realizuje platby prevodným príkazom a výpisy eviduje v peňažnom denníku.

  4. Limit pokladne: Povolený finančný limit pokladne je 200,- €. Potrebná čiastka na predpokladané výdavky (napr. na plánované podujatia), presahujúci určený limit, môže byť v pokladnici prechovávaná maximálne 2 týždne. Finančné prostriedky okrem limitu pokladne sa ukladajú na príslušný účet v banke.

Odmeňovanie

  1. Platení funkcionári: KKS Ľubica nemá platených funkcionárov.

  2. Odmeny za mimoriadne úlohy: Za splnenie mimoriadnych úloh sa môže vyplatiť organizátorom odmena. Za mimoriadne úlohy sa pokladajú projekt na získanie financií cez sponzorov v sume viac ako 1000,- € určených pre náš klub, resp. projekt cez grantové schémy od štátnych organizácií podporujúce aktivity nášho klubu vy hodnote viac ako 1000,- €.

  3. Výška odmeny: Výška odmeny pre funkcionárov, resp. organizátorov mimoriadnych úloh činí 100,- € ročne. Odmena predsedu môže byť o 25% vyššia. Každá odmena podlieha schváleniu výboru klubu.

  4. Evidencia odmien: Hospodár vedie v klube samostatnú evidenciu vyplatených odmien. Dane z odmien odvádzajú odmenený podľa platných smerníc. Výplatnú listinu podpisuje hospodár, schvaľuje ju predseda.

Uzávierka peňažného denníka a inventarizácia

  1. Uzávierka: Uzávierku peňažného denníka vykonáva hospodár raz za rok 31.12, bežného roka do 3 týždňov. Po podpísaní uzávierky jej zhotoviteľom, ju schvaľuje predseda.

  2. Inventarizácia: Zároveň výbor klubu uskutoční inventarizáciu majetku za účelom kontrolóra. O vyradení opotrebovaného alebo nepotrebného majetku z inventarizácie sa rozhodne pri jeho inventarizácií, čo sa podchytí zápisnicou, ktorú odsúhlasí predseda.

Aktivity klubu

Klub pre seniorov by mal ponúkať širokú škálu aktivít, ktoré zohľadňujú záujmy a potreby členov. Medzi typické aktivity patria:

  • Spoločenské stretnutia: Pravidelné stretnutia členov, napríklad týždenné alebo mesačné, kde sa môžu porozprávať, zahrať spoločenské hry alebo si pozrieť film.
  • Vzdelávacie kurzy: Kurzy zamerané na rôzne témy, ako napríklad zdravý životný štýl, práca s počítačom, jazykové kurzy alebo umelecké dielne.
  • Športové aktivity: Organizovanie športových aktivít, ako napríklad prechádzky, cvičenia, plávanie alebo turistika.
  • Kultúrne podujatia: Návštevy divadiel, kín, koncertov, múzeí a galérií.
  • Výlety: Organizovanie výletov do zaujímavých miest a lokalít.
  • Dobrovoľnícke aktivity: Zapájanie sa do dobrovoľníckych aktivít, napríklad pomoc v miestnej komunite alebo podpora iných seniorov.

Spolupráca s inými organizáciami

Pre úspešné fungovanie klubu je dôležitá aj spolupráca s inými organizáciami, ako napríklad:

  • Miestna samospráva: Obec alebo mesto môže poskytnúť priestory, finančnú podporu alebo pomoc pri organizovaní podujatí.
  • Neziskové organizácie: Spolupráca s neziskovými organizáciami, ktoré sa venujú seniorom, môže priniesť nové nápady a zdroje.
  • Školy a univerzity: Školy a univerzity môžu ponúknuť vzdelávacie kurzy alebo dobrovoľníkov.
  • Zdravotnícke zariadenia: Zdravotnícke zariadenia môžu poskytnúť informácie o zdravom životnom štýle alebo organizovať preventívne prehliadky.

Alumni kluby ako inšpirácia

Alumni kluby, ako napríklad Alumni klub Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave (SZU), môžu slúžiť ako inšpirácia pre vytvorenie a fungovanie klubov pre seniorov. Hlavným poslaním Alumni klubu SZU je vytvoriť priestor pre spoluprácu a komunikáciu absolventov SZU s členmi akademickej obce SZU a medzi absolventmi navzájom, zintenzívniť kooperáciu pri zabezpečovaní napĺňania poslania SZU v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, získavať informácie o uplatniteľnosti absolventov SZU a získavať spätnú väzbu od absolventov za účelom skvalitnenia pedagogických a vedecko-výskumných procesov na SZU. Členstvo v Alumni klube SZU je dobrovoľné a bezplatné. Podobne aj klub pre seniorov by mal byť otvorený pre všetkých záujemcov a mal by ponúkať aktivity, ktoré podporujú sociálnu interakciu a aktívne starnutie.

Sociálne služby pre seniorov

Pri zakladaní klubu pre seniorov je dôležité vedieť, ako funguje systém poskytovania sociálnych služieb. Občan môže požiadať o posúdenie odkázanosti na konkrétnu sociálnu službu, resp. na konkrétny druh zariadenia sociálnych služieb (uvedený v § 34 až 41), v súlade s vecnou a miestnou príslušnosťou obce a vyššieho územného celku pre podanie tejto žiadosti podľa § 92 ods. na základe posudku o odkázanosti na sociálnu službu obec/starosta alebo VÚC/predseda vydá rozhodnutie o tom, či občan je alebo nie je odkázaný na sociálnu službu. Ak má občan právoplatné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, a má záujem o poskytovanie sociálnej služby alebo jej zabezpečenie s finančnou podporou z verejných prostriedkov a má záujem, aby sa pri platení úhrady za poskytovanú sociálnu službu na neho vzťahovala právna ochrana zostatku z príjmu pri platení úhrady za sociálnu službu, písomne požiada príslušnú obec alebo VÚC o zabezpečenie poskytovaniasociálnej služby, resp. obec alebo vyšší územný celok na základe výberu poskytovateľa občanom poskytne sociálnu službu priamo, prostredníctvom ním zriadenej alebo založenej právnickej osoby, ktorá je verejným poskytovateľom sociálnej služby alebo ju zabezpečí u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa, pri dodržaní postupu podľa § 8 ods. 2 až 9.

Zároveň v súlade s § 8 ods. 7 môže občan, ktorý je na základe právoplatného rozhodnutia na túto sociálnu službu odkázaný požiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby priamo zariadenie zriadené alebo založené obcou a vyšším územným celkom. Ak toto zariadenie uzatvorí so žiadateľom zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, je povinnosť obce alebo VÚC podľa § 8 ods. 2 a 3 splnená. Ak však toto zariadenie nemá voľné miesto je v zmysle § 8 ods. 4 povinné bezodkladne zaslať žiadosť klienta o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby príslušnej obci alebo vyššiemu územnému celku, ktorá na základe vopred určených a zverejnených podrobností vedie poradie, v ktorom poskytne alebo zabezpečí poskytnutie sociálnej služby žiadateľom, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, ak nie sú na strane tejto fyzickej osoby preukázateľné dôvody potreby bezodkladného poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby. V prípade, že obec alebo vyšší územný celok zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, zabezpečí poskytovanie sociálnej služby tak, že preukázateľným spôsobom požiada budúceho poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby (buď na určitú kapacitu klientov alebo pre konkrétneho klienta) v súlade s § 8 ods. 8 zákona. V prípade, že občan žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby v zariadení a ani vyššie uvedeným postupom nie je možné zabezpečiť pre občana sociálnu službu v zariadení, obec alebo zariadenie s právnou subjektivitou zaradí občana do poradia na poskytovanie alebo zabezpečenie sociálnej služby u poskytovateľa, o ktorého klient prejavil záujem- na základe informovaného výberu si ho vybral, tak aby sa zachovalo jeho právo voľby. Ak má fyzická osoba záujem o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby bez potreby dodržania vyššie uvedeného postupu, t. j. aj bez potreby posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, a ak sa jej bude ňou zvoleným poskytovateľom tejto sociálnej služby poskytovať v rámci tejto sociálnej služby aj pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, uzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom sociálnej služby priamo (bez „sprostredkovania“ obce alebo VÚC) a platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov na poskytovanie sociálnej služby (tzv. samoplatca).

Útulky a nocľahárne

V prípade, že klub pre seniorov plánuje poskytovať aj sociálne služby, ako napríklad útulok alebo nocľaháreň, je dôležité vedieť, ako funguje prijímanie klientov a určovanie úhrad. Každá sociálna služba sa v zmysle § 74 ods. 1 poskytuje na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, čo však neznamená, že pri takýchto druhoch sociálnych služieb ako napr. nízkoprahové zariadenia, nocľahárne, musí byť zmluva uzatvorená písomne. Písomne musí byť zmluva uzatvorená iba pri vybraných druhoch sociálnych služieb (§ 74 ods. 2). Úhradu za poskytovanie sociálnej služby platí klient. Nakoľko právnická osoba založená obcou, v tomto prípade nezisková organizácia založená obcou, ako jediným zakladateľom, na poskytovanie sociálnej služby v útulku je podľa § 3 ods. 3 zákona verejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, na určenie úhrady za sociálnu službu sa vzťahuje regulácia tejto úhrady pre verejného poskytovateľa sociálnej služby ustanovená v § 72 ods 2 a nasl. zákona. V súlade s § 24 ods. 3 sociálna služba, ktorá má nízkoprahový charakter, musí byť pre fyzickú osobu ľahko dostupná aj vzhľadom na výšku požadovanej úhrady za sociálnu službu. Ak si obec založila neziskovú organizáciu, ktorá prevádzkuje útulok s miestom poskytovania tejto sociálnej služby v územnom obvode tejto obce, napriek tomu, že zo zákona nie je povinná poskytovať ani zabezpečovať takúto sociálnu službu, je ju povinná táto obec, aj spolufinancovať, a to bez ohľadu na trvalý pobyt klientov, ktorým sa táto služba v tomto zariadení poskytuje. V súlade s § 79 ods. 6 a podľa § 71 ods. 7 MPSVR SR poskytuje na základe žiadosti obci, ktorá zriadila alebo založila zariadenie uvedené v § 25 až 27 a 29 (teda aj útulok) alebo obci, ktorá poskytuje sociálnu službu v týchto zariadeniach, finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie. Výška tohto finančného príspevku je uvedená v prílohe č.

Spôsob prijímania do útulkov/nocľahární

Pri tomto type zariadenia, vzhľadom na povahu a účel sociálnych služieb krízovej intervencie klient nie je povinný podať žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby obci alebo VÚC (§ 8 ods. 1) a preto klient žiada o poskytnutie tejto sociálnej služby, resp. o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní tejto sociálnej služby priamo poskytovateľa (útulok). Poskytovateľ sociálnej služby v rámci povinnosti ustanovenej v § 9 ods. 8 - plniť podmienky kvality poskytovanej sociálnej služby podľa prílohy č. 2 písm. A k zákonu - má mať písomne vypracovaný transparentný a pre prijímateľa sociálnej služby zrozumiteľný postup pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a viesť dokumentáciu o procese začatia poskytovania sociálnej služby (príloha č. 2 k zákonu písm. A časť II bod 2.3).

Zabezpečenie sociálnej služby neverejným poskytovateľom

Ak si občan (podľa § 8 ods. 2 a 3) vybral neverejného poskytovateľa, ale obec/VÚC nepožiadal a nezazmluvnil tohto neverejného poskytovateľa na finančnú podporu poskytovania sociálnej služby občanovi z rozpočtu obce/VÚC, môže byť takáto sociálna služba poskytnutá týmto vybraným neverejným poskytovateľom len ako tzv. samoplatcovi? Ak dôjde k situácii, že obec/VÚC zabezpečuje sociálnu službu u neverejného poskytovateľa, neverejného poskytovateľa si vyberá klient, pričom ustanovenie § 8 odsek 5 neobmedzuje voľbu klienta určitým územím, napr. samosprávneho kraja, v ktorom má trvalý pobyt. Ak teda klient podá príslušnej obcí/VUC žiadosť o zabezpečenie sociálnej služby u vybraného poskytovateľa, obec/VÚC je povinná požiadať tohto poskytovateľa o uzatvorenie zmluvy o poskytovanie sociálnej služby s jej občanom (žiadateľom). V takomto prípade, poskytuje obec/VÚC finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi aj vtedy, ak sa nachádza mimo jeho územia. Ak klient uzatvorí zmluvu o poskytovaní sociálnej služby s ním zvoleným neverejným poskytovateľom tejto sociálnej služby, bez podania žiadosti o zabezpečenie sociálnej služby príslušnej obcí/VUC, táto nie je povinná poskytnúť finančné príspevky neverejnému poskytovateľovi, t.j. na poskytovanie sociálnej služby klientovi sa neprispieva z verejných prostriedkov.

Doručenie písomnej žiadosti zo strany fyzickej osoby, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, obci alebo vyššiemu územnému celku, v rozsahu ich pôsobnosti, podľa § 8 ods. 1 o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby uvedenej v § 34 až 41 a s ňou súvisiace preukázateľné požiadanie zo strany tejto obce alebo vyššieho územného celku konkrétneho touto fyzickou osobou vybraného neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby, a to podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách, je právne významné aj na ochranu prijímateľa pred platením úhrady neprimeranej jeho príjmu a majetku ku dňu splatnosti tejto úhrady. Podľa § 72 ods. 8 zákona o sociálnych službách prijímateľ sociálnej služby uvedenej v § 31 a 34 až 41 je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu ku dňu jej splatnosti podľa svojho príjmu a majetku. Príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ak § 72 ods.18 a § 72a neustanovujú inak. To sa nevzťahuje na prijímateľa sociálnej služby, ktorému neverejný poskytovateľ sociálnej služby poskytuje sociálnu službu, o ktorej poskytovanie nepožiadali obec alebo vyšší územný celok, a na prijímateľa sociálnej služby, ktorému poskytuje sociálnu službu neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ktorý poskytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk. To znamená, že uplatnenie právnej ochrany zostatku z príjmu po zaplatení úhrady za sociálnu službu ku dňu jej splatnosti je pri poskytovaní sociálnej služby neverejným poskytovateľom sociálnej služby viazané len na prijímateľa sociálnej služby, pre ktorého obec alebo vyšší územný celok požiadali tohto neverejného poskytovateľa sociálnej služby o poskytovanie tejto sociálnej služby podľa § 8 ods. 8 zákona o sociálnych službách.

Povinnosti obce pri poskytovaní sociálnych služieb

Obec je povinná poskytnúť alebo zabezpečiť sociálne služby, ktoré má v obligatórnej pôsobnosti, a to v súlade s § 8 ods. 2 (t.j. ak je oprávnený dopyt zo strany cieľových skupín- fyzických osôb , ktoré sú odkázané na konkrétny druh sociálnej služby ). To znamená, že obec nie je povinná sociálnu službu priamo poskytovať, ale môže jej poskytovanie zabezpečiť u iného verejného alebo neverejného poskytovateľa. Je potrebné tiež uviesť, že pri poskytovaní alebo zabezpečovaní sociálnych služieb (t. j. aj zriaďovaní), obec vychádza z potrieb svojich obyvateľov vychádzajúcich aj z komunitného plánu sociálnych služieb v územnom obvode obce. V prípade, že v danej obci nie sú klienti, resp. požiadavky na príslušnú sociálnu službu, nie je potrebné danú sociálnu službu zriaďovať, poskytovať alebo zabezpečovať. Rovnaký princíp sa vzťahuje aj na VÚC.

tags: #projekt #na #zalozenie #klubu #pre #seniorov

Ďalšie články