Trestnoprávna Zodpovednosť Prokuristu: Rozsah a Dôsledky

Podnikatelia často potrebujú pomoc pri realizácii právnych úkonov, a preto im zákon umožňuje zastúpenie. V obchodnoprávnych vzťahoch existujú dva druhy zmluvného zastúpenia: na základe plnomocenstva a udelenie prokúry. Tento článok sa zameriava na inštitút prokúry, osobitne na trestnoprávnu zodpovednosť prokuristu a jej rozsah.

Kto je Prokurista?

Prokurista je osobitný druh zmluvného zástupcu podnikateľa. Prokúru možno udeliť výlučne fyzickej osobe. Podľa Obchodného zákonníka, prokúrou podnikateľ splnomocňuje prokuristu na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Toto však neplatí pri scudzovaní a zaťažovaní nehnuteľností, na ktoré je potrebné výslovné oprávnenie v udelení prokúry.

Udelenie a Zánik Prokúry

Prokúru udeľuje štatutárny orgán spoločnosti, pričom pre udelenie sa nevyžaduje žiadna špeciálna forma, iba písomná. Udelenie prokúry je účinné od zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis prokúry do obchodného registra musí obsahovať meno a bydlisko prokuristu a spôsob, akým sa za podnikateľa podpisuje. Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia, ktoré by sa vzťahovali výslovne na ukončenie prokúry a výmaz prokuristu z obchodného registra. Výmaz prokúry z obchodného registra nie je podmienkou zániku prokúry.

Zodpovednosť Prokuristu vo Vzťahu k Podnikateľovi

Podmienky, za akých prokurista zodpovedá za škodu, sa odvíjajú od povahy vzťahu medzi prokuristom a podnikateľom. Obchodný zákonník neobsahuje samostatnú právnu úpravu zodpovednostných vzťahov prokuristu. Ak prokurista poruší svoje povinnosti, je potrebné pozrieť sa na možné zodpovednostné následky z pohľadu zmluvného. Ak prokurista pôsobí u podnikateľa na základe zmluvy, bude potrebné primárne vychádzať z jej obsahu. Zrejme najčastejšou zmluvou bude mandátna zmluva, prípadne inominátna zmluva. Prokurista je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. V prípade absencie zmluvného dojednania vychádzame primárne z právnej úpravy. Podľa povahy vzťahu prokuristu a podnikateľa prichádza do úvahy aplikácia všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

Zodpovednosť voči Tretím Osobám

Vo vzťahu ku tretím osobám zodpovedá prokurista, ktorý prekročil rozsah svojho oprávnenia podľa Občianskeho zákonníka. Z konania, ku ktorému osoba konajúca ako prokurista nebola oprávnená v mene podnikateľa konať, je zaviazaná sama, ibaže by podnikateľ bez zbytočného odkladu takýto úkon dodatočne schválil. V opačnom prípade môže tretia osoba od osoby konajúcej ako prokurista požadovať buď splnenie záväzku alebo náhradu škody spôsobenej takýmto konaním.

Prečítajte si tiež: Jaroslav Fuchs a Pohotovosť

Trestná Zodpovednosť Prokuristu

Trestnú zodpovednosť definoval Najvyšší súd SR ako povinnosť páchateľa trestného činu podľa predpokladaných zákonných podmienok strpieť sankcie ustanovené Trestným zákonom. Z pohľadu subjektov trestnej zodpovednosti trestný zákon pozná dve základné kategórie, a to fyzické osoby a právnické osoby.

Zákon o Trestnej Zodpovednosti Právnických Osôb

Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb (ďalej len „zákon“) upravuje podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov a ochranných opatrení ukladaných právnickým osobám a postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ak je obvineným právnická osoba. Trestnej zodpovednosti nepodliehajú všetky právnické osoby. Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb je vymedzené v ustanovení § 5 zákona a týka sa napríklad štátu a jeho orgánov, iných štátov a ich orgánov, medzinárodných organizácií, obcí, vyšších územných celkov, ako aj právnických osôb, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom.

Spáchanie Trestného Činu Právnickou Osobou

V zmysle ustanovenia § 4 zákona je trestný čin spáchaný právnickou osobou taký trestný čin, ktorý je spáchaný v jej prospech, v jej mene alebo v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom. To platí, ak konal štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu (napríklad prokurista) alebo za ňu rozhodovať. Zákon ďalej upravuje, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak vyššie uvedená osoba nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti, umožnila spáchať trestný čin osobou, konajúcou v rámci zverených oprávnení (napríklad zamestnanec).

Trestné Činy a Zavinenie

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb vymedzuje taxatívny výpočet trestných činov v ustanovení § 3 zákona, pri ktorých bude vyvodzovaná zodpovednosť právnickej osoby. Pri trestných činoch, ktoré nie sú vymenované v uvedenom ustanovení zákona, platí, že pri nich je možné aj naďalej stíhať len fyzické osoby, a to aj vtedy, pokiaľ pôjde o spáchanie trestnej činnosti v prospech, v mene, v rámci činnosti alebo prostredníctvom právnickej osoby. V tejto súvislosti je podstatné tiež zavinenie vo vzťahu k niektorému z trestných činov vymedzených v § 3 zákona, ktoré je zásadne odvodzované od zavinenia fyzickej osoby.

Sankcie

V prípade, že bude vyvodená trestná zodpovednosť právnickej osoby, v zásade tým nie je dotknutá osobná trestná zodpovednosť fyzických páchateľov. V prípade, ak nastane preukázanie konkrétnej skutkovej podstaty, hrozia právnickej osobe sankcie vymedzené v ustanovení § 10 zákona, v rozsahu od najmiernejšej, akou je trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, až po najprísnejšiu, akou je trest zrušenia právnickej osoby. Zásady ukladania trestu sú v zmysle zákona založené na princípe proporcionality trestu a ustanovuje okolnosti, ku ktorým súd prihliadne pri stanovení druhu a výmery trestu.

Prečítajte si tiež: Obchodný register a vymazanie prokuristu

Medzinárodné Záväzky

Slovenská republika je viazaná viacerými medzinárodnými zmluvami a odporúčaniami, ktoré sa týkajú trestnej zodpovednosti právnických osôb. Medzi najdôležitejšie patria:

1. Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách.
2. Odporúčanie č. R (88) 18 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy týkajúce sa zodpovednosti podnikov, ktoré majú právnu subjektivitu, za trestné činy spáchané v súvislosti s ich činnosťou.
3. Dohovor o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti (crime).
4. Trestnoprávny dohovor o korupcii.
5. Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.
6. Dohovor OSN proti korupcii.

Prečítajte si tiež: Podmienky a obmedzenia prokúry

tags: #prokurista #trestnopravna #zodpovednost #rozsah