Zastupovanie spoločníka bez splnomocnenia: Komplexný pohľad

Úvod

V podnikateľskom prostredí je zastupovanie spoločníka kľúčovou témou, ktorá si vyžaduje dôkladné pochopenie právnych aspektov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zastupovanie spoločníka, so zameraním na situácie, kedy spoločník koná bez splnomocnenia, a na s tým súvisiace dôsledky.

Konanie podnikateľa a jeho zastúpenie

Ak je podnikateľom fyzická osoba, koná osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Právna úprava konania podnikateľa je obsiahnutá v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

Zastúpenie fyzickej osoby - podnikateľa

Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, môže konať:

• Osobne - bezprostredne sama.
• Prostredníctvom svojho zástupcu.

Konanie právnickej osoby

Právnická osoba koná:

• Prostredníctvom štatutárneho orgánu.
• Za ňu koná zástupca.

Štatutárny orgán tvoria osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene podniku vo všetkých veciach (vystupujú v mene podniku, uzatvárajú v mene podniku zmluvy). Štatutárnym orgánom môže byť jednotlivec (riaditeľ štátneho podniku, konateľ s.r.o.) alebo kolektív (predstavenstvo a.s.). Obchodný zákonník presne určuje, kto je štatutárnym orgánom v konkrétnych právnych formách. Podnik môže mať len jeden štatutárny orgán, členovia ktorého musia byť zapísaní v obchodnom registri.

Prečítajte si tiež: Povinnosti akcionárov pri zastupovaní

Zastúpenie a plnomocenstvo

Každý podnikateľ nemusí vždy konať osobne, ale sa môže dať zastúpiť (vlastným pracovníkom alebo inou fyzickou či právnickou osobou). Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo na základe dohody o plnomocenstve (§ 23 Občianskeho zákonníka).

Zastúpenie na základe zákona

Zamestnanci a členovia právnickej osoby môžu za právnickú osobu robiť právne úkony, pokiaľ tak určujú vnútorné predpisy alebo je to obvyklé vzhľadom na ich pracovné zaradenie, napr. vedúci organizačnej zložky - závodu je oprávnený robiť právne úkony za podnikateľa, ktoré sa týkajú tejto organizačnej zložky.

Je nevyhnutné rozlišovať, o aké konanie v mene podnikateľa ide, pokiaľ ho má zastúpiť jeho zamestnanec. Pri zamestnancoch sa musí pri konaní v mene podnikateľa vychádzať z ich zaradenia a obsahu ich pracovnej náplne. Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Toto špeciálne splnomocnenie má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napr. obchodný referent). Ten je potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. V praxi takéto vymedzenie prináša problém a nie je explicitne dané, čo treba pokladať za úkony obvyklé na určitom konkrétnom pracovnom mieste. Preto je účelné oprávnenia na konanie spojené s určitými funkčnými miestami podrobnejšie vymedziť v organizačných dokumentoch a oboznámiť s týmto vymedzením aj obchodných partnerov. Pri prekročení rozsahu oprávnenia spojeného s určitou činnosťou zákon ustanovuje, že taký úkon podnikateľa zaväzuje len v prípade, ak tretia osoba o prekročení poverenia nevedela a ani nemohla vedieť, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu.

Zastúpenie na základe plnomocenstva

Fyzické aj právnické osoby sa môžu dať zastúpiť aj inou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej na tento účel udelia plnú moc, aby za nich a v ich mene robila právne úkony. Plnú moc môže získať aj ten, kto nie je zamestnancom podniku, ale bude v jeho mene konať (súdne spory - advokát). Z plnomocenstva musí byť zrejmý aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa tohto rozsahu môžeme plnomocenstvo deliť na:

Prečítajte si tiež: Všetko o striedavej starostlivosti

• Všeobecné (generálne) - vykonávanie všetkých právnych úkonov.
• Špeciálne - splnomocňuje len na jeden určitý právny úkon alebo na určitý druh právnych úkonov (napr. na kúpne zmluvy).

Zákon predpisuje písomnú formu len v prípade, ak sa písomná forma vyžaduje aj pri právnom úkone, na ktorý sa plnomocenstvo vzťahuje. Napr. písomná forma sa vyžaduje pri každom právnom úkone týkajúcom sa nehnuteľností. V právnych vzťahoch pri podnikateľskej činnosti sa písomná forma odporúča vždy - najúčinnejšie v praxi je, ak je aj notársky overené.

V prípade plnomocenstva treba rozlišovať prípady, keď je nevyhnutné, aby podpis splnomocniteľa (toho, kto splnomocnenie udeľuje) bol notársky overený (overený na matrike) alebo stačí podpis bez úradného osvedčenia. V praxi sa vyžaduje notársky overené splnomocnenie v prípade podpisovania zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností alebo napr. pri zápisoch údajov do obchodného registra prostredníctvom splnomocnenca.

Prokúra

Prokúra je zvláštny druh zmluvného zastúpenia podnikateľa, pri ktorom podnikateľ udeľuje prokuristovi plnú moc. Vyskytuje sa teda len v podnikaní. Prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na vykonávanie všetkých právnych úkonov vznikajúcich pri prevádzke podniku. Prokurista nie je teda oprávnený na tie právne úkony, ktoré sa netýkajú prevádzky. Nie je oprávnený napríklad rozhodnúť o pristúpení spoločníka do obchodnej spoločnosti, vylúčiť spoločníka, uzavrieť zmluvu o predaji podniku, prevádzať (predávať, darovať) nehnuteľnosti. Prokuristom môže byť len fyzická osoba (jednotlivec). Prokurista sa podpisuje tak, že k obchodnému názvu podnikateľa, za ktorého koná, pripojí svoj podpis s dodatkom "pp" (per prokuram), ktorý označuje prokúru. Prokúra sa zapisuje do obchodného registra a môže ju udeliť len podnikateľ zapísaný do obchodného registra.

Zastupovanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Konateľom s. r. o. môže byť vždy len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a ktorá nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin súvisiaci s podnikaním. Konateľ je teda osobou, s ktorou obchodní partneri spoločnosti rokujú. Je tiež osobou, ktorá v mene spoločnosti podpisuje zmluvy, najčastejšie tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.

Zodpovednosť konateľa

Napriek tomu, že spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Niečo iné je však už vykonávať v spol. s r. o. funkciu konateľa. Tá so sebou prináša zvýšenú mieru zodpovednosti a viaceré riziká.

Prečítajte si tiež: Možnosti zamestnania pre vlastníkov bytov

Plnomocenstvo na výkon funkcie konateľa

Funkcia konateľa je priamo spätá s konkrétnou fyzickou osobou a nie je možné preniesť ju na základe plnomocenstva na inú osobu. Dôvodom, prečo sa to robí, je okrem subjektívnych faktorov aj skutočnosť, že konateľom môže byť len bezúhonná osoba v zmysle platných právnych predpisov. Týmto spôsobom sa niektoré osoby snažili už dávnejšie platné pravidlo obísť na základe generálneho plnomocenstva, teda fakticky vystupovali ako konatelia.

V mene spol. s r. o. koná buď konateľ alebo splnomocnený zástupca. Od účinnosti zákona č. 500/2001 Z. z. sa vzťahy medzi konateľom a spoločnosťou síce rovnako riadia ustanoveniami mandátnej zmluvy, prípadne zmluvy o výkone funkcie, nie je však možné upraviť si ich rozdielne od tých ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré sú uvedené v zákone.

Povinnosti konateľov

Konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti s ručením obmedzeným a všetkých jej spoločníkov. V minulosti sa stávalo, že konatelia sa starali viac o záujmy len niektorých spoločníkov ako o záujmy celej spoločnosti. Konatelia sú tiež povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy, prípadne záujmy spoločníkov.

Konatelia pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje vlastné záujmy, záujmy len niektorých zo spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami samej spoločnosti s ručením obmedzeným. Konatelia pri porušení svojich povinností pri výkone funkcie sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti s. r. o. spôsobili.

Praktické riešenie situácie, keď jeden z konateľov nemôže vykonávať svoju funkciu

V prípade, že za spoločnosť konajú dvaja konatelia, jeden z konateľov nemôže samostatne preniesť svoje konateľské oprávnenie na tretiu osobu na základe plnej moci. Existuje však rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého môže jeden konateľ splnomocniť na konanie druhého konateľa a uskutočniť právny úkon spoločnosti sám vo svojej konateľskej pozícii a zároveň ako splnomocnenec druhého konateľa. Teda jeden konateľ druhého splnomocniť na konanie môže.

Ak zo spoločenskej zmluvy vyplýva, že na prijatie uznesenia spoločnosti stačí prítomnosť spoločníka, ktorý disponuje aspoň polovicou všetkých hlasov, potom sa môže konať valné zhromaždenie aj v neprítomnosti druhého spoločníka. Zároveň, ak v zmysle spoločenskej zmluvy stačí na odvolanie konateľa a menovanie nového konateľa jednoduchá väčšina spoločníkov prítomných na valnom zhromaždení, riešenie je relatívne jednoduché. Uskutoční sa valné zhromaždenie, odvolá sa spoločník z pozície konateľa a do pozície druhého konateľa vymenuje jeho manželka. Na nič z toho nie je potrebná jeho prítomnosť. Pravdaže, toto by sa malo udiať s vedomím a súhlasom neprítomného spoločníka. Manželka spoločníka bude oprávnená konať za spoločnosť ako nová konateľka spolu s druhým konateľom od momentu prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia. Nie je teda potrebné čakať na zápis zmeny v osobách konateľov do Obchodného registra.

Platnosť plnej moci

Pokiaľ v plnej moci nie je vymedzená časová platnosť, plná moc platí do odvolania /doba neurčitá/. Ak je PM daná na jeden nejaký konkrétny úkon, môže sa tam napísať, že po jeho uskutočnení /napríklad po zaregistrovaní motorového vozidla na DI/ plná moc zaniká. No môže byť v texte, že napríklad PM stráca platnosť dňom 1. 11. 2011 napríklad!

Na to, aby spoločník mohol svoj obchodný podiel predať prostredníctvom nejakého splnomocneného zástupcu, musí na VZ niekoho splnomocniť. PM musí byť overená. Prevod musí byť schválený VZ.

Generálna plná moc a jej obmedzenia

Právnu istotu pri v praxi veľmi často používanej generálnej či všeobecnej plnej moci mierne nalomil slovenský ústavný súd - jedná sa o rozhodnutie už z roku 2012 (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 1. augusta 2012, č.k.: III. Rozhodujúcim dôvodom pre odmietajúce uznesenie však bolo, že vo všeobecnej plnej moci udelenej splnomocnencovi chýbalo výslovné splnomocnenie na podanie ústavnej sťažnosti, tak ako to požaduje § 20 odsek 2 zákona č. 38/1993 Z. z.

Ústavný súd v závere rozhodnutia poznamenáva: „V prvom prípade, ak by sa predmetné splnomocnenie malo interpretovať tak, že je udelené spoločnosťou a v rozsahu oprávnenia robiť právne úkony spoločnosti vo všetkých veciach, ústavný súd považuje za potrebné ako obiter dictum vysloviť názor, že by išlo o právny úkon absolútne neplatný podľa (§ 39 Občianskeho zákonníka), pretože zo zákona (§ 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka) patrí tento rozsah právomoci výlučne iba konateľom.

Žiaden z uvedených dôvodov nepresvedčil o absolútnej neplatnosti generálnej plnej moci - samotný Občiansky zákonník uvádza, že v plnej moci musí byť vymedzený jej rozsah, no nijakým spôsobom nedefinuje hranicu tohto rozsahu, ani spôsob ako má byť rozsah vymedzený, predovšetkým však rozsah plnej moci nijakým spôsobom nelimituje. Nevidíme preto žiadne právne obmedzenie, ktoré by štatutárnemu orgánu právnickej osoby (ktorý si musí byť vedomý, že tak robí s plnou zodpovednosťou) malo brániť v tom, že udelí plnú moc na „všetky úkony“- nemôže ním byť ani ústavným súdom citované ustanovenie § 20 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ktoré slovíčko „všetky“ používa pre zdôraznenie postavenia štatutárneho orgánu (ako orgánu ktorému patrí univerzálna právomoc) a nie ako obmedzenie pre prenesenie hoci aj všetkých právomocí na tretie osoby všeobecným plnomocenstvom.

Neplatnosť právneho úkonu

Sankcia neplatnosti právneho úkonu je civilnoprávnou sankciou ultima ratio, ktorá má miesto tam, kde ochrany hodné záujmy právnej istoty, verejnosti alebo účastníkov právnych vzťahov vyžadujú, aby bol právny úkon považovaný za neplatný. Aj všeobecné splnomocnenie tak môže byť sankcionované neplatnosťou, ak je daný určitý zákonom predpokladaný dôvod neplatnosti. Splnomocnenie alebo poverenie dané len jednému členovi predstavenstva je neprípustné tam, kde sa obchádza vôľa akcionárov vyjadrená v stanovách, aby o veciach spoločnosti rozhodovali určité osoby ako kolektívny štatutárny orgán. Zákaz obchádzania pravidla štyroch očí, t.j. (nález Ústavného súdu SR z 26. 11. 2019, sp. zn. I.

Plnomocenstvo vo vzťahu k správcovi dane

Zástupcom môže byť fyzická osoba, ktorá je spôsobilá na právne úkony, ako aj právnická osoba. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. Plnomocenstvo musí obsahovať rozsah zástupcovho oprávnenia. Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Nové plnomocenstvo nahrádza v rozsahu v ňom uvedenom predchádzajúce plnomocenstvo. Ak má správca dane pochybnosti o tomto plnomocenstve, vyzve daňový subjekt na ich odstránenie. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto plnomocenstvo za neúčinné. Daňový subjekt môže mať u toho istého správcu dane aj viacerých zástupcov - ale v rôznych veciach. To znamená, že rozsah plnomocenstiev sa nesmie prekrývať.

Situácie, kedy je potrebné ustanoviť zástupcu právnickej osobe

1. - jedná sa napr.
2. - napr. osoba, ktorá bola jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti zomrela, alebo jediný konateľ spoločnosti bol vymazaný z obchodného registra a nebol ustanovený iný zástupca.
3. - napr.

V prípade, ak jediný spoločník a konateľ s.r.o. zomrel, obchodný podiel spoločnosti je zo zákona predmetom dedenia. Správca dane bude chcieť určiť právnickej osobe zástupcu predtým, ako sa dedič stane spoločníkom spoločnosti. Ak nie je možné ustanoviť zástupcu právnickej osobe súhlasom navrhovaného zástupcu, môže správca dane požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov (SKDP), aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov. V tomto prípade sa súhlas navrhnutého zástupcu nevyžaduje.

Účinnosť plnomocenstva voči správcovi dane

Ak bolo splnomocnenie na zastupovanie doručené správcovi dane 20.05.2023 a na splnomocnení je uvedený dátum, od ktorého je oprávnený zástupca konať za daňový subjekt - 01.05.2023, plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné doručením plnomocenstva dňa 20.05.2023.

Rozdiel medzi plnomocenstvom a prokúrou

Plnomocenstvo (plná moc) a prokúra sú dva druhy zmluvného zastúpenia, je potrebné ich odlišovať. Prokúra je osobitným druhom plnej moci a používa sa výlučne v podnikateľskom prostredí. Prokuristom môže byť len fyzická osoba spôsobilá na právne úkony.

tags: #zastupovanie #spoločníka #bez #splnomocnenia