Výpočet dôchodku a pracovné kategórie: Prvá a druhá pracovná kategória

Tento článok sa zaoberá problematikou zohľadňovania zaradenia zamestnancov do prvej a druhej pracovnej kategórie pri výpočte dôchodku v Slovenskej republike, s prihliadnutím na historický kontext a platnú legislatívu.

Zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do pracovnej kategórie

Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení sa zachovávajú nároky občanov vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. služieb do I. a II. kategórie funkcií. To znamená, že občania, ktorí spĺňajú podmienky dané podľa § 21 ods. 1 a podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb., majú pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok a na predčasný starobný dôchodok stanovený dôchodkový vek osobitne (výhodnejšie).

Dôchodkový vek pri zamestnaniach v I. pracovnej kategórii pred 1. januárom 2000

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v § 174 stanovuje diferencovaný dôchodkový vek v závislosti od dĺžky trvania zamestnania v I. pracovnej kategórii (prípadne služby I. alebo II. kategórie funkcií) pred 1. januárom 2000.

Dôchodkový vek 56 rokov

Dôchodkový vek 56 rokov má občan, ktorý pred 1. januárom 2000 vykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie (prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií), ak zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999 aspoň 19 rokov v službe I. kategórie.

Dôchodkový vek 57 rokov

Dôchodkový vek 57 rokov má občan, ktorý pred 1. januárom 2000 vykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie (prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií), ak zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999 aspoň 18 rokov v službe I. kategórie.

Prečítajte si tiež: Príspevok na prvú pomoc: podmienky a postup

Dôchodkový vek 58 rokov

Dôchodkový vek 58 rokov má občan, ktorý pred 1. januárom 2000 vykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie (prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií), ak zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999 aspoň 16 rokov v službe I. kategórie alebo 17,5 roka v službe II. kategórie.

Dôchodkový vek 59 rokov

Dôchodkový vek 59 rokov má občan, ktorý pred 1. januárom 2000 vykonával zamestnanie I. pracovnej kategórie (prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií), ak zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999 aspoň 15 rokov v službe I. kategórie alebo 15 rokov v službe II. kategórie.

Zamestnania v baníctve

Podľa § 21 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 100/1988 Zb. sa zohľadňuje aj 15 rokov v ostatných zamestnaniach v baníctve, ktoré sú vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodu racionalizačných a organizačných opatrení.

Historický kontext dôchodkového zabezpečenia zamestnancov

Právo na zabezpečenie v starobe, pri invalidite a pri nemožnosti obživy bolo občanom zabezpečené národným poistením, ktorého súčasťou bolo tiež dôchodkové zabezpečenie zamestnancov. Štát poskytuje dávky a služby sociálneho zabezpečenia a k nemu sociálnu starostlivosť o všetkých občanov, ktorí ju potrebujú.

Dôchodkové kategórie

Zamestnania sa zaraďovali do I., II. a III. pracovnej kategórie. Vláda určovala, ktoré zamestnania sa zaraďujú do II. pracovnej kategórie. Zamestnancom I. (II.) pracovnej kategórii sa započítava do doby zamestnania v I. alebo II. pracovnej kategórii po dobu potrebnú pre nárok na dôchodok (§ 9 ods. 2 č. 2). Náhradné doby (§ 6 ods. 2) sa započítavajú ako doba zamestnania v I. pracovnej kategórii.

Prečítajte si tiež: Diskusia o prvej pomoci

Započítanie doby zamestnania

Do doby zamestnania sa započítava okrem iného doba zamestnania (§ 3) od 1. januára 1949, doba zamestnania v III. pracovnej kategórii v období do 30. júna 1953 a v období od 1. júla 1953 dva roky z iných vážnych dôvodov. O zaradení do pracovnej kategórie rozhoduje na žiadosť zamestnanca výkonný orgán okresného národného výboru, ak to je pre zamestnanca výhodnejšie. Ak zamestnanec I. pracovnej kategórie po výstupe z neho dovŕšil aspoň 60 rokov, náleží mu starobný dôchodok.

Výpočet starobného dôchodku

Základná výmera starobného dôchodku (§ 9 ods. 1) zamestnanca I. pracovnej kategórie je 60 %, zamestnanca II. 55 % a zamestnanca III. 50 % priemerného ročného zárobku. Ak bol zamestnanec I. alebo II. pracovnej kategórie na starobnom dôchodku dlhšie než 20 rokov a zamestnanec III. dlhšie než 25 rokov, pripočítajú sa k základnej výmere dôchodku za 16. až 20. rok zamestnania v I. pracovnej kategórii, za 16. až 25. rok zamestnania v II. pracovnej kategórii a za 21. až 25. rok zamestnania v III. pracovnej kategórii 1 % priemerného ročného zárobku; pritom sa náhradná doba starostlivosti o dieťa [§ 6 ods. 2 č. 2 písm. c)] započítava ako doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. pracovnej kategórii a naposledy doba zamestnania v I. pracovnej kategórii. Ak je zamestnanec I. pracovnej kategórie ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok zamestnaný, náleží mu starobný dôchodok v plnej výške. Ak je zamestnanec II. alebo III. pracovnej kategórie zamestnaný kratšiu než 20 rokov, avšak aspoň 5 rokov (§ 9 ods. 4 a 5), Vláda môže určiť, že zamestnancom, ktorým by náležal podľa odsekov 4. a 5. nižší starobný dôchodok, sa zvýši starobný dôchodok až na sumu, ktorá im patrí podľa odseku 1. Zvýšenie starobného dôchodku nepatrí pracujúcemu dôchodcovi zo zamestnania v I. pracovnej kategórii, ktorému tento nárok vznikol až po dovŕšení 65 rokov (§ 9 ods. 6). Dôchodcovi zo zamestnania v I. pracovnej kategórii sa zvýšenie dôchodku po výstupe zo zamestnania pripočíta k základnej výmere dôchodku za 16. až 20. rok zamestnania v I. pracovnej kategórii 2 % priemerného ročného zárobku, v II. pracovnej kategórii 1,5 % priemerného ročného zárobku a v III. pracovnej kategórii 1 % priemerného ročného zárobku. Náhradná doba starostlivosti o dieťa [§ 6 ods. 2 č. 2 písm. c)] sa započítava ako doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. pracovnej kategórii a naposledy doba zamestnania v I. pracovnej kategórii.

Invalidný dôchodok

Čiastočný invalidný dôchodok zamestnanca I. pracovnej kategórie je 35 %, zamestnanca II. pracovnej kategórie 32 % a zamestnanca III. 30 % priemerného ročného zárobku. Po dni vzniku nároku na tento dôchodok, najskôr však od 16. roku zamestnania, sa čiastočný invalidný dôchodok zvyšuje. Zvýšenie je v I. pracovnej kategórii 2 %, v II. pracovnej kategórii 1,5 % a v III. pracovnej kategórii 1 % priemerného ročného zárobku. Zamestnancovi, ktorý sa stal po výstupu z neho invalidným alebo čiastočne invalidným (§ 12 ods. 2), sa pripočíta k invalidnému (čiastočnému invalidnému) dôchodku suma, o ktorú sa mu zvýšil dôchodok.

Pracovné úrazy a choroby z povolania

Pracovným úrazom sa kladú naroveň nemoci z povolania uvedené v prílohe k tomuto zákonu, ak vznikli za podmienok v nej určených. Čiastočný invalidný dôchodok pri pracovnom úraze zamestnanca I. pracovnej kategórie je 45 %, zamestnanca II. pracovnej kategórie 42 % a zamestnanca III. pracovnej kategórie 40 % priemerného ročného zárobku.

Dôchodky po dovŕšení veku

Ak je poberateľ starobného dôchodku zamestnaný po 65. roku veku, nevypláca sa mu zvýšenie dôchodku zo zamestnania I. pracovnej kategórie alebo ženu, po 60. roku veku.

Prečítajte si tiež: Kožné problémy u detí

Minimálne sumy dôchodkov

Starobný a invalidný dôchodok zamestnanca I. pracovnej kategórie je najmenej 400 Kčs mesačne, starobný dôchodok podľa § 9 ods. 2 najmenej 300 Kčs mesačne. Ak je žena invalidná (§ 12 ods. 1), náleží jej vdovský dôchodok po manželovi, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní I. pracovnej kategórie. Rozvedenej žene náleží vdovský dôchodok len do výšky výživného (§ 21 ods. 2).

Sirotské dôchodky

Sirotský dôchodok náleží až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Ak sirota študuje, náleží sirotský dôchodok najdlhšie do 25. roku veku.

Výška vdovského a sirotského dôchodku

Zo starobného alebo invalidného dôchodku, z ktorého sa vymeriava vdovský (vdovecký) dôchodok, je vdovský dôchodok najmenej 120 Kčs mesačne, úplnej siroty najmenej 240 Kčs mesačne. Sirotám sa pripočíta na jedno dieťa z úhrnu výchovného k invalidnému dôchodku (§ 30 ods. 1). Za výsluhu rokov náleží dôchodok manželky, ak sa stala invalidnou (§ 12 ods. 1). Dôchodok za výsluhu rokov náleží bez zreteľa na zdravotný stav a vek.

Podmienky nároku na dôchodok

Dôchodok možno priznať za obdobie najviac jedného roku pred dňom podania žiadosti (§ 12 ods. 2). Pri posudzovaní nároku na dôchodok sa prihliada na zdravotný stav, vek, osobného a sociálneho. Dôchodok sa vypláca odo dňa, od ktorého prv priznalo. Požívateľovi dôchodku sa poskytuje potrebná ošetrenie a obsluhu inou osobou. Rodič môže poberať dôchodok za dieťa až do 7. roku dieťaťa. Dôchodky sa poskytujú aj osobám, ktoré utrpeli ujmu na zdraví následkom výkonu mimoriadnej služby podľa osobitných predpisov a stali sa invalidnými alebo čiastočne invalidnými (§ 12 ods. 3).

Spôsob a podmienky vyplácania dôchodkov

Dôchodok náležiaci podľa odseku 1 písm. d) sa nevypláca za iných okolností, než ako je uvedené v § 34 ods. 2. Dávky sa nevyplácajú zamestnanci; ustanovenie § 34 ods. 2 platí obdobne. Dávky sa nevyplácajú ani osobám, ktoré si spôsobili ujmu na zdraví úmyselne alebo pri použití bojovým prostriedkom. Nárok na dávku vzniká splnením časovo poslednej podmienky nároku. Dávky sa vyplácajú mesačne vopred, a to odo dňa, ktorý je rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Požívateľ dávky je povinný vrátiť dávky prijaté neprávom (§ 41 ods. 1). Dávky sa nevyplácajú za mesiac, v ktorom uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Ak sa nesplnila povinnosť uložená v § 40 ods. 1, môže sa výplata dávky zastaviť až do výšky dlžných súm. Starobný dôchodok sa zamestnancovi II. alebo III. pracovnej kategórie nevypláca. Starobný dôchodok zamestnancovi I. pracovnej kategórie sa vypláca. Dávky sa vyplácajú v hotovosti alebo poukazom na úhradu osobných potrieb a záväzkov dôchodcovských. Okresný národný výbor môže určiť osobu, ktorej sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému. Ak je poberateľ dávky pozbavený spôsobilosti na právne úkony, rozhodne sudca uznesením. Pre výplatu dávok do cudziny platia predpisy medzištátnych dohovorov. Z dávky možno uspokojiť nároky na úhradu osobných potrieb (výživné), a to až do polovice dávky.

Ďalšie aspekty sociálneho zabezpečenia

Zabezpečenie v chorobe a materstve je upravené v osobitných predpisoch o nemocenskom poistení zamestnancov. Preventívnu a liečebnú starostlivosť poskytujú orgány zdravotníckej správy. Opatrovateľskú starostlivosť poskytuje zdravotnícka správa na vrub sociálneho zabezpečenia. Národný výbor je povinný umožniť občanovi s obmedzenou pracovnou schopnosťou získať prácu, ktorá je pre uchádzača vhodné vzhľadom na jeho schopnosti. Občanom s obmedzenou pracovnou schopnosťou umiestené v závode nepotrebujú ďalšiu pomoc. Na zabezpečovaní sociálnej starostlivosti sa podieľajú aj podniky a jednotné roľnícke družstvá.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia je ústredným úradom so sídlom v Prahe. Na čele je predseda vymenovaný vládou. Štátny úrad sociálneho zabezpečenia vydáva smernice pre poskytnutie dávky (služby), pre jej výšku a výplatu. Štátny úrad sociálneho zabezpečenia môže zriaďovať stredísk [§ 53 písm. c)], na vykonávanie výcviku (školenia) v nich a vo výcvikových kurzoch [§ 53 písm. d)]. Na posudzovanie zdravotného stavu občanov zriaďuje Ministerstvo zdravotníctva posudkovej komisie. Štátny úrad sociálneho zabezpečenia určí vyhláškou v úradnom liste, ktoré príjmy sa nezapočítavajú do príjmu domácnosti.

Povinnosti občanov a organizácií

Občan je povinný hlásiť všetky skutočností rozhodných pre priznanie dávky. Občan, ktorý neprávom prijal dávku, je povinný nahradiť neprávom vyplatené dávky. Organizácia je povinná oznamovať skutočností pre nárok na náhradu dávok dôchodkového zabezpečenia.

Rozhodnutia a opravné prostriedky

Písomné rozhodnutie o dávke musí obsahovať poučenie, či možno proti nemu podať opravný prostriedok, do akej lehoty a kde. Účastník konania môže do 15 dní odo dňa, keď sa mu rozhodnutie oznámilo, požiadať, aby sa doplnilo.

Prechodné a záverečné ustanovenia

Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. januára 1957 aj nároky na dávky (zaopatrovacie požitky), ktoré vznikli do 31. decembra 1956. Dávky (zaopatrovacie požitky) sa vyplácajú podľa doterajších predpisov o dôchodkovom zabezpečení a podľa § 81 zákona č. 76/1922 Zb. Ustanovenia § 80 ods. 2 sa považujú za dávky podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej náležali k 31. decembru 1956. Starobné a invalidné zaopatrovacie požitky invalidov vymerané podľa zákona č. 164/1946 Zb. sa zvyšujú o 10 %. Starobné a invalidné zaopatrovacie požitky vymerané podľa zákona č. 164/1946 Zb. rodičom a súrodencom a podľa § 81 zákona č. 76/1922 Zb. sa zvyšujú o 20 %. Prídavok za zranenie priznaný osobe, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 81 ods. 2 zákona č. 76/1922 Zb., sa zvyšuje o 10 %. Ak nastane súbeh s iným dôchodkom podľa tohto zákona, platí ustanovenie § 44 ods. 2. Dávky (zaopatrovacie požitky) vyplácané k 31. decembru 1956 sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. Krátenie dôchodku, vykonávané k 31. decembru 1956, sa zrušuje. Starobný dôchodok, na ktorý vznikol nárok do 30. septembra 1956, sa vypláca dôchodcovi i za účinnosti tohto zákona v plnej výške. K dôchodku, ktorý by podľa § 10 ods. 4 a 5 nenáležal, sa pripočíta suma, ktoré dôchodca mal po 31. decembri 1956. K dôchodku, ktorý vznikol nárok do 31. decembra 1956, sa pripočíta suma. Nároky získané vo verejnom penzijnom zaopatrení k 31. decembru 1956 podľa § 3 ods. 1 a 2 vl. nar. č. 113/1950 Zb., § 3 ods. 1 a 2 vl. nar. č. 114/1950 Zb. a § 7 ods. 1 a 2 vl. nar. č. 115/1950 Zb. sa pri dôchodkoch, na ktoré vznikne nárok po 31. decembri 1956, znižujú o jednu tretinu týchto súm. K dôchodku, na ktorý vznikol nárok po 30. septembri 1956 a ktorý náleží vo výške jednej tretiny (§ 10 ods. 4 a 5), ani k čiastočnému invalidnému dôchodku; tým nie je dotknuté ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 18/1954 Zb. Dôchodky z penzijného nadlepšenia vyplácané k 31. decembru 1956 sa vyplácajú i naďalej v nezmenenej výške. K dôchodku, na ktorý vznikol nárok po 30. septembri 1956 a ktorý náleží vo výške jednej tretiny (§ 10 ods. 4 a 5), ani k čiastočnému invalidnému dôchodku; tým nie je dotknuté ustanovenie § 82 ods. 2 zákona č. 18/1954 Zb. Štátny úrad sociálneho zabezpečenia uverejní v úradnom liste podrobnosti na vykonanie tohto dielu zákona. Ministerstvo práce a sociálnych vecí môže sa od ustanovení § 81 ods. 2 odchýliť.

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa všetky predpisy o veciach upravených týmto zákonom, najmä zákon č. 164/1946 Zb. perzekúcie, v znení čl. III. zákona č. 66/1948 Zb., zákon č. 99/1948 Zb., vládne nariadenie č. 173/1949 Zb. o prestupoch niektorých osôb, vyňatých pred 1. januárom 1949 z pôsobnosti predpisov o sociálnom poistení, vládne nariadenie č. 30/1950 Zb., vládne nariadenie č. 44/1950 Zb. o niektorých prestupoch v sociálnom poistení (zaopatrení) pred 1. januárom 1949, zákon č. 102/1951 Zb., vládne nariadenie č. 101/1952 Zb., vládne nariadenie č. 22/1953 Zb., vládne nariadenie č. 25/1953 Zb., ustanovenia §§ 6 až 12 vládneho nariadenia č. 42/1953 Zb.

tags: #prva #a #druha #pracovná #kategória #výpočet