Prvá Hospodárska Zmluva: Podmienky a Dôsledky

Svetová hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov 20. storočia výrazne ovplyvnila život obyvateľstva na Slovensku, podobne ako aj v iných krajinách. Hoci jej vznik sa spája s krachom na newyorskej burze v októbri 1929, prvé krízové príznaky zaznamenali národohospodári už niekoľko rokov predtým.

Agrárna Kríza na Slovensku

Na Slovensku, kde sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom, mala agrárna kríza najničivejšie následky. Sprievodným znakom bol mimoriadny nárast nezamestnanosti. Pre slovenskú ekonomiku bolo typické, že ani v čase dočasnej hospodárskej konjunktúry na konci 20. rokov sa zamestnanosť slovenského priemyslu nedostala na predvojnovú úroveň. Preľudnené dediny so svojimi úzkymi pásikmi polí nedokázali absorbovať prebytok ponúkaných pracovných síl. Kríza priniesla nielen zbedačenie, ale aj strach a beznádej u väčšiny obyvateľstva. Stala sa zdrojom tisícok exekúcií a konkurzov, v ktorých roľnícke mnohodetné rodiny strácali doslova strechu nad hlavou.

Snahy o Riešenie Krízy

Boj s následkami krízy začali v celom štáte rôzne inštitúcie, počnúc vládou, parlamentom, záujmovými profesionálnymi združeniami až po „mladistvý“ Krajinský úrad, ktorý krátko predtým začal činnosť a nemal ešte ani dostatok finančných prostriedkov, ani skúsených odborníkov na riešenie takých mimoriadne vážnych problémov. Zákonné normy, resp. úpravy predchádzajúcich ekonomicko-sociálnych zákonov, ktoré navrhla vláda na likvidáciu sociálnych ťažkostí, sa v situácii na Slovensku nedali realizovať, pretože neboli vytvorené základné podmienky, ktoré by umožňovali uskutočnenie nových protikrízových opatrení. Politikou beznádejnej situácie boli nielen opozičné politické strany, ktoré si stali na čelo búrlivých politických protivládnych hnutí, ale predovšetkým mladá generácia. Napokon i predstavitelia slovenských krídel vládnych, celoštátne organizovaných strán boli prinútení konštatovať, že riešiť na Slovensku krízu len s pomocou žandárskeho zastrašovania nie je možné.

Celosvetový Charakter Krízy

Politický a ekonomický vývoj na Slovensku, ako aj život jeho obyvateľov ovplyvnila na prelome 20. a 30. rokov dvadsiateho storočia hospodárska kríza, označovaná prívlastkami „veľká, najničivejšia, celosvetová“. Hospodárska kríza ukončila ekonomický rozmach badateľný v druhej polovici 20. rokov najmä v ekonomicky najvyspelejších západoeurópskych i zámorských krajinách. Oficiálny začiatok krízy sa spája s krachom na newyorskej burze v dňoch 24. - 29. októbra 1929. V skutočnosti sa príznaky krízy prejavovali, napríklad v textilnom priemysle a v produkcii či odbyte niektorých potravinárskych priemyselných odvetví (napríklad cukru), už od polovice 20. rokov. Mimoriadne hospodárske problémy sa odzrkadlili nielen do vnútornej ekonomiky štátov, ale negatívne vplývali aj na medzinárodný obchod, skomplikovali sféru zahranično-politických vzťahov, ako aj vnútropolitický život zasiahnutých krajín.

Nielen počiatky krízy, ale v podstate celý jej priebeh nadobudol v každej krajine osobitné črty. Súviseli predovšetkým s konkrétnym stavom ekonomiky jednotlivých štátov na konci 20. rokov, s ich odkázanosťou na dovoz surovín, nevyhnutných pre priemysel aj ďalšie odvetvia hospodárstva, so závislosťou hospodárstva každej krajiny od exportu priemyselných aj poľnohospodárskych produktov a podobne. Na celom svete bola veľká kríza na prelome 20. a 30. rokov najrozsiahlejším krízovým javom v dovtedajšom vývoji svetovej ekonomiky. Postihla všetky štáty a postupne zasiahla aj všetky odvetvia ich hospodárstva. Rozvrátila s veľkými problémami po 1. svetovej vojne obnovované a budované medzinárodné obchodné vzťahy. Zápas o získanie nových trhov, sprevádzaný súčasne úsilím vlád a podnikateľov o colné uzavretie a zosilnenie autarktívne uzavretého vnútorného trhu, rozpútali hospodársku vojnu všetkých proti všetkým.

Prečítajte si tiež: Príspevok na prvú pomoc: podmienky a postup

Štátne Zásahy do Hospodárstva

Hospodárska kríza priniesla so sebou nielen krach liberalistických princípov voľnej súťaže, bezbrehej a neobmedzenej výroby, ale v každej krajine vyvolala aj nevyhnutnosť štátnych zásahov do hospodárstva, ktoré nadobudli v každej z nich rozdielny charakter a chronologickú postupnosť. Na rôznych stretnutiach štátnikov a národohospodárov sa začali čím ďalej tým častejšie prejavovať názory o výhodnosti štátom riadeného hospodárstva podľa vopred dôsledne preskúmaných spotrebiteľských potrieb, sformovaných do dlhodobých plánov. Národohospodári a štátnici, ktorí propagovali systém plánovaného hospodárstva, nadobúdali presvedčenie, že sledovaním záujmov spotrebiteľov a následným usmerňovaním výroby podľa požiadaviek obchodu, zabránia vytvoreniu prebytočných zásob rôznych tovarov na vnútroštátnom a medzinárodnom trhu, a tým vylúčia vznik ďalších hospodárskych kríz, predovšetkým ich ťaživých sprievodných javov, akým bola rastúca nezamestnanosť. K autorom, ktorý nielen vo svojej krajine, ale i v zahraničí udával tón pri hľadaní východísk z krízových problémov a sám priamo načrtával možnosti pri formovaní štátno-regulačných zásahov, patril predovšetkým anglický ekonóm - praktik a súčasne profesor politickej ekonómie na Kings´ College v Cambridge J. M. Keynes.

Medzinárodná Spolupráca a Bariéry

Delegácie európskych štátov sa schádzali a vymieňali si skúsenosti na rôznych stretnutiach, ktoré organizovali jednotlivé sekcie Spoločnosti národov, Briandova komisia Európskej únie, agrárnické združenie, známe pod názvom Medzinárodné agrárne bureau (Zelená internacionála) a ďalšie. Tak ako národohospodári, aj politickí predstavitelia jednotlivých štátov dospeli postupne k názoru, že kríza má skutočne svetový charakter a nie je možné likvidovať ju lokálne (v rámci jednej európskej krajiny), ale celoplošne, spojením odborných aj politických síl a spojením viacerých štátov na kontinentálnom, či regionálnom princípe. Tieto myšlienky sa na európskej pôde stali významným impulzom k vzniku projektov Paneurópy, bloku podunajských krajín, medzinárodného spojenia agrárnych politických strán a podobne.

Do cesty týmto integračným aktivitám sa stavali nielen rôzne chaotické a zavádzajúce teórie, ale predovšetkým rastúci nacionalizmus, ktorý nachádzal živnú pôdu na celom európskom kontinente a čím ďalej tým viac komplikoval vývoj medzinárodných vzťahov. Našiel vyústenie v krajných nacionalistických prejavoch, v činnosti fašistických iniciatív a strán a tým sa stal automaticky prekážkou akýchkoľvek spoločných celoeurópskych protikrízových riešení. Mimoriadne zbedačenie Nemecka vytváralo živnú pôdu na šírenie ideológie komunizmu, nacionalizmu, a rastúceho antisemitizmu. Kulminačným či určujúcim momentom pre uplatnenie týchto a ďalších podobných -izmov sa stalo volebné víťazstvo národno-socialistického politického smeru v Nemecku, reprezentovaného nástupom Adolfa Hitlera 30. januára 1933 do kresla ríšskeho kancelára. Hitlerov príchod do tejto vysokej funkcie povzbudil vzopnutie nacionalistickej vlny a agresivity nielen v samom Nemecku, ale aj v ďalších európskych krajinách. Negatívne ovplyvnil vývoj medzinárodných vzťahov v období nasledujúceho desaťročia a napokon vyústil do vzniku 2. svetovej vojny.

Vplyv na Československo

Demokratický charakter, ústavný a parlamentný systém si napriek rastúcim ekonomickým i vnútropolitickým problémom z európskych štátov v čase rokov hospodárskej krízy uchovávali Francúzsko, Anglicko Holandsko, Švajčiarsko, Belgicko, severské krajiny a Československo. V ČSR našli mimoriadne ekonomické problémy odraz vo vnútropolitickom živote najmä v tom, že urýchlili ostrejšiu, vyhranenejšiu orientáciu a diferenciáciu politických strán. Spôsobili, že v rámci jednotlivých politických smerov sa aj navonok otvorenejšie ukázalo, že politické strany nie sú homogénne celky, ale skladajú sa z viacerých profesionálno-sociálnych, generačných a iných skupín. Vyvolali v stranách rast politickej aktivity, ktorý sa preniesol aj na pôdu parlamentu, vlády a ďalších reprezentatívnych inštitúcií štátu. Politické reprezentácie štátov a s nimi spolupracujúci podnikatelia, finančníci či národohospodári hľadali protiopatrenia proti prejavom hospodárskej krízy napríklad v prehodnocovaní obchodných zmlúv s inými štátmi, v prijímaní, spevnení či iných spôsoboch novelizácie zákonných opatrení, častejšími a razantnejšími vstupmi štátnych a samosprávnych inštitúcií do riadenia hospodárskeho života, aj organizovaním rôznych tzv. pomocných akcií. Snažili sa nájsť najmä východisko z katastrofálnej nezamestnanosti miliónov ľudí.

Ťažké sprievodné javy hospodárskej krízy podnietili vedcov a štátnikov z rôznych krajín, aby hľadali východisko aj v uplatnení celkom nových riešení (napríklad v budovaní pracovných kolónií pre mladých nezamestnaných). Kríza vyvolala rôzne aktivity aj priamo v radoch obyvateľstva a v občianskych spolkoch, či najrôznejších združeniach. Ich urýchlené podporné akcie, zbierky šatstva či jednorazové potravinové výpomocné „dobročinnosti“ (napríklad na Vianoce) síce dočasne, na krátky čas, pomohli prežiť menšej skupine spoluobyvateľov v konkrétnej lokalite, ale v žiadnom prípade neriešili ich dlhodobé existenčné problémy. Možno ich hodnotiť skôr ako akcie humanitné než ekonomické.

Prečítajte si tiež: Diskusia o prvej pomoci

Kríza na Slovensku

Na Slovensku, podobne ako v celej ČSR, postihla veľká hospodárska kríza všetky odvetvia ekonomiky. Oneskorila sa však nielen za počiatkom vzniku krízových problémov v západoeurópskych štátoch, ale aj za vznikom krízy v Česku. Počas hospodárskej krízy sa v slovenskej ekonomike vypuklejšie prejavili a znásobili už dlhotrvajúce ekonomické problémy, na ktoré sústavne upozorňovali slovenskí národohospodári, viacerí predstavitelia politických strán a záujmovo-hospodárskych zdužení ako boli napríklad Ústredné združenie slovenského priemyslu, Zemedelská rada pre Slovensko, Obchodné a priemyselné komory aj Slovenská spoločnosť národohospodárska a iné. Kríza sa prejavila v plnej sile a v celom hospodárstve ČSR a tým aj Slovenska až v roku 1931.

Za polrok od 1. júna 1930 do 15. januára 1931 sa v ČSR zastavila prevádzka v 610 priemyselných závodoch. Podľa odhadu pracovníkov pražského ministerstva sociálnej starostlivosti bolo už v začiatočnom období hospodárskej krízy v ČSR bez práce okolo pol milióna osôb. Podľa informácií živnostenských inšpektorátov, ktoré kontrolovali stav, produktivitu a pracovné podmienky v priemyselných závodoch na území ČSR, zaniklo v priebehu rokov 1928 - 1934 s definitívnou platnosťou (a teda neobnovilo ani neskôr svoju činnosť) 644 tovární. Kým ešte v roku 1928 bolo v československom priemysle zamestnaných 1 005 000 robotníkov, v marci 1934 už iba 655 000, čiže o 35 000 menej. V slovenskom priemysle ako prvé zaznamenali krízu bavlnárske závody. Popri rozsiahlej nezamestnanosti vplýval na zníženie životnej úrovne priemyselných zamestnancov aj pokles miezd. Na Slovensku sa prejavil najmä u robotníkov textilného a drevárskeho priemyslu, kde sa už i tak nízke zárobky robotníkov znížili v rokoch 1929 - 1933 o 20 % - 30 %. Súčasne sa zmenšila približne o tretinu aj reálna hodnota robotníckych miezd. Kríza v slovenskom hospodárstve kulminovala v zime v prvých mesiacoch roku 1933. V slovenskom hospodárstve prichádzalo oživenie ekonomiky neskôr ako v západoeurópskych štátoch, čiže o jeho prvých náznakoch možno hovoriť až v druhej polovici roku 1934. Hospodárska kríza na Slovensku, práve tak ako v ďalších stredoeurópskych krajinách s prevahou agrárnej produkcie v národnom hospodárstve, nadobudla mimoriadne zdĺhavý priebeh. V niektorých odvetviach priemyslu, najmä v ľahkom (spotrebnom) priemysle a v celej oblasti agrárnej produkcie pretrvávala až do konca 30.

Agrárna Kríza a Jej Dôsledky

Slovenskú ekonomiku a život obyvateľstva zasiahla najbolestnejšie agrárna kríza, ktorá sa prejavila predovšetkým v úpadku cien poľnohospodárskych výrobkov. Ceny agrárnych tovarov sa znížili oveľa viac než ceny výrobkov priemyselných a spotrebných tovarov. Ich pokles bol taký vysoký, že poľnohospodárski podnikatelia v mnohých prípadoch nedostali predajom úrody naspäť ani predtým investované náklady. Z toho dôvodu sa neraz rozhodli radšej nechať časť pôdy neobrobenú, čo súčasne znamenalo prepustenie stálych poľnohospodárskych robotníkov a maximálne obmedzenie prijímania námezdných (t.j. Výsledky práce poľnohospodárov znehodnotili počas krízy aj dve vážne klimatické poruchy, a to mimoriadne krutá zima na prelome rokov 1928 - 1929 a sucho v letných mesiacoch roku 1932. Obe tieto prírodné katastrofy spôsobili v rastlinnej produkcii škody, ktoré národohospodári odhadovali v miliónových hodnotách. Napriek tejto neúrode slovenské poľnohospodárstvo vykazovalo v rokoch 1932 - 1933 ešte dostatočnú ponuku na trhu. Príčinou prebytku poľnohospodárskych výrobkov však bola nízka kúpyschopnosť, respektíve priamo sociálna bieda väčšiny slovenského obyvateľstva. Rodiny malých a stredných roľníkov potrebovali získať peniaze za ponúkané poľnohospodárske produkty na zaplatenie daní a dlžôb, preto nedopriali ani sebe ani svojim deťom dostatočnú konzumáciu vlastných, dopestovaných plodín. Iné zdroje príjmov nemali. Ich finančné problémy znásobil najmä celkový pokles cien poľnohospodárskych tovarov vyvolaný rastúcou nezamestnanosťou mestského obyvateľstva, ktoré strácalo zo dňa na deň kúpyschopnosť a volilo radšej nákup lacnejších potravín (napríklad namiesto masla používalo margarín).

Na agrárne preľudnenom Slovensku najväčšiu skupinu obyvateľstva dedín, popri drobných roľníkoch (majiteľov úzkych pásikov polí), pracovalo 243 099 poľnohospodárskych (stálych i sezónnych) robotníkov, nádenníkov a domáceho služobníctva. Koncom 20. rokov poskytovalo na Slovensku 2 008 veľkostatkov nielen prácu ale aj „strechu nad hlavou“ a hoci biedne, ale predsa aké-také stravovanie 22 857 stálym (čiže takým, ktorí po celý rok žili na veľkostatku aj s rodinami) poľnohospodárskym robotníkom. Väčšina z nich zostala v priebehu hospodárskej krízy nielen bez zamestnania, ale aj bez prístrešia. Len v okrese Modrý Kameň prišlo o prácu okolo 300 poľnohospodárskych robotníkov. Po prepustení stálych a neprijímaní sezónnych robotníkov, rôznych nádenníkov a po ich vyhnaní z majetku zamestnávateľov, práve títo bývalí zamestnanci veľkostatkov tvorili na Slovensku najväčšiu a najbiednejšiu skupinu nezamestnaných. Hoci oficiálne tlačové orgány vládnych strán sa snažili navonok popierať ich skutočné životné podmienky a spochybňovali správy o hladujúcich deťoch a o pomeroch celých vidieckych rodín, na verejnosť i tak prenikali informácie o celých stovkách vidieckej chudoby, ktoré zostali počas hospodárskej krízy bez vlastného pričinenia na pokraji existenčného minima a hladu. Najpresnejšie informácie o ich biede prinášali iba pravidelné mesačné hlásenia notariátov Krajinskému úradu. Práve agrárna kríza znamenala najkrutejšie následky na životoch väčšiny slovenského obyvateľstva.

Vládne Koalície a Riešenia

V priebehu celosvetovej hospodárskej krízy sa na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov vystriedali v Československu vládne koalície vedené agrárnickymi predstaviteľmi - Františkom Udržalom a Janom Malypetrom. Prvá z nich nastupovala po predčasných parlamentných voľbách, ktoré sa konali 27. októbra 1929. Vláda, vedená ministerským predsedom Františkom Udržalom, podala v deň volieb demisiu do rúk …

Prečítajte si tiež: Kožné problémy u detí

Konkurenčné Doložky a Hospodárska Súťaž

Nájomné zmluvy, najmä v prípadoch veľkých nákupných centier, často obsahujú rôzne dojednania radiace sa do kategórie tzv. konkurenčných doložiek. Hospodárska súťaž je základným prvkom riadneho fungovania trhu, či už vnútorného trhu EÚ alebo trhov jednotlivých národných štátov. Ochranu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu EÚ zabezpečujú články 101 a nasl. Zmluvy o fungovaní EÚ (v tomto texte aj len „ZFEÚ“). V prípade prvej kategórie dohôd je porušenie článku 101 ZFEÚ dané už existenciou dohody, ktorej samotná povaha je natoľko škodlivá pre hospodársku súťaž, že nie je potrebné skúmať jej skutočné následky[1]. Dôkazné bremeno zaťažuje strany dohody, ktoré musia preukázať, že sa na ne vzťahuje výnimka v článku 101 ods. V prípade dohôd majúcich za následok obmedzenie hospodárskej súťaže je dôkazné bremeno presunuté na konajúci protimonopolný orgán. Samotná existencia dohody na založenie zodpovednosti za porušenie článku 101 ZFEÚ nestačí a konajúci protimonopolný orgán musí preukázať negatívne dôsledky na hospodársku súťaž. Ak sa takéto dôsledky preukážu, dôkazné bremeno sa presúva na strany, ktoré na svoju obranu môžu argumentovať ekonomickou efektívnosťou v zmysle článku 101 ods. 3 ZFEÚ.

Prípad Maxima Latvija

Maxima Latvija je lotyšský maloobchodný reťazec s potravinami, ktorý uzatvára s rôznymi obchodnými centrami nájomné zmluvy za účelom prenájmu priestorov. Tieto nájomné zmluvy v 12-tich prípadoch (zo 119 posudzovaných zmlúv) obsahovali doložku exkluzivity, podľa ktorej Maxima Latvija ako „referenčný nájomca“ môže schvaľovať prenajatie iných obchodných priestorov v tom istom obchodnom centre ďalším nájomcom. Táto doložka exkluzivity pritiahla pozornosť lotyšskej Rady pre hospodársku súťaž (ďalej len „RHS“), ktorá rozhodla, že predmetné dojednanie predstavuje vertikálnu dohodu s cieľom vylúčiť, obmedziť alebo narušiť hospodársku súťaž. Spor sa dostal až na lotyšský Najvyšší súd, ktorý si nebol istý, či sa takáto dohoda posudzuje ako porušenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“ alebo „z hľadiska následku“. Vzhľadom na podobnosť § 11 ods.

V prvom rade sa Súdny dvor EÚ priklonil k reštriktívnemu výkladu pojmu obmedzenie „z hľadiska cieľa“, rovnako ako v prípade Cartes Bancaires. Podľa Súdneho dvora EÚ ho možno uplatniť iba na určité typy koordinácie medzi podnikmi, ktoré majú dostatočný stupeň škodlivosti na hospodársku súťaž. Súdny dvor EÚ konštatoval, že v tomto prípade išlo o vertikálne dohody medzi spoločnosťami, ktoré si navzájom nekonkurovali. Predmetné dohody, podľa Súdneho dvora EÚ, síce mohli mať za následok potenciálne obmedzenie prístupu konkurentov Maxima Latvija na trh, ale nie je možné ich považovať iba na základe ich samotnej povahy za škodlivé pre súťaž.

Delimitis Test

Prvý stupeň Delimitis testu zahŕňa prešetrenie všetkých faktorov ovplyvňujúcich prístup na trh a konkurenčné podmienky na tomto trhu. Účelom je zistenie, či sa konkurenti môžu usadiť v spádových oblastiach v okolí obchodného centra - či už v priestoroch blízkych obchodných centier alebo v iných obchodných priestoroch v okolí. Pri tomto kroku sa posudzuje nielen dostupnosť a obsadenosť priestorov, ale aj existencia hospodárskych, správnych alebo regulačných bariér brániacich vstupu na trh. Ak je na základe prvého stupňa testu - analýzy hospodárskeho a právneho kontextu dohody a špecifík relevantného trhu - jednoznačne dané, že predmetné dohody sťažujú konkurentom prístup na trh, možno pristúpiť k druhému stupňu Delimitis testu. V druhom stupni konajúci protimonopolný orgán musí analyzovať mieru, akou predmetné dohody spoločne prispievajú k uzavretiu tohto trhu na úkor konkurentov.

V rozsudku Maxima Latvija Súdny dvor EÚ potvrdil svoj striktný postoj k definícii dohôd, ktoré majú za cieľ obmedziť hospodársku súťaž. Na rozdiel od rozhodnutia RHS, Súdny dvor EÚ konštatoval, že nájomné zmluvy obsahujúce doložku exkluzivity v prospech nájomcu nemôžu byť považované za obmedzujúce hospodársku súťaž z hľadiska cieľa. [2] Ustanovenie čl. 101 ods.

tags: #prva #hospodarska #zmluva #podmienky #a #dosledky