
Staroba, hoci často vnímaná ako obdobie úpadku, môže byť naplnená spokojnosťou, šťastím a novými príležitosťami. Dôležité je porozumieť psychologickým aspektom starnutia a aktívne pracovať na udržaní duševnej pohody. Tento článok sa zameriava na kľúčové témy z oblasti psychológie seniorov, ktoré môžu pomôcť nielen starším ľuďom, ale aj ich rodinám a opatrovateľom.
Vianočné obdobie, ktoré by malo byť spojené s rodinnou pohodou a láskou, môže byť pre mnohých seniorov ťažkým obdobím. Riaditeľka domova seniorov sa podelila o svoju skúsenosť, ako Vianoce prežívajú jej klienti. "Vianoce starkých bolia. Veria, že vtedy by mala byť rodina spolu…" Táto úprimná výpoveď poukazuje na dôležitosť rodinných vzťahov a pocitu spolupatričnosti v živote seniorov.
Umiestnenie rodiča do domova pre seniorov je náročné rozhodnutie pre celú rodinu. Podľa manažérky sociálnych služieb Mgr. Eriky Richtarikovej, MSc., ide o jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré možno prirovnať k takým zásadným životným krokom, ako je uzavretie manželstva. Často sa toto rozhodnutie deje bez plného zapojenia seniora, čo môže viesť k pocitom hnevu, smútku a úzkosti. Seniori strácajú domov, miesto, kde zažívajú pocit istoty, bezpečia a opory.
Je dôležité, aby bol senior do rozhodovacieho procesu zahrnutý a mal dostatok času a trpezlivosti na zvyknutie si na nové prostredie. Psychologička Mgr. Annamária Szevecsek zdôrazňuje dôležitosť ubezpečenia rodiča, že jeho blízki pri ňom stoja a budú mu oporou aj v novom prostredí. Smútok, hnev a zlosť sú v takejto situácii prirodzené emócie, ktoré si vyžadujú čas a pochopenie.
Adaptácia na život v zariadení pre seniorov je individuálny proces. Niektorí si zvyknú za dva týždne, iní potrebujú až deväť mesiacov. Zariadenie by sa malo snažiť priblížiť prostredie, na ktoré sú seniori zvyknutí, či už ide o vlastnú šálku na kávu, obľúbené kreslo alebo fotografie z domu.
Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých
Život v zariadení môže priniesť aj nové príležitosti, ako pocit bezpečia, podporu odborníkov a pravidelné návštevy. Erika Richtariková pripomína: „V zariadení sa, naopak, môžu cítiť viditeľní a podporovaní. Máme tu totiž celý tím odborníkov - od zdravotných sestier cez fyzioterapeutov až po ergoterapeutov, ktorí seniorom poskytujú starostlivosť a podporu každý deň. Pravidelné návštevy a opatera im zase dodávajú pocit bezpečia.“
Umiestnenie rodiča do domova pre seniorov sprevádzajú aj pocity viny a smútku u detí. Psychologička Mgr. Bc. Barbora Brzákovej Krelovej z platformy k sebe.sk vysvetľuje, že pocit viny je prirodzenou reakciou. Deti by si mali pripomínať, že urobili maximum pre zabezpečenie kvalitnej starostlivosti a bezpečia pre svojho rodiča. Je dôležité uvedomiť si dôvody, prečo bolo rozhodnutie o umiestnení rodiča v domove nevyhnutné a zodpovedať si otázky: Mali sme inú možnosť? Je rodič v bezpečí a o jeho zdravie je postarané? Ak sú pocity viny príliš silné, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
V posledných rokoch rastie záujem o psychológiu a duševné zdravie. Ľudia čoraz viac túžia porozumieť sebe, svojim emóciám, vzťahom a svetu okolo nás z psychologickej perspektívy. Psychologické témy rezonujú v každom z nás a môžu byť mimoriadne prínosné pre každodenný život.
Univerzita tretieho veku je významnou platformou, kde sa seniori môžu stretnúť s psychologickými témami. Spektrum tém v rámci kurzov je široké a prispôsobené záujmom a potrebám seniorov. Cieľom týchto prednášok je informovať, vzdelávať a podporovať diskusiu, nie poskytovať diagnostiku či liečbu.
Informácie uvedené v tomto článku majú výlučne informatívny a vzdelávací charakter a v žiadnom prípade nenahrádzajú odbornú psychologickú diagnostiku, poradenstvo ani terapiu.
Prečítajte si tiež: Ako zvládnuť odchod do dôchodku?
Ľudia si radi hrajú v každom veku. A práve v seniorskom období môže znovuobjavovanie vlastných hravých a kreatívnych možností dosiahnuť celkom nových kvalit. Kniha shrnuje dlholeté zkušenosti z autorčiny arteterapeutické praxe. Některé náměty čerpá ze zahraniční odborné literatury. Vedle psychologů, arteterapeutů a psychoterapeutů je přínosná…
Kniha je určená všetkým, ktorých zaujíma kvalita života vo vyššom veku, čo sú predovšetkým seniori. Autorky rozdelili svoju knihu do dvoch častí. V prvej sa venujú problematike takzvaného zdravého starnutia, v druhej časti sa zaoberajú najčastejšími…
Osmdesátiletý autor pro osmdesátileté čtenáře. Publicista, muzikolog a spisovatel píše krátká zamyšlení nad všedními i nevšedními starostmi a radostmi, s nimiž se potýkají lidé, kterým hlava či tělo už ve všem neslouží, protože již docela dlouho putují…
Stárnutí se stalo fenoménem, který prostupuje téměř všechny vrstvy naší existence. Ekonomové předvídají neblahé důsledky toho, že „strom života přestal mít nejširší větve ve spodních patrech a stojí na špičce“. Sociologové a personalisté se potýkají…
Cvičení, která najdete v této publikaci, mají prostřednictvím tréninku jednotlivých kognitivních funkcí sloužit k rozvoji a optimalizaci celkové mentální kondice a mentálního tempa. Autorka se v rámci kognitivních funkcí cíleně zaměřuje na koncentraci…
Prečítajte si tiež: Vplyv sociálneho tlaku
Smířit se s tím, co je nevyhnutelné a týká se každého z nás, je devízou v každém životním údobí, především ve stáří. S procesem stárnutí nic nenaděláme…
Ojedinelá publikácia zaoberajúca sa témou udržania zdravého tela a ducha v priebehu starnutia. Autorka sa profesionálne na vedeckej úrovni zaoberá fyzioterapiou, preto je obsah knihy podložený vedeckými faktami a overenými skúsenosťami…
Poprvé v lidské historii máme my i naši blízcí reálnou šanci dožít se v přiměřeném zdraví dlouhého života. Obavy z ekonomické zátěže a disharmonie pracovního trhu v souvislosti se stárnutím populace vnímáme jako výzvu, která nás inspiruje k…
Kniha je určena všem, které zajímá kvalita života ve vyšším věku, což jsou především senioři. Autorky rozdělily svou knihu Praktický rádce pro život seniora do dvou částí. V první se věnují problematice takzvaného zdravého stárnutí, ve druhé části se…
Kniha je zaměřena na tématiku procvičování paměti a dalších kognitivních funkcí (např. slovní zásoby, koncentrace pozornosti, logiky, kreativity, zrakově-prostorových schopností a dalších). - Teoretická část knihy seznamuje v Úvodu se zajímavostmi o…
Ojedinělá odborná kniha s integrujícím pohledem neurologa a psycholožky systematicky představuje metody, které umožní správnou a včasnou diagnostiku Alzheimerovy nemoci a dalších onemocnění mozku ve stáří. Je průvodcem nejběžnějšími krátkými testy…
Kniha se zaměřuje na různé způsoby a možnosti, jak aktivizovat seniory - zejména v institucích, ale i v domácím prostředí. Aktivizace je velmi důležitá součást kvalitní a komplexní…
Spiritualita v sociální práci je téma, které bývá chápáno jako vlastní pouze sociální práci v USA. Ve skutečnosti se však debata o něm rozvíjí řadu let i ve výrazně sekulárním prostředí Evropy nebo Austrálie….
Připravit, pozor, start! Váš nejkrásnější úsek života - důchod - právě začíná: Konečně máte čas na sebe i na druhé, na své záliby, na naplněný život. Tato kniha je plná nápadů, dobrodružství a nových začátků…
Světoznámý odborník na řízení Ken Blanchard a respektovaný specialista geriatrické psychologie Morton Shaevitz spojili své znalosti, jak se co nejlépe vyrovnat se stárnutím a ztrátou životní perspektivy při odchodu do důchodu. Ukážou vám, že zralé stáří..
Staroba je vyvrcholením životnej etapy, v ktorej sa spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Prvé uvedomenie staroby nastáva vo veku 50. rokov, postupne sa zosilňuje v 60. roku a definitívne nastáva v 70. roku života. V tejto poslednej etape života sa pre človeka stáva veľmi dôležitá jeho minulosť. Nie je to len akýsi zdroj, z ktorého čerpá, ale ovplyvňuje aj samotné prijatie, vyrovnanie sa so starobou a celkový postoj k životu.
Starnutie nie je teda len individuálny problém konkrétneho človeka, ale je aj spoločenským problémom. V zahraničnej literatúre existuje množstvo informácii o starnutí, starobe. U nás na Slovensku je takejto literatúry nedostatok a tým pádom môžeme badať určitý nezáujem o danú tematiku, ktorý je do určitej miery pochopiteľný. U nás sa ešte stále preferujeme stereotypné vnímanie a myslenie starších ľudí ako neproduktívnych. Je preto potrebné hľadať pozitíva, ktoré seniori prinášajú do spoločnosti, ktorých sa však bohužiaľ v našej spoločnosti nevyskytuje veľa. Skôr za všetkých strán počúvame sa starších ľudí negatívne ohlasy a hodnotenia. Skúsenosti seniorov nemajú žiadnu hodnotu v našej spoločnosti. Mladšia generácia nepociťuje so staršou spolupatričnosť.
Z hľadiska egoizmu je staroba obdobím straty, celkového úpadku a zhoršenej kvality života. V súčasnej dobe v porovnaní s minulosťou rastie životná úroveň, čo ovplyvňuje aj samotný fakt, že rastie aj vek obyvateľstva. V minulosti tvorilo rozloženie obyvateľstva tvar pyramídy (s pribúdajúcim vekom ubúdalo obyvateľov), v súčasnosti sa tvar zúžil a v budúcnosti nadobudne tvar stromu.
Tak ako každé vývinové obdobie, aj staroba má určitý význam. Hlavnou úlohou v starobe je podľa E. Ericsona dosiahnuť integritu vlastného života. Dosiahnutie sa prejavuje prijatím svojho života ako celku a pochopenie jeho zmyslu. Vyrovnanie sa so životom a prijatie následne uľahčuje i vyrovnanie sa so smrťou ako s nevyhnutným dôsledkom. Pravdivosť - v tomto období by mal by človek sám k sebe úprimný, už nie je potrebné niečo predstierať. Kontinuita - znamená uvažovanie o vlastnom živote ako o súčasti väčšieho celku, t.j.
Integrita staroby a zhodnotenie života záleží od zvládnutia úloh v predchádzajúcich obdobiach. V tomto procese senior zhodnocuje všetky ciele a úlohy, ktoré si počas jednotlivých období dáva.
Obdobie staroby môžeme porovnať s pubertou a dospievaním, samozrejme s tým rozdielom, že v puberte zmeny prebiehajú oveľa rýchlejšie. Obidve obdobia sú sprevádzané mnohými zmenami, ktoré sa týkajú jednotlivca i zmenou medzi jednotlivcom a spoločnosťou. Ide o zmeny nielen telesné, psychické ale určitým spôsobom aj osobnostné. úbytok kompetencií zvyšuje neistotu, znižuje sebadôveru, pôsobí problémovo v oblasti orientácie, čo má za následok zdôraznenie vlastností ako je napr. neistota vo vzťahu k iným ľuďom.
Telesné zmeny nepostihujú každého človeka rovnako. Tento proces je individuálne variabilný z hľadiska času, rozsahu a závažnosti prejavov.
Psychické zmeny sú podmienené buď biologicky alebo psychosociálne. Pri biologicky podmienených zmenách môže ísť o zmeny, ktoré sú prejavom starnutia (z tohto hľadiska môžeme považovať za normálne npr. celkovú spomalenosť, problémy s pamäťou) alebo o zmeny, ktoré vyvolal nejaký chorobný proces. Pri psychosociálnych zmenách môže ísť o zmeny psychických funkcií, ktoré sú ovplyvnené tzv. koherentnou skúsenosťou, čo znamená, že ľudia rovnakej generácie získali podobnú skúsenosť, boli zaťažení rovnakými sociálnymi traumami a stresmi.
Osobnosť starého človeka je výsledkom predchádzajúceho vývinu a súčasnej adaptácie na komplikácie vyskytujúce sa počas starnutia. Stratégia závislosti - takýto ľudia majú sklon k pasivite, závislosti na druhých, nemajú ambície, nevedia sa rozhodnúť. Obranná stratégia - sa prejavuje prehnanou aktivitou, ktorá má za úlohu odpútať myšlienky týkajúce sa témy smrti. Stratégia sebanenávisti - agresia je v tomto prípade obrátená voči sebe.
Teórie starnutia zdôrazňujúce biologický aspekt sa zameriavajú na biologické faktory starnutia. Z názvu vyplýva, že dôvody zmien v starobe vidia v biologických procesoch. Všetky procesy ľudského života majú ohraničené trvanie a degenerujú, čím sa vysvetľuje úbytok telesných a duševných síl. Vekom dochádza aj k opotrebovaniu organizmu. Čím človek menej zdravo žije, tým je toto opotrebovanie väčšie. Je známe, že naše telo sa do určitej miery dokáže regenerovať. Táto schopnosť sa však s vekom znižuje. Znižuje sa aj schopnosť adaptácie.
Kvalitatívne modely starnutia sa sústreďujú na úlohu integrity JA, ktorá zohráva v tomto období dôležitú rolu.
Teórie rastu. V období staroby sa veľa hovorí o deficite a opotrebovaní. Treba však i spomenúť teórie, podľa ktorých sa človek starnutím stáva zrelším a múdrejším. Pre staršieho človeka je dôležité aby akceptoval sám seba, budoval si pozitívne vzťahy s inými, mal autonómiu, kontrolu nad svojím prostredím a pocit zmysluplnosti. Múdrosť v starobe je odzrkadlením, súhrnom celoživotných skúseností.
Kognitívne teórie. Spoločným znakom týchto teórii je subjektívna percepcia, interpretácia. Za rozhodujúcu sa považuje kognícia „osobnej kontroly“ (uvedomovanie si pocitu). Kontrola nad situáciou môže zvýšiť pocit kompetencie.
Teória kontinuity hovorí o zachovaní si vnútornej a vonkajšej štruktúry. Vnútorná kontinuita sa vzťahuje na zachovanie psychického naladenia, temperament, záľuby, schopnosti atď.
Teória úspešného starnutia. Spojenie staroby s úspechom pôsobí na prvý pohľad zvyčajne paradoxne a protirečivo, keďže sa staroba zvyčajne spája s úbytkom, stratou a blížiacou sa smrťou a úspech s výhrou a pozitívnou bilanciou. Keď sa povie staroba, človeku v produktívnom veku sa zvyčajne vybaví predstava pokojného obdobia. Žiadne naháňanie, pokoj, veľa času, možnosť sa venovať svojim koníčkom, záľubám. Nemá žiadne veľké povinnosti. Napriek tomu, že neexistuje presné vymedzenie a všeobecne prijaté kritéria, „úspešné“ starnutie je stavom spokojnosti, šťastia. Kritéria úspešného starnutia by mali brať do úvahy nielen faktory sledujúce vnútro človeka (spokojnosť) ale aj fakt, do akej miery sa človeku darí v danom prostredí (npr. Domov dôchodcov). Subjektívne kritéria ako plasticita, prispôsobivosť, schopnosť kompenzácie patria medzi najvýznamnejšie.
Aký je rozdiel medzi „úspešným“ a bežným starnutím? Bežné starnutie sa definuje ako schopnosť dobre fungovať v bežnom živote, v ktorom sa nesie aj riziko choroby alebo invalidity. Úspešné starnutie sa definuje nízkym rizikom chorobnosti, veľmi dobrým duševným a telesným fungovaním a aktívnym zapájaním sa do života.
„Kto nepracuje, ten zhrdzavie.“ TARTLER. K spokojnosti a k šťastiu nielen v starobe ale aj celkovo v živote prispieva aktivita, a tým pocit človeka, že je potrebný. Podobne ako u mladého, tak aj u seniora vzniká nespokojnosť ak má pocit, že nie je potrebný, že nemá v spoločnosti žiadnu funkciu. Každý jedinec by sa mal snažiť udržať si aktívnu fázu života čo najdlhšie, pretože aktivita spomaľuje starnutie a spôsobuje spokojnosť.
Významným činiteľom, ktorý prispieva k spokojnosti sú sociálne vzťahy. Človek odchádzajúci do dôchodku stráca nielen sociálnu rolu ale aj sociálne vzťahy. Preto je dôležité aby si čo najdlhšie udržal aktivity, vzťahy, prípadne sa pokúsil ich nahradiť inými aktivitami, novými sociálnymi vzťahmi, aby nebol vystavený osamelosti. Ak si človek nenájde aktivity nahradzujúce prácu, postupne sa izoluje. Najskôr sa nudí a je podráždený. Keď tento stav pominie, príde pasivita, apatickosť a lenivosť. Nečinnosť vedie k poklesu vnímavosti a záujmom.
Už viackrát bolo spomínané, že obdobie starnutia sa sebou prináša stratu sociálnych vzťahov a osamelosť. Tak ako potrebujú komunikovať a stýkať sa s ostatnými, potrebujú mať aj súkromie, byť chvíľu sami (návšteva detí, vnučiek, vnukov- aj keď sa na návštevu veľmi tešia, sú nesmierne radi, že sú tam, sú aj radi, keď odídu. Táto skutočnosť je ovplyvnená všetkými zmenami, ktoré sa objavujú v období starnutia). Z kontaktov preferujú najmä rodinu, priateľov a kontakt s vrstovníkmi im prináša väčšie uspokojenie ako kontakt s mladšou generáciou. Samotu a izoláciu ovplyvňuje sociálna situácia, zvyšuje sa pravdepodobnosť straty partnera, fyzický a psychický stav. Spôsobov ako sa vyhnúť samote, izolácii je viacero. Veľa starších ľudí má náhradného spoločníka vo forme npr.
Medziľudské vzťahy sú založené na komunikácií, vymieňaní si informácii. Každý z nás potrebuje hovoriť a potrebuje aby ho niekto aj počúval a mal tak pocit spolupatričnosti. Rôzne vekové kategórie majú rôzne komunikačné znaky. Pre starých ľuďoch je typická spomalenosť, ktorá je typická aj v komunikácii. Keďže trpia mnohokrát poruchami pamäte, môžu sa vyskytnúť problémy s vybavením potrebných slovných výrazoch.
Psychologické poradenstvo pre seniorov je dôležitou súčasťou starostlivosti o ich duševné zdravie. Prednášky a kurzy na túto tému sú organizované v rámci univerzity tretieho veku a iných vzdelávacích inštitúcií.
OBSADENÉ / NAPLNENÝ POČET UCHÁDZAČOVPrednášky budú uskutočnené každý štvrtok o 14.20 hod.ZMENY V ROZVRHU SU VYHRADENÉDátumTémaPrednášajúci11.02.2021Rané pripútanie k matkePhDr. Ľubica Konrádová, PhD.18.02.2021Psychologické poradenstvo pre seniorovPhDr. Katarína Ludrovská, PhD.25.02.2021Rodina včera a dnesDr. Gabriela Herényiová, PhD04.03.2021Rodinné konštelácie a životný štýlPhDr. Daniela Čechová, PhD.11.03.2021Psychológia trhu a reklamyPhDr. Martin Jakubek18.03.2021Pohybová aktivita a duševné zdravieMgr. Daniel Dančík25.03.2021Biologické súvislosti ľudskej psychikyMgr. Petra Solárikova, PhD.08.04.2021Zločin a trest. Úvod do forenznej psychológieProf. PhDr. Anton Heretik, PhD.15.04.2021Biopsychologické artribúry stresuMgr. Jakub Rajčáni, PhD.ZMENA TERMÍNU:29.04.2021Psychológia v školeMgr.
tags: #psychológia #pre #seniorov #témy