Teória spravodlivosti Johna Rawlsa a jej vplyv na modernú spoločnosť

V súčasnom svete, kde demokracia preniká do čoraz väčšieho počtu krajín, je otázka spravodlivosti a férovosti v spoločnosti aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Najnovšia štúdia Freedom House konštatuje, že demokracia sa stala prevládajúcou formou vlády na celom svete. Ak v roku 1900 nebola na zemeguli žiadna krajina so všeobecným volebným právom, na začiatku roku 2000 ich bolo 119. Avšak, sme skutočne slušní, spravodliví a féroví voči sebe navzájom? Táto otázka rezonuje v kontexte neustálych vojen, nespravodlivostí a výziev, ktorým demokracia čelí.

John Rawls a Teória spravodlivosti

V roku 1971 americký filozof John Rawls vydal dielo Teória spravodlivosti, ktoré sa považuje za jedno z najvýznamnejších diel politickej filozofie od čias Johna Stuarta Milla. Cieľom tejto teórie je hľadať princípy spravodlivosti, pretože ľudia túžia po poznaní, demokracii, spravodlivosti, férovosti, slušnosti a dobre.

Spravodlivosť ako férovosť

Rawls tvrdí, že pojem spravodlivosti nie je odvodený zo zmluvy, ale je intuitívne vymedzený vopred. Zmluva iba špecifikuje, formuluje a dovedie ho do dôsledkov. Spravodlivosť je mysliteľná len za predpokladu rovnosti všetkých. Navyše, spravodlivosť musí zaručovať rovnováhu súperiacich záujmov a výhodnosť sociálnej kooperácie všetkých zúčastnených.

Rawls navrhuje, že racionálne uvažujúci ľudia by si z rôznych modelov spravodlivosti vybrali koncepciu spravodlivosti ako férovosti. Tú možno vyjadriť dvoma princípmi:

1. Každá osoba má rovnaké právo na najrozsiahlejší celkový systém rovnakých základných slobôd, ktorý je kompatibilný s obdobným systémom slobôd pre všetkých.
2. Sociálne a ekonomické nerovnosti majú byť usporiadané tak, aby boli k najväčšiemu prospechu najmenej zvýhodnených jedincov, konzistentne s princípom spravodlivého ukladania úspor a späté s úradmi a pozíciami, ktoré sú prístupné všetkým za podmienok rovnosti a príležitosti pre všetkých.

Rawls k týmto princípom pridáva pravidlá priority, podľa ktorých je prvý princíp nadradený druhému a druhá časť druhého princípu je jeho prvou časťou. Prvé prioritné pravidlo znamená nadradenosť slobody, ktorá môže byť obmedzená len kvôli slobode a nie pre niektorú z požiadaviek druhého princípu. Druhé pravidlo vyjadruje nadradenosť spravodlivosti nad blahobytom, pretože skutočná rovnosť príležitostí je hlavnejšia než dobro najmenej zvýhodnenej skupiny.

Prečítajte si tiež: Kritika Spoločenskej Zmluvy

Koncepcia spravodlivosti ako férovosti

Ak by sme sa pokúsili obecne sformulovať koncepciu spravodivosti ako férovosti a pritom sa neodkloniť od Rawlsovho konceptu „férovosti“, musíme popri liberálnych konštantách (sloboda, majetok…) do definície pojať aj sociálnu spravodlivosť. Potom férovosť a spravodlivosť v praxi znamená, že všetky základné spoločenské hodnoty - sloboda a príležitosť, príjem a majetok, sociálne základy sebaúcty - majú byť rozdelené rovnomerne, pokiaľ dajaké nerovnomerné rozdelenie jednej alebo všetkých týchto hodnôt nie je k prospechu najmenej zvýhodnených osôb.

Rawlsovo chápanie spravodlivosti môžeme zaradiť k pokusu o prekonanie a syntézy dvoch prístupov k morálke. Predovšetkým výslovne odmieta hľadanie jedného najvyššieho kritéria, na ktoré by bolo možné „zavesiť“ celú morálnu koncepciu. Meradlom jej správnosti má byť naopak koherencia, s akou je schopná integrovať rôzne hľadiská. Chce zaistiť relatívnu svojbytnosť práva i dobra a zároveň zdôvodniť, prečo je prvé nadradené druhému a v čom na druhej strane môže spočívať súlad oboch pólov.

Opona nevedomosti

Rawls argumentuje, že princípy spravodlivosti by mali byť vybrané v hypotetickej situácii, ktorú nazýva "pôvodná pozícia". V tejto pozícii si ľudia vyberajú princípy spravodlivosti za "oponou nevedomosti", čo znamená, že nevedia nič o svojom budúcom postavení v spoločnosti, o svojich schopnostiach, majetku ani o svojich hodnotách. Cieľom je zabezpečiť, aby princípy spravodlivosti boli férové a nezaujaté, pretože nikto nevie, či bude patriť k najvýhodnejším alebo najnevýhodnejším členom spoločnosti.

Až po tom, čo racionálna voľba v pôvodnej pozícii definovala princípy spravodlivosti, sa opona nevedomosti dvíha a ľudia sa objavujú ako empirické indivíduá so zvláštnymi schopnosťami a záujmami, s partikulárnou osobnou identitou a sociálnym postavením. Potom po vymedzení pravidiel spravodlivosti a v ich rámci si teda ľudia volia svoje partikulárne ciele. Priestor týchto volieb, týkajúcich sa zvláštnych dobier, je tak vopred vymedzený schémou spravodlivej kooperácie.

Právo tvorí hodnotovo neutrálny systém pravidiel - čo si nie všetci slovenskí zákonodarcovia uvedomujú - v rámci ktorého každý sleduje svoje záujmy a hodnoty. Právo tak predchádza dobru v dvojakom zmysle. Individuálne práva nemôžu byť obetované na oltár dobra a princípy spravodlivosti (z ktorých je právo odvodené) nemôžu by samé odvodené z konkrétnejšej predstavy o dobre. Systém práv nie je legitimovaný tým, že by maximalizoval obecné blaho, či inak kvalifikované obecné dobro, ale len tým, že umožňuje, aby si v jeho rámci skupiny a jednotlivci mohli vybrať a realizovať svoje vlastné ciele.

Prečítajte si tiež: Elegancia a pohodlie pre seniorov

Videli sme, že tento súlad je predurčený motivovať strany v pôvodnej pozícii - strany volia také princípy, ktoré im zaručia rozumný podiel na primárnych dobrách. Prednosť princípu rovnej slobody pritom vyjadruje kantovský zákaz inštrumentalizácie ľudskej osoby a rešpekt k ich autonómii, druhý princíp potom výhodnosť spoločného spolužitia pre všetkých zúčastnených, čo zdôrazňovali predchodcovia utilitarizmu T. Hobbes a D. Hume. Výsledná koncepcia spravodlivosti syntetizuje oba protikladné póly morálnej filozofie a má tak zodpovedať ako deontologickému univerzalizmu, tak aj ideálu realizácie plurality partikulárnych záujmov empirických jednotlivcov.

Rawls chce navyše ukázať, že princípy a inštitúcie na nich založené nie sú len prostriedkami k dosahovaniu našich účelov - ako napr. verejné cesty, ktoré používame na súkromné účely - ale dobrá svojho druhu. Po hypotetickej voľbe v pôvodnej pozícii a vstupe do reálneho sveta je slabá koncepcia dobra obohatená o ďalšie určenie. Spravodlivé spolužitie s druhými nie je teda prostriedkom našich účelov, ale tiež obohatením nášho života a rozvinutej vlohy ostatných. Spojitosť existencie s minulými a budúcimi generáciami a prítomný život prekonávajú partikulárne obmedzenie nášho JA, pričom ho súbežne doplňujú a umocňujú. To sa týka jednak čiastkových asociácií, sociálnej únie ako aj sociálnych únií, ktorá je spoločnosťou ako celok. Život v spoločnosti podľa spravodlivých princípov poskytuje prostredie a regulujúci rámec k presadzovaniu našich záujmov a realizácii našich hodnôt, pričom sám o sebe je jednou z cieľových hodnôt.

Význam Rawlsovej teórie pre súčasnosť

Rawlsova teória spravodlivosti má hlboký vplyv na moderné politické myslenie a prax. Jeho myšlienky sa využívajú pri tvorbe zákonov, verejných politík a pri obhajobe sociálnej spravodlivosti.

Presahujúci konsenzus

Cieľom teórie spravodlivosti je preukázať, že ideály spravodlivosti, ako aj úvahy o tom, čo je a nie je spravodlivé, sú dôležitými aspektmi ľudského bytia. Rawls vníma situáciu tak, že riešenie je možné dosiahnuť prostredníctvom presahujúceho konsenzu. Presahujúci konsenzus je možný iba vtedy, ak budeme predpokladať, že slušná sociálna a politická spolupráca je prijateľná aj pre zástancov odlišných koncepcií dobra a môže sa chápať ako spoločné dobro.

Vplyv na demokratické procedúry

Z hľadiska objektívneho hodnotenia treba konštatovať, že Rawlsova teória podporuje predovšetkým demokratické procedúry prijímania rozhodnutí, zoslabuje autokratické a technokratické teórie, ako i liberálmi zbožštený princíp neobmedzenej konkurencie ako základu fungovania spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Etiketa v obchodnom prostredí

Kritika a alternatívy

Napriek svojmu vplyvu, Rawlsova teória spravodlivosti nie je bez kritiky. Niektorí kritici tvrdia, že jeho princípy sú príliš abstraktné a ťažko aplikovateľné v reálnom svete. Iní argumentujú, že jeho teória príliš zdôrazňuje rovnosť a nedostatočne zohľadňuje individuálne zásluhy a odlišnosti.

Hayek a kritika sociálnej spravodlivosti

Rawlsova spravodlivosť sa nepohybuje len v oblasti ekonómie, ale je aj sociálnou spravodlivosťou. A tu v tomto bode sa stretávame s nesúhlasom pravého krídla neoliberálneho myslenia, ktoré je reprezentované predovšetkým F.A. von Hayekom, ktorý vo svojom druhom zväzku diela Právo, zákonodarstvo a sloboda spochybňuje sociálnu spravodlivosť ako termín, ktorý podľa neho nemá žiadnu vážnosť. Tvrdí, že takto chápaná spravodlivosť môže byť aplikovaná len na individuálne správanie, resp. Na vzájomné správanie jednotlivcov, ale nikdy nie na súhrnné dôsledky konania viacerých ľudí. „ Ak chce vláda umožniť nielen dosiahnutie určitých štandardov jednotlivcami , ale aj zabezpečiť, že tieto štandardy skutočne každý dosiahne, môže tak urobiť iba pomocou ochudobnenia jednotlivcov o akúkoľvek slobodu voľby.“

Problémy trhového mechanizmu

Otázka znie, či je možné vytvoriť kvalitnú spoločnosť s hodnotami hodnými ľudských bytostí na báze spoločensko- ekonomickej formácie, ktorú ovláda trhový mechanizmus. Marcuse, Fromm a iní politickí filozofi dôkladne analyzujú, aké negatíva má trhový mechanizmus na myslenie ľudí. Nemôžeme prijať hodnoty kapitalizmu za svoje. Trh predsa nie je hodnota. Tak, ako celá sociálna demokracia, opomína problémy, ktoré sužujú celú našu planétu v globálnom rozmere. Spoločnosť trápia problémy, ktoré zostávajú pridlho v neriešenom stave a liberálne teória ich zanedbáva a to vyplýva i z jej východísk, ktoré sú všeobecne známe. Ľudstvo stojí pred oveľa hrozivejšími problémami, ako je večný liberálny problém- sloboda voľby.

tags: #rawls #spolocenska #zmluva #teoria