Rehabilitácia po ACL kolena: Postupy a komplexný sprievodca

Stúpajúca tendencia výkonov vo vrcholovom športe vedie k nárastu počtu zranení, pričom poranenia kolenného kĺbu patria k najčastejším príčinám absencie na tréningu. Koleno, ako váhonosný kĺb, je zaťažované dynamickými aj statickými silami. Ľahká zraniteľnosť kolenného kĺbu pramení z jeho neustáleho preťažovania, možnosti porušenia statickej a dynamickej stabilizácie, ako aj z jeho zložitej anatómie s veľkým počtom kĺbových plôch. K najčastejším poraneniam patria poškodenia väzivových štruktúr a ostatných štruktúr kolenného kĺbu, najmä pri športových aktivitách a kontaktných športoch, kde vznikajú trhlinky (lézie) alebo pretrhnutia (ruptúry) väzov.

Príčiny a mechanizmy poranenia ACL

Najčastejšou príčinou pretrhnutia predného skríženého väzu (ACL) je pôsobenie vonkajších a vnútorných síl v extrémnom rozsahu. Sledujeme nadmerné pohyby mediálnym alebo laterálnym smerom, rotácie, hyperextenzie a predno-zadné posuny. V týchto prípadoch hovoríme o tzv. bezkontaktných poraneniach. Poranenie ACL môže vzniknúť aj priamym nárazom do kolena (napr. pri futbale, hádzanej, alebo pádom pri lyžovaní). Po poranení sa v prípade krvácania do kĺbovej dutiny kolena zvyšuje riziko poškodenia stabilizačného systému kĺbu, ale najmä riziko poškodenia chrupavky.

Dôležitosť plnej extenzie a biomechanické zmeny

V prípade poškodenia stabilizátorov kolenného kĺbu, napr. v dôsledku poranenia a následnej operácie, sa stretávame s mnohými obmedzeniami pohybu. Základné postavenie kĺbu je plná extenzia, z ktorej môžeme vykonať približne 5º hyperextenziu. Pri zvýšenej voľnosti väzov môže byť hyperextenčný pohyb aj 15 º. Tento stav znamená zvýšené riziko poranenia väzov, avšak po operačnom zákroku títo pacienti často dosahujú plnú extenziu skôr, čo je pozitívne pre odstránenie krívania. Každá zmena odstupu a úponu týchto väzov, či zmena ich dĺžky, mení biomechanické pomery kĺbu. Práve k takýmto zmenám po rekonštrukcii ACL dochádza, a v tréningovom procese je potrebné mať ich na zreteli.

Význam dlhodobej rehabilitácie po operácii ACL

Po úspešnej operácii ACL je nevyhnutná dlhodobá rehabilitácia pre znovunadobudnutie plnej hybnosti a sily dynamických stabilizátorov kolenného kĺbu. Posilňovanie svalov umožňuje návrat do športových aktivít najskôr s podpornou ortézou neskôr bez nej, v závislosti od úrovne dynamickej a statickej stabilizácie kolena.

Ciele rehabilitácie

Rehabilitácia má niekoľko kľúčových cieľov:

Prečítajte si tiež: Sprievodca rehabilitáciou kolena

• Zníženie bolesti a opuchu
• Obnovenie rozsahu pohybu v kolene
• Posilnenie svalov okolo kolena
• Zlepšenie propriocepcie (vnímanie polohy tela v priestore)
• Návrat k plnej funkčnosti a aktivite

Skorá pooperačná starostlivosť

Rehabilitáciu je ideálne začať už v deň operácie a to formou kryoterapie. Pomocou chladu dokážeme výrazne zmenšiť opuch v okolí operačnej rany. Terapia chladom pomáha výrazne od úľavy od bolesti. Odporúčam chladenie pomocou chladiacich vankúšikov, ktoré sú bežne dostupné v lekárni. Chladíme prvé 2 až 3 dni 3x denne - 15 až 20 minút. Je dôležité udržiavať ranu čistú a suchú.

Aktivity a obmedzenia

Venčenie: Venčenie psa by malo byť výhradne na vodítku! A to v čase, ktorú vyžaduje operačný chirurg. Šmykľavé povrchy: Šmykľavé podlahy - pozor veľmi dôležité! Šmyklavé podlahy nie sú vhodné po operácií. Ideálne riešenie je koberec, alebo PVC gumové podlahy. Je jasné, že nie je možné mať koberce všade. Je však možné krátkodobo prispôsobiť napríklad 1 izbu. A obmedziť psovi voľný pohyb. Vyhýbajte sa dlhému sedeniu s nohou vo visiacej polohe, pretože to môže zvýšiť opuch kolena a dolnej končatiny. V tomto období sa zamerajte na osvojenie chôdze s barlami.

Fyzioterapeutické metódy

• Manuálna terapia: Manuálna terapia je v prvej fáze rehabilitácie je veľmi dôležitá a nenahraditeľná.
• Aktívne cvičenie: Aktívne cvičenie - veľmi dôležité pri udržaní svalstva - znižujú atrofiu svalstva. Je však nutné začať veľmi opatrne. Neodporúčam v prvej fáze rehabilitácie nácvik sedu, pretože je preťažovaní meniskus.
• Hydroterapia: Hydroterapia - je vhodná až po zahojení operačnej rany a po súhlase operačného chirurga.

Po odstránení stehov začne ambulantná fyzikálna terapia. V tomto období je kľúčové dosiahnuť plnú extenziu kolena a rozvíjať svalovú kontrolu. Fyzioterapeut vám pomôže dosiahnuť 90-100 stupňov flexie. Na konci 3. týždňa by ste už mali chodiť prirodzenou chôdzou od päty k špičke. Terapeut vás začne oboznamovať s pokročilejšími cvikmi na posilnenie bedrových svalov. V tejto fáze sú cvičenia zamerané na zlepšenie rovnováhy a posilnenie kvadricepsov a gluteálnych svalov. Na konci 6. týždňa už nebude potrebné ľadovanie. Pokračujte v posilňovacích cvičeniach zo 6. Ak nepociťujete bolesť, v 8. týždni môžete začať s bežeckým programom, ktorý bude postupne prechádzať do ľahkého behu. Dôležité je neprekračovať svoje možnosti.

Komplikácie a faktory ovplyvňujúce rekonvalescenciu

Bohužiaľ po pretrhnutí jedného skríženého väzu je častá komplikácia s problémami na druhej končatine. V praxi sa často pretrhne predný skrížený väz na druhej končatine do 1. roka od prvého zranenia na pôvodnej končatine. U niektorých psov sa problémy na druhej končatine vôbec neobjavia. Problémy s meniskom bývajú častým problémom. V čase operácie už môže byť poškodený meniskus spolu s predným skríženým väzom. Sekundárna meniskopatia: 3. až 8. percent pacientov po operácií predného skríženého väzu malo v čase operácie meniskus v poriadku. Avšak toto percento psov má oddialené problémy s meniskom. V dôsledku pretrhnutia predného skríženého väzu nastáva nestabilita kolenného kĺbu. Telo však má mechanizmy ako nestabilitu vyriešiť. Je to práve tvorba artrózy a teda vytváranie malých kostených útvarov (osteofyt) na mieste, kde bola predtým chrupavka. Problémom však je, že artróza bolí a môže spôsobovať ťažké problémy s chôdzou. Artróza sa začína tvoriť hneď po pretrhnutí väzu. Dôležité je však ako skoro začne artróza robiť pacientovi problémy. U veľa pacientov začne artróza robiť problém až v staršom veku. Psy, ktorý majú problém aj s meniskom majú rýchlejší rozvoj artrózy. Prílišná záťaž, aportovanie, skákanie alebo iné náročné aktivity môžu zhoršovať stav pacienta. Klzké povrchy v mieste kde pes žije majú negatívny vplyv.

Nechirurgický manažment

Nechirurgický manažment sa odporúča len zriedka, okrem prípadov, keď sa riziká celkovej anestézie alebo chirurgického zákroku považujú za nadmerné (napr. pacienti s ťažkým srdcovým ochorením, nekontrolovanými hormonálnymi poruchami alebo imunitnými stavmi atď.). Konzervatívna terapia (bez operácie) je možná, avšak nestabilita v kolenom kĺbe bude pokračovať po celý zvyšok života psa. Ďalším faktorom sú vysoké náklady na operáciu, ktoré môžu byť problémom.

Prečítajte si tiež: Skúsenosti s rehabilitáciou po TEP

Ďalšie lieky a prevencia

Je dôležité si uvedomiť, že niektoré lieky môžu byť návykové. V niektorých prípadoch je potrebná prevencia tromboembolizmu, malými injekciami do podkožia. Aplikáciu si vykonáva pacient sám raz denne. Budete vopred poučený zdravotníckym personálom.

Riziká a komplikácie

Medzi možné riziká a komplikácie patria napr. Patelofemorálna bolesť (PFP). Staršie štúdie často spájali rozvoj PFP predovšetkým s „patologickou“ kinematikou kolena, ako je zmenšenie kontaktného priestoru medzi jabĺčkom a femurom, a s patelárnym maltrackingom a valgozitou kolena. Systematické prehľady však uvádzajú, že ľudia s PFP majú nižšiu silu bedrových abduktorov, vonkajších rotátorov a extenzorov, hoci príčinná súvislosť zostáva nejasná. Atrofia kvadricepsu: U pacientov s PFP bola preukázaná atrofia m. quadriceps femoris, viditeľná na MRI či ultrazvuku, avšak nemusí sa prejaviť pri manuálnom meraní obvodu stehna. Niektoré štúdie navyše upozorňujú na centrálnu inhibíciu, ktorá môže viesť až k 18 % zníženiu schopnosti plnej aktivácie kvadricepsu. VMO: Špecifické posilňovanie vs. všeobecné cvičenie: Rôzne štúdie naznačujú, že hĺbka drepu je pre aktiváciu kvadricepsu dôležitejšia než konkrétne postavenie kolena (valgozné alebo varozné), a špecifické zameranie na VMO pri cvičení nebýva účinnejšie než všeobecné posilňovanie. Súčasné smernice preto podporujú komplexný silový tréning bedra aj kolena, pretože zlepšenie pravdepodobne súvisí skôr s celkovým posilnením (alebo skôr všeobecnými efektmi cvičenia) a motorickou kontrolou než s „ideálnym“ postavením. Dávkovanie odporového tréningu: Neexistuje zhoda ohľadom optimálneho objemu posilňovania, pretože systematické prehľady zahŕňajú rozptyl 9-81 sérií týždenne. Všetky skúmané protokoly však vykazujú zlepšenie bolesti a funkcie, čo naznačuje, že existuje široké rozpätie účinných prístupov. V praxi sa obvykle začína nižším objemom (napr. 2-3 tréningy týždenne s približne 12 sériami na sedenie) a dávka sa postupne zvyšuje podľa tolerancie. Dôležitými faktormi sú dlhodobá adherence a pozvoľný nárast záťaže, hoci princípy efektu cvičenia nie sú stále podrobne objasnené. Efekt edukácie a porovnanie cvičebných prístupov: Niektoré randomizované štúdie poukazujú na to, že rôzne prístupy (napr. zameranie na bedro vs. koleno vs. samotná edukácia) môžu viesť k podobným výsledkom, ak je zabezpečená dlhodobá adherence a vhodné vedenie pacienta. Správna edukácia a komunikácia tak môže byť jednou z kľúčových súčastí terapie. Poranenie predného skríženého väzu (ACL) a rizikové faktory: Bezkontaktné poranenie ACL je u žien v tímových športoch až osemkrát častejšie ako u mužov. Genetika sa pritom ukazuje ako významnejší rizikový faktor, než sa predtým predpokladalo. Štúdia na 88 000 dvojčatách odhadla heritabilitu ruptúry ACL na približne 69 %, pričom rodinná anamnéza ruptúry zvyšuje riziko o viac než 50 %. Prevencia ACL a rola biomechaniky: Preventívne programy dokážu znížiť riziko poranenia ACL o 40-70 %, avšak ich efekt pravdepodobne nespočíva primárne v zmene biomechaniky (napríklad redukcii valgozity kolena). Meta-analýza ukazuje, že kinetika dolnej končatiny sa po týchto intervenciách významne nelíši, takže hlavným mechanizmom bude skôr komplexné zlepšenie sily, motorickej kontroly alebo ďalších faktorov. Valgozita kolena ako rizikový faktor?: Tradičné vnímanie dynamického valgu ako hlavnej príčiny ruptúry ACL je teda novšími štúdiami spochybňované. Systematický prehľad s meta-analýzou ďalej ukazuje, že kolenný abdukčný uhol (tzv. „valgus“) ani abdukčný moment pri rôznych pohybových úlohách nepredpovedajú budúce poranenie ACL. Inými slovami, veľa športovcov s výraznejším valgozným postavením kolena sa nezraní, zatiaľ čo u niektorých s minimálnym valgozným postavením kolena k ruptúre predsa dôjde. Od redukcionizmu ku komplexnému prístupu: Bittencourt a kol. zdôrazňujú, že športové zranenia vznikajú z interakcie mnohých faktorov, vrátane biomechaniky, tréningového objemu, únavy, stresu a genetiky. V tzv. „web of determinants“ sú tieto faktory navzájom prepojené a neustále sa menia, takže jednoduchý lineárny model príčiny a následku sa ukazuje ako nedostatočný.

Poranenie menisku

Poranenie menisku patrí medzi najčastejšie najčastejšie zranenia kolena. Športovcov, najmä tých, ktorí sa venujú kontaktným športom, ohrozuje poškodenie menisku pretrhnutím. Avšak zranenie menisku sa môže vyskytnúť u každého.

Príznaky poranenia menisku

Medzi príznaky poranenia menisku patria zraneniami kolena, akými sú napr. aktivity. vykonávali určitý pohyb, pri ktorom sa im koleno vymklo. náchylnejšie k natrhnutiu. natrhnutie menisku. pretrhnutí menisku môžete pocítiť prasknutie. dokáže ďalej kráčať aj s poškodeným meniskom. pohybu kolena v celom jeho rozsahu Bez liečby sa môže kúsok menisku uvoľniť a presunúť sa do dutiny kolenného kĺbu. To môže spôsobovať preklzovanie, praskanie alebo zasekávanie kolena.

Diagnostika a liečba poranenia menisku

Vám doktor vyšetrí koleno. poškodenom menisku. vyvolajú jemné praskanie v kolene. osteoartritída. zobrazovanie magnetickou rezonanciou Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI). Táto zobrazovacia modalita môže vytvoriť lepší obraz o poškodení mäkkých tkanív kolena, vrátane menisku. Nevýhodou je dostupnosť a niekedy dlhšie čakacie doby na vyšetrenie. tretina menisku je bohato krvne zásobená. chirurgického zákroku. tomu vnútorné dve tretiny menisku sú menej zásobované krvou. zahojiť. a opotrebovanej chrupavky menisku. liečebný plán. časti menisku, nemusí byť operačná liečba potrebná. postačí Vám neoperačná liečba. pacientov v prípade menej závažných poranení menisku.

Prečítajte si tiež: Zotavenie po operácii kolena

Protokol RICE

Protokol RICE. Z angického - Rest (odpočinok), Ice (ľad), Compression (Kompresia) a Elevation (Vyvýšená poloha končatiny), je skratkou pre efektívny nechirurgický postup pre mnohé zranenia kolena vzniknutých počas športu. Odpočinok: Na určité obdobie vynechajte aktivitu, ktorá vám spôsobila zranenie kol…

Rekonštrukcia ACL: Podrobný pohľad na operáciu a rehabilitáciu

Rekonštrukcia predného skríženého väzu sa označuje skratkou ACL (Anterior Cruciate ligament). Prečo je rekonštrukcia nutná? Pacient má pomerne závažné poškodenie kolena a okolitých svalov. Koleno pacienta bolí pri chôdzi, zasahuje do postavenia nôh, panvy, chrbtice, nestabilné sú menisky a chrupavky. Predný krížový väz sa poraní priamym nárazom do kolena. Najčastejšie zranenia pozorujeme vo futbale, hokeji, basketbale alebo pri lyžovaní. Kĺb sa dostane do neobvyklej polohy, objavuje sa rotácia kolenného kĺbu, pri ktorej sa zraní jeden, prípadne viac, väzov. Pacient má pocit, že mu koleno vyskočilo zo svojej pozície (giving way). Niekedy si môže až myslieť, mu praskol kĺb. Zranenie je bolestivé, môžete sa pohybovať len veľmi obmedzene. Koleno je opuchnuté vďaka krvnému výronu, chôdza je veľmi bolestivá. Po zranení navštívite ortopéda, ktorý vás veľmi starostlivo vyšetrí a určí rozsah a poranenie väzov kolenného kĺbu. Poranenia mäkkých tkanív sa z dôvodu opuchu určuje veľmi problematicky. Poškodenie odhalí magnetická rezonancia či artroskopická operácia. Pred operáciou je potrebné stanoviť klinickú diagnostiku, svalový rozbor a prístrojovou diagnostiku. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú, či pristúpiť k chirurgickému výkonu alebo nie, patrí životný štýl pacienta a tiež, aké má pacient očakávania. Špecialisti odporúčajú operáciu mladých športovcov, ktorí majú nestabilné koleno a chcú pokračovať v športovej kariére. U rekreačných športovcov je odporučená skôr konzervatívna liečba. Cieľom operácie je, aby sa plne obnovila stabilita kĺbu aj rozsah pohybu, sila, funkcie a spoľahlivosť kĺbu. Lekári môžu pristúpiť k rôznym technikám rekonštrukcie ACL. Priebeh operácie sa líši vo výbere štepu a vo fixácii v kolennom kĺbe. Operácie sú vykonávané technikou pomocou šliach hamstringov, alebo technikou pomocou patelární šľachy (BTB). Techniku ​​vyberá lekár. Obe metódy majú svoje klady a zápory. Voľba štepu sa vyberá podľa veku a typu pacienta. Štep sa fixuje vstrebateľnými skrutkami, prípadne ďalším vstrebateľným materiálom. Pacient potrebuje barle približne až do piateho dňa od operácie, teda do doby, kedy ustúpi opuch. V nemocnici zostáva až dva týždne po operácii, stehy sa odstraňujú 10 až 12 dní po výkone, ak sa neobjaví komplikácii. Prestavba štepu trvá približne jeden rok po plastike ACL. Väz by sa preto nemal príliš zaťažovať. Predná časť patelárnej šľachy s dvoma kostnými bločkami (jeden z jabĺčka, pately, a druhý z vredy kosti, tíbie) lekári odoberú. Táto šľacha sa označuje ako BTB (Bone-Tendon-Bone). Dlhá je 10 centimetrov, široká 9 milimetrov. V mieste kostných bločkov sa upraví, monoštěp sa zavedie do kolena na pôvodné miesto predného skríženého väzu. V kolene sa zafixuje. Prejde histologickú prestavbou postupne, zahojí sa do jednotlivých kostí. Pri operácii sa odoberie jedna až dve šľachy zo skupiny hamstringov (sval m. Semitendinosus a m. Gracilis). Šľacha sa označuje ako ST-G (semitendinosus Gracilis). V drvivej väčšine výkonov sa odoberá šľacha ST. Tá je dlhá 27-30 cm a upraví sa na štep do tvaru štvorpletenca tzv. Quadruple štepu s dĺžkou 8 cm a hrúbkou 8 až 10 mm. Štep sa zavedie do kolena práve na miesto poškodeného predného skríženého väzu. Zafixuje sa a postupne sa histologickú prestavbou zhojí do kostí. Úspešnosť operácie sa pohybuje okolo 90%. Po operácii sa môžu objaviť komplikácie ako napríklad zhrubnutá jazva, bolesti, obmedzenie hybnosti, mierna laxita kĺbu. Rehabilitácia by mala byť intenzívna a mala by trvať až päť mesiacov. Je nutné koleno rozcvičovať a posilňovať. Dĺžka pracovnej neschopnosti sa odvíja od toho, akú prácu vykonávate. Všeobecne možno povedať, že na administratívne pozíciu sa môžete vrátiť okolo 2 až 3 týždňov po operácii. Fyzickú záťaž by ste mali vykonávať 2 až 3 mesiace po výkone, vrcholoví športovci sa k plnej záťaži vracia po pol roku. Časové údaje sú individuálne a vždy záleží na konkrétnom pacientovi. Správnou a efektívne rehabilitáciou môžete dosiahnuť plné hybnosti, stability a sily kolenného kĺbu rýchlejšie. Po operácii koleno zafixujte kvalitné ortézou, ktorá ho ochráni proti poškodeniu . Vyhnete sa možnému zraneniu kolena pri chôdzi, napríklad podvrtnutie. Koleno môžete fixovať aj v spánku. Odporúča sa používať ortézu 4 až 6 týždňov po operácii. Používa sa pri nestabilite predného skríženého väzu (ACL), zadného skríženého väzu (PCL), postranných kolenných väzov (MCL, LCL), pri rotačné a kombinovanej nestabilite. Po operácii zefektívnite rehabilitáciu vďaka motodlahe. Motorovú dlahu môžu používať všetci pacienti po operácii ACL, ale aj po ďalších operáciách kolenného kĺbu (napríklad TEP). Vďaka pravidelnej a efektívnej rehabilitácii sa vrátite k bežnému pohybu rýchlejšie. S motodlahou máte istotu, že rehabilituje správne a navyše môžete rehabilitovať pohodlne doma. Používaním motodlahy sa zlepší pohyblivosť kĺbov, možné komplikácie vzniknuté pri dlhodobom znehybnení končatiny sa eliminujú. Motodlaha podporí zahojenie chrupaviek a väziva, lepšie sa vstrebú opuchy, zlepší sa cievne a lymfatická cirkulácia mäkkých tkanív v kolennom kĺbe. Pacienti potrebujú prístroj približne dva až tri týždne.

Kolenný kĺb: Anatómia, funkcia a príznaky poškodenia

Kolenný kĺb patrí medzi najkomplexnejšie a zároveň najčastejšie poranené kĺby. Skladá sa zo štyroch kostí. Stehenná kosť sa spája s píšťalou a ihlicou pomocou kĺbového puzdra a väziva. Jabĺčko sa nachádza v prednej časti kolena a v stehennom záreze kĺže pri ohýbaní. Hlavnou oporou kolena sú kosti, zdrojom pohybu sú svaly a väzivá slúžia na stabilizáciu kolena. Jeho povrch pokrýva chrupavka. Medzi stehennou kosťou a píšťalou sa nachádzajú po oboch stranách kolena špeciálne tvarované chrupavky, ktoré sa nazývajú menisky. Tie majú za úlohu tlmiť nárazy pri skokoch, dopadaní na koleno a vyrovnávať nerovnakosť tvaru kosti. Predný a zadný väz sa navzájom krížia v strede kolena. V prípade ich poškodenia dochádza k vyskakovaniu kolena, pretože sa obmedzuje ich hlavná funkcia, ktorou je stabilizácia kolena. To všetko samozrejme sprevádzajú aj bolesti a neschopnosť koleno ohnúť, alebo pocit, že sa na nohu nemožno spoľahnúť.

Príznaky poškodenia kolenného kĺbu

Pri poškodení kolenného kĺbu dochádza k opakovanému chronickému, alebo poúrazovému opuchu. Vyskytujú sa bolesti, obmedzená pohyblivosť, intolerancia záťaže, nestabilita a pocit preskakovania v kĺbe. Najrizikovejšou činnosťou, pri ktorej dochádza k poraneniu kolena je šport. Často sa pri ňom vyskytujú opakované, ľahké poranenia, no tiež závažné, vyžadujúce dlhodobú alebo chirurgickú liečbu. Meniskus, skrížený väz, či chrupavku je možné poškodiť jediným nesprávnym pohybom. Meniskus býva najčastejšie poranený pri športoch s rotáciou. Prejavuje sa bolesťami, opuchom, obmedzenou hybnosťou a zablokovaním kolena. Poškodenie skríženého väzu môže nastať pri priamom prudkom náraze. Prejavy sú tiež veľmi bolestivé, nastáva obmedzenie pohyblivosti, nestabilita a pri punkcii je prítomná krv. Chrupavka je ohrozená pri úrazoch, dlhodobom preťažovaní kolena a zmeny v nej súvisia tiež s vekom a nadváhou.

Zranenia a ochorenia kolenného kĺbu

V nasledujúcich riadkoch si povieme o najčastejších problémoch s kolenným kĺbom. Pomliaždené koleno Pomliaždené koleno v dôsledku nárazu, úderu alebo pádu. Príznakom je modrina či opuch. Bolestivosť, ktorá po pár týždňoch ustúpi a jej intenzita bude závisieť od závažnosti nehody. Ide o menej závažné poranenie, ale neradno podceniť dobu a spôsob liečby, aby nedošlo k trvalému poškodeniu. Vykĺbené koleno Najčastejšie zranenie kĺbu je jeho vykĺbenie a neobíde ani koleno. Ide o vážny úraz, kedy dôjde k úplnej strate kontroly nad dolnou časťou stehennej kosti s hornou časťou predkolenia a nie je vôbec ojedinelé, že dôjde k poškodeniu aj iných častí kolena, ako napr. väzov alebo chrupavky. V prípade vykĺbenia jabĺčka platí, že sa zvyčajne sa vráti samé na pôvodné miesto. Natiahnuté šľachy kolena Natiahnuté šľachy kolena potrápia nejedného bežca, či futbalistu a vzniká v dôsledku pohybu, ktorý je nad rozsah zdravého pohybu daného kĺbu a postihuje väzivo a šľachy okolo kĺbu (napríklad patelárna šľacha). Ďalej ide o natrhnuté svaly alebo šľachy, zranenie krížneho väzu alebo šliach okolo kĺbu. Poškodenie menisku Pretrhnutie alebo ruptúra meniskov v dôsledku rotačných pohybov, napr. po páde a najčastejšie na vnútornej strane kĺbu (mediálny alebo vnútorný meniskus), príčinou môže byť aj dlhodobé používanie kolena nevhodným fyziologickým spôsobom a vykonávanie jednostranných pohybov, pri ktorých vzniká svalová dysbalancia. Zablokované koleno Čo znamená, obmedzenie pohybu a bolesť, napríklad dôsledkom poškodenia meniskov. Roztrhnutý predný skrížený či postranný väz Roztrhnutie (ruptúra) predného skríženého väzu alebo postranných väzov väčšinou v dôsledku prudkého zastavenia, či zmeny smeru pohybu (napr. bežci, futbalisti, basketbalisti). Krvný výron alebo voda v kolene Krvný výron alebo voda v kolene v dôsledku zranenia alebo aj po operácii kolena. Operácia kolena Operácia kolena (zväčša artroskopia) - najčastejšie ide o plastickú náhradu skríženého väzu, operáciu meniskov alebo aj výmenu celého kolenného kĺbu. Slabá mobilita kolena Nedostatok mobility v kolene ako dôsledok nedostatočnej rehabilitácie po zranenom alebo operovanom kolene, napríklad neschopnosť úplné vystrieť lebo ohnúť koleno. Nestabilné koleno Pocit "uvoľneného" kolena, či už po úraze alebo po operácii. Výmena kolenného kĺbu Výmena kĺbu kolena v dôsledku nemožnosti opraviť poškodený kĺb (napríklad z dôvodu vyššieho stupňa artrózy kolena).

Rehabilitácia po operácii kolena

V drvivej väčšine prípadov ide o jeden z dvoch prípadov. Za prvé úraz je pomerne čersvý a vaše koleno je silno opuchnuté, bolestivé a jeho hybnosť je obmedzená. Za druhé, keď je úraz staršieho dáta a koleno je už bez opuchov, nebolestivé a plne pohyblivé, napríklad v prípade, že sa predný skrížený väz iba natrhol. Čerstvý úraz kolena patrí jednoznačne ihneď do rúk lekára, ktorý rozhodne, čo ďalej. V prípade, že bolo koleno zranené už dávnejšie, ale väz sa úplne odtrhne už neskôr a koleno zostane nestabilné, by mohla byť operácia vhodným riešením. Ak je však koleno relatívne stabilné, operácia nemusí byť najvhodnejším riešením. Ak sa po konzultáciách s ortopédom usúdi, že je operácia dobrým riešením, môže vás čakať jedna alebo i viaceré druhy operácií. Plastika predného skríženého väzu (ACL), ktorej podstatou je prinavrátiť kolenu stabilitu v rotačných pohyboch alebo iných predozadných posunoch v kolene pri náročnejších pohyboch, ako napr. vo futbale, pri lyžovaní, hádzanej, volejbale, akrobacii, dopadových športoch a iných). Pozor, nie vždy je v prípade odtrhnutého predného skríženého väzu potrebná operácia. Podstatné je, či pociťujete nestabilitu a bolesť. Existujú rôzne druhy operácií predného skríženého väzu, napríklad: BTB technika (bone-tendom-bone, v slovenčine kosť-väz-kosť): ide o metódu vhodnejšiu pre športovcov, pri ktorej sa štep s kosťou berie zo šliach pod jabĺčkom, ktorá má veľmi pevné mechanické vlastnosti. Po tejto operácii sa väčšinou ihneď odporúča pohyb, a to dokonca bez barle či bandáže. STGR technika (hamstring): najčastejšia volená metóda pre bežných ľudí, čiže nešportovcov, pri ktorej sa štep berie zo šliach zadného stehenného svalu. Zväčša sa odporúčajú bandáže aj barle. Ďalej sú to ešte korekcie a transplantácie meniskov a totálna náhrada kolenného kĺbu.

tags: #rehabilitacia #po #acl #kolena #postupy