
Relatívna neplatnosť kúpnej zmluvy je komplexná právna problematika, ktorá sa dotýka platnosti právnych úkonov a ochrany účastníkov zmluvného vzťahu. V tomto článku sa zameriame na podstatu relatívnej neplatnosti, jej dôsledky, ako aj na praktické aspekty súvisiace s dovolávaním sa tejto neplatnosti, vrátane petit vzoru žaloby.
Právny úkon s vadou, ktorá má za následok relatívnu neplatnosť podľa § 40a Občianskeho zákonníka, sa považuje za platný, pokiaľ sa osoba, na ochranu ktorej je dôvod neplatnosti určený, neplatnosti nedovolá. Ak sa tak stane, právny úkon je neplatný od svojho začiatku (ex tunc). Toto platí aj v prípade, že na základe tohto úkonu vzniklo vecné právo vkladom do katastra nehnuteľností.
Relatívna neplatnosť znamená, že právny úkon je platný až do momentu, kým sa oprávnená osoba nedovolá jeho neplatnosti. Dovolanie sa neplatnosti je jednostranný právny úkon, ktorý musí byť adresovaný druhému účastníkovi právneho úkonu, alebo všetkým účastníkom, ak ten, kto sa dovoláva neplatnosti, nie je účastníkom tohto úkonu.
Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť a nastáva neplatnosť, ktorá sa svojimi účinkami prirovnáva k absolútnej neplatnosti. Zákon neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti, takže je možné urobiť tak aj žalobou, vzájomnou žalobou podanou na súde, alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu v konaní pred súdom. Otázku relatívnej neplatnosti je možné v občianskom súdnom konaní riešiť ako otázku predbežnú.
Napríklad, v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 31. augusta 2010, sp. zn. 3 Cdo 88/2009, sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckych podielov. Súd prvého stupňa návrhu vyhovel, pretože odporkyňa prevodom svojich spoluvlastníckych podielov na osobu, ktorá nie je jej blízkou osobou, porušila predkupné právo navrhovateľov. Navrhovatelia sa dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu odporcov, a právne účinky tohto dovolania nastali okamihom doručenia návrhu na začatie konania odporcom. Kúpna zmluva sa tak stala neplatnou od počiatku.
Prečítajte si tiež: Právny Úkon a Relatívna Neplatnosť
Je dôležité rozlišovať medzi relatívnou a absolútnou neplatnosťou. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od samého začiatku a pôsobí voči všetkým. Relatívna neplatnosť, naopak, vyžaduje, aby sa oprávnená osoba neplatnosti dovolala. Bez tohto dovolania je právny úkon platný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho, alebo sa prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona znamená, že právny úkon neodporuje výslovnému zneniu zákona, ale svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol.
Okrem neplatnosti existuje aj inštitút odporovateľnosti právnych úkonov. Veriteľ môže za určitých podmienok odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku a tým k zmareniu možnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa.
Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Zmysel tejto úpravy spočíva v ochrane veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktoré zmenšujú jeho majetok. Veriteľ môže svoje právo odporovať právnemu úkonu uplatniť súdnou žalobou, na základe ktorej sa domáha, aby súd vyslovil vo vzťahu k veriteľovi za právne neúčinné tie právne úkony, ktorými dlžník zmenšil svoj majetok.
Ak povinná osoba z predkupného práva neponúkne vec oprávnenej osobe ku kúpe a vec predá tretej osobe, nemá to za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi povinnou osobou a treťou osobou, iba ak by sa oprávnená osoba dovolala relatívnej neplatnosti podľa § 140 OZ v spojení s § 40a OZ.
Prečítajte si tiež: Register C, Register E a neplatnosť zmluvy
Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva, má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber:
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca.
Napríklad, vo veci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 112/2004, súd uviedol, že určovacia žaloba má preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva.
Prečítajte si tiež: Závet a jeho neplatnosť