Relatívna neplatnosť závetu a jej právne aspekty

Závet je právny úkon, ktorý umožňuje poručiteľovi (osobe, ktorá závet spisuje) rozhodnúť o osude svojho majetku po smrti. Slovenský právny poriadok však pripúšťa obmedzenia testamentárnej slobody, najmä v záujme ochrany tzv. neopomenuteľných dedičov. Jedným z nástrojov ochrany týchto dedičov je inštitút relatívnej neplatnosti závetu.

Úvod do problematiky závetu

Závet je jednostranný právny úkon, ktorý poručiteľ robí osobne. Pre jeho platnosť je nevyhnutné splnenie formálnych a obsahových náležitostí, ktoré stanovuje zákon. Medzi základné náležitosti patrí určenie dediča (dedičov), čo je nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu. Poručiteľ má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou. Túto voľnosť, či slobodu však zákon v určitom zmysle obmedzuje a to v prospech tzv. neopomenuteľných dedičov.

Formy závetu

Zákon rozlišuje tri základné formy závetu:

1. Holografný závet: Napísaný vlastnou rukou.
2. Alografný závet: Nenapísaný vlastnou rukou, ale podpísaný poručiteľom pred dvoma svedkami.
3. Závet vo forme notárskej zápisnice: Spísaný notárom.

Najčastejšie chyby pri spísaní závetu vznikajú pri holografnom a alografnom závete.

Neopomenuteľní dedičia a ich ochrana

Zákon chráni tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Občiansky zákonník tu upravuje inštitút tzv. neopomenuteľného dediča.

Prečítajte si tiež: Právny Úkon a Relatívna Neplatnosť

Ust. § 479 Obč. zákonníka je obmedzením závetnej voľnosti poručiteľa, a to v záujme ochrany neopomenuteľných dedičov.

Relatívna neplatnosť závetu

Ak poručiteľ v závete nerešpektuje práva neopomenuteľných dedičov, títo sa môžu dovolať relatívnej neplatnosti závetu. To znamená, že závet je platný, pokiaľ sa neopomenuteľný dedič neplatnosti nedovolá. Ak sa neopomenuteľný dedič dovolá relatívnej neplatnosti závetu, závet sa stáva vo vzťahu k nemu neúčinným v rozsahu, v akom porušuje jeho právo na povinný diel.

Nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, a preto sa musí uplatniť v dedičskom konaní o prejedaní dedičstva.

Dovolanie sa relatívnej neplatnosti

Neopomenuteľný dedič, potomok, má podľa tejto úpravy právo dovolať sa relatívnej neplatnosti závetu, pokiaľ sa jej z dedičstva nedostane toľko, koľko predstavuje jednu polovicu jej dedičského podielu podľa zákona. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je hmotnoprávny jednostranný právny úkon adresovaný účastníkom dotknutého právneho úkonu, v danom prípade dedičom. Relatívnej neplatnosti sa možno dovolať aj formou žaloby, protinávrhu alebo námietky vznesenej v konaní.

Premlčanie práva dovolať sa relatívnej neplatnosti

Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je právo dovolať sa relatívnej neplatnosti premlčateľné. Námietka relatívnej neplatnosti je právny prostriedok, ktorým sa oprávnená osoba dovoláva neplatnosti právneho úkonu (napr. zmluvy). Riadnym uplatnením tejto námietky sa právny úkon stáva absolútne neplatným. Najčastejšie sa námietka relatívnej neplatnosti používa pri porušení predkupného práva. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote. Ak oprávnený v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie (§ 112 Obč.

Prečítajte si tiež: Register C, Register E a neplatnosť zmluvy

Dedičské konanie a spory o dedičské právo

Ak sa v konaní o dedičstve vyskytnú sporné otázky, Civilný mimosporový poriadok upravuje postup v ust. § 192 až § 194. Ide o spornosť v osobách dedičov. Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

Postup súdu (súdneho komisára) pri spore o dedičské právo závisí na tom, či vyriešenie sporu je otázkou výlučne právnou alebo či je medzi účastníkmi sporná tiež skutková stránka veci. Ak závisí rozhodnutie o dedičskom práve iba na právnom posúdení veci, súd priamo v dedičskom konaní vyšetrí podmienky dedičského práva a ďalej jedná ako s účastníkom dedičského konania, kto je podľa jeho názoru dedičom, prípadne rozhodne, s kým z účastníkov bude naďalej konané, nakoľko možno mať dôvodne za to, že je dedičom, alebo s kým z účastníkov ďalej konať nebude, nakoľko možno mať dôvodne za to, že nie je poručiteľovým dedičom.

Postup dedičského súdu

Zákon ukladá súdu (súdom poverenému súdnemu komisárovi; § 38 ods. 1 O. s. p.) osobitne postupovať tam, kde zistí, že poručiteľ zanechal závet (prípadne listinu, ktorá má znaky závetu). Dedičský súd má zistiť stav a obsah závetu (§ 175d ods. 2 O. s. p.) a upovedomiť tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve (§ 175i ods. 1, 2 O. s. p.), teda poučí ich o relatívnej neplatnosti závetu (§ 479, § 40a OZ) - neopomenuteľný dedič (potomok poručiteľa) má nárok z dedičstva buď na svoj celý dedičský podiel zo zákona (maloletý potomok), alebo na polovicu z neho (plnoletý potomok).

Možnosti poručiteľa

Nová kodifikácia má za cieľ rozšíriť možnosti poručiteľa: popri dedení zo zákona a zo závetu sa navrhuje zaviesť dedičská zmluva, odkaz (do 25 % čistej hodnoty dedičstva bez zodpovednosti za pozostalostné dlhy) a príkaz s vymožiteľnosťou viazanou na formuláciu a legitimáciu.

Svedkovia pri spísaní závetu

Pri alografnom závete svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah závetcovho vyhlásenia a nie obsah závetu. (…) Pre túto formu závetu zákon nepredpisuje, aby bol vlastnoručne napísaný poručiteľom, a preto absencia predmetnej.

Prečítajte si tiež: Dopady relatívnej neplatnosti

tags: #relativna #neplatnost #zavetu #podmienky